Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kyjev rieši kritický nedostatok nafty, Zelenskyj rokuje

Ukrajina sa snaží zabezpečiť dodávky nafty z Blízkeho východu, pričom ide o reakciu na rastúce riziko nedostatku palív. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že práve nafta predstavuje až 90 percent potenciálneho deficitu, čo z nej robí strategickú prioritu.

Rokovania sa uskutočňujú aj za účasti štátnej spoločnosti Naftohaz. Zároveň Kyjev rozvíja širšie vzťahy v regióne – dohoda so Saudskou Arábiou o obrannej spolupráci má podľa Zelenského otvoriť priestor pre investície a technologické projekty.

Zdá sa, že cieľom jeho cesty je nielen riešiť energetiku, ale aj posilniť politickú podporu v čase pokračujúcej vojny s Ruskom. Ukrajina zároveň ponúka expertízu v oblasti obrany proti dronom, čo naznačuje snahu o obojstrannú spoluprácu.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda tvrdí, že z Jemenu odpálili raketu

Izraelská armáda hlási prvý raketový útok z Jemenu od začiatku vojny, čo môže signalizovať ďalšie rozšírenie konfliktu. K odpáleniu došlo krátko po tom, čo jemenskí Húsíovia napojení na Irán vyhlásili pripravenosť zasiahnuť v prípade pokračujúcej eskalácie.

Zatiaľ nie je jasné, akú stratégiu zvolia, no už tento krok naznačuje, že „os odporu“ sa môže ešte viac aktivizovať. Húsíovia pritom už v minulosti dokázali útočiť na vzdialené ciele a narúšať kľúčové námorné trasy v Červenom mori, čo má globálne dôsledky.

Zdá sa, že konflikt sa postupne rozlieva po celom regióne – po Libanone a Iraku sa doň zapája ďalší hráč, čo zvyšuje napätie aj riziko širšej konfrontácie.

(reuters)

Minúta  |  

Merz pripúšťa Bundeswehr v Hormuze, ide o teoretickú rovinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že Bundeswehr by sa mohol zapojiť do odmínovania Hormuzského prielivu, ak by si to vyžiadala situácia po skončení vojny v Iráne. Podmienkou by bol jasný mandát kolektívnej bezpečnosti – napríklad od OSN, NATO alebo EÚ – a súhlas Bundestagu.

Merz zdôraznil, že nemecká armáda má na takúto operáciu potrebné technické kapacity. Zároveň však upozornil, že podľa aktuálnych informácií prieliv nie je zamínovaný a celá debata je skôr hypotetická.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovou tepnou globálneho obchodu s ropou, no vojna výrazne narušila jeho fungovanie. Vysoké poistné riziká prakticky zastavili časť lodnej dopravy, čo má širšie dôsledky pre svetové trhy.

(tasr)

Minúta  |  

Pre NATO tam nemusíme byť, hovorí Trump

Výroky Donalda Trumpa opäť rozvírili diskusiu o budúcnosti NATO. Americký prezident naznačil, že USA nemusia zostať súčasťou Aliancie, pričom poukázal na to, že európske štáty podľa neho neposkytli dostatočnú podporu v konflikte s Iránom.

Jeho slová zazneli v čase, keď už vzťahy medzi Washingtonom a Európou ochladli po jednostrannom rozhodnutí USA zaútočiť na Irán. Trump zároveň dlhodobo kritizuje spojencov za nízke výdavky na obranu a opakovane spochybňuje princíp kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však jeho postoje nie sú úplne konzistentné – vzťahy s niektorými lídrami sa vlani zlepšili, no nové spory, vrátane kontroverzie okolo Grónska, opäť prehlbujú nedôveru. Podľa dostupných reakcií jeho vyjadrenia vyvolávajú obavy z oslabenia transatlantickej spolupráce.

(reuters)

Minúta  |  

Napätie s Ukrajinou rastie, Šutaj Eštok útočí na Zelenského

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostro kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a obvinil ho z „politického vydierania“ v súvislosti s ropovodom Družba. Tvrdí, že Kyjev blokuje nezávislú kontrolu poškodeného potrubia, čo podľa neho spochybňuje oficiálne vysvetlenia o technických problémoch.

Zároveň zdôraznil, že obnovenie dodávok ropy by mohlo zmierniť tlak na ceny palív na Slovensku, ktoré má výnimku na dovoz ruskej ropy až do roku 2027. Podľa jeho slov by mala zasiahnuť aj Európska únia.

Šutaj Eštok sa v rozhovore pre agentúru venoval aj vzťahom s Českom, ktoré sa podľa neho postupne zlepšujú, a poukázal na spoluprácu bezpečnostných zložiek. Okrajovo spomenul aj zásahy proti syntetickým drogám či riešenie environmentálnych rizík v Hencovciach.

(tasr)

Minúta  |  

Arákčí: Izrael zaplatí za útoky, revolučné gardy varujú podniky

Irán reaguje na najnovšie izraelské útoky ostrou rétorikou a hrozbami odvety. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Izrael zaplatí „vysokú cenu“ za zásahy proti kľúčovej infraštruktúre vrátane jadrových zariadení, elektrární a veľkých oceliarní.

Teherán zároveň naznačuje, že operácie boli koordinované s USA, čo ešte viac zvyšuje napätie v regióne. Revolučné gardy vyzvali pracovníkov niektorých priemyselných podnikov s väzbami na USA či Izrael, aby opustili pracoviská, a pohrozili odvetnými útokmi.

Izrael medzitým potvrdil zásah zariadenia na spracovanie uránu, pričom iránska strana tvrdí, že nedošlo k úniku radiácie ani k obetiam. Zdá sa, že konflikt sa ďalej vyostruje a riziko širšej eskalácie rastie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.