Preskočiť na obsah
  |  

Arákčí: Izrael zaplatí za útoky, revolučné gardy varujú podniky

Irán reaguje na najnovšie izraelské útoky ostrou rétorikou a hrozbami odvety. Minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že Izrael zaplatí „vysokú cenu“ za zásahy proti kľúčovej infraštruktúre vrátane jadrových zariadení, elektrární a veľkých oceliarní.

Teherán zároveň naznačuje, že operácie boli koordinované s USA, čo ešte viac zvyšuje napätie v regióne. Revolučné gardy vyzvali pracovníkov niektorých priemyselných podnikov s väzbami na USA či Izrael, aby opustili pracoviská, a pohrozili odvetnými útokmi.

Izrael medzitým potvrdil zásah zariadenia na spracovanie uránu, pričom iránska strana tvrdí, že nedošlo k úniku radiácie ani k obetiam. Zdá sa, že konflikt sa ďalej vyostruje a riziko širšej eskalácie rastie.

(tasr)

  |  

Rubio: vojna USA s Iránom potrvá týždne, nie mesiace

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že vojna proti Iránu by sa mohla skončiť v horizonte týždňov, nie mesiacov, a bez potreby rozsiahlej pozemnej operácie. Zároveň však Washington presúva do regiónu tisíce mariňákov a výsadkárov, čo podľa mnohých naznačuje pripravenosť na eskaláciu.

Situácia na Blízkom východe zostáva napätá – Irán podniká raketové a dronové útoky, pri jednom z nich na základňu v Saudskej Arábii utrpelo zranenia 12 amerických vojakov. USA a Izrael medzitým zasahujú jadrové a priemyselné ciele v Iráne.

Teherán sa zatiaľ nerozhodol, či prijme americký návrh na ukončenie konfliktu, ktorý obsahuje tvrdé podmienky vrátane obmedzenia jadrového programu. Podľa dostupných informácií sa Washingtonu podarilo zničiť len časť iránskeho arzenálu, čo naznačuje, že konflikt môže byť zložitejší, než sa zdá.

(reuters)

  |  

Rozhovor s Lavrovom rozdelil Francúzsko, televízia čelí kritike

Francúzska verejnoprávna televízia France 2 sa dostala pod paľbu kritiky po tom, čo odvysielala časť rozhovoru so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a celý záznam sprístupnila online.

Lavrov v interview opakoval známe ruské tézy: tvrdil, že Moskva chráni medzinárodné právo, a zároveň poprel, že by Rusko na Ukrajine výlučne útočilo na civilné ciele či samo porušovalo medzinárodné normy. Práve to vyvolalo silnú reakciu.

Ukrajinský veľvyslanec vo Francúzsku Vadym Omelčenko sa pýtal, prečo televízia dala priestor „vojnovému zločincovi“, a viacerí experti rozhovor označili za hanebný či katastrofálny.

Kriticky vystúpil aj francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Podľa neho Lavrov dostal možnosť pokojne šíriť propagandu, hoci Rusko podľa dostupných údajov medzinárodné právo nebráni ani na Ukrajine, ani inde.

Barrot pritom pripomenul Buču a Mariupol ako symboly ruských vojnových zločinov.

(tasr)

  |  

Energetická kríza tlačí EÚ k stagflácii, rast aj inflácia sú ohrozené

Ekonomika Európskej únie čelí riziku stagflácie v dôsledku prudkého rastu cien energií spojeného s vojnou v Iráne. Uviedol to eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis po rokovaní ministrov financií Európskej únie. Podľa jeho slov sa EÚ môže dostať do situácie, keď sa spomalí hospodársky rast a zároveň zrýchli inflácia.

„Toto platí aj v prípade, že by prerušenia dodávok energie boli relatívne krátkodobé. V takomto scenári naša analýza naznačuje, že rast Európskej únie v roku 2026 by mohol byť približne o 0,4 percentuálneho bodu nižší, ako sa predpokladalo v našej jesennej hospodárskej prognóze, a inflácia by mohla byť až o jeden percentuálny bod vyššia,“ povedal.

V prípade dlhšie trvajúcich problémov by negatívny vplyv mohol byť ešte výraznejší, pričom rast by sa mohol znížiť až o 0,6 percentuálneho bodu v rokoch 2026 a 2027.

Ministri financií sa zhodli, že opatrenia na zmiernenie dôsledkov drahých energií musia byť cielené, rýchle a dočasné, najmä s dôrazom na ochranu najzraniteľnejších domácností a podnikov.

Dombrovskis zároveň upozornil, že fiškálny priestor členských štátov je obmedzený predošlými krízami a rastúcimi výdavkami na obranu. Diskusia o koordinovanej reakcii bude pokračovať aj na stretnutí ministrov financií a energetiky G7.

(reuters, max)

  |  

Afganský azylant znásilnil v Británii iba 12-ročné dievča

Súd v britskom Warwicku odsúdil 23-ročného Ahmada Mulakhila na 15 rokov väzenia za znásilnenie 12-ročného dievčaťa v meste Nuneaton. Stalo sa tak 22. júla minulého roka neďaleko centra mesta. Ako upozornila polícia na svojom webe, páchateľom je Afganec, ktorý v Spojenom kráľovstve podal žiadosť o azyl.

Podľa zistení súdu sa Mulakhil s dievčaťom stretol v parku, odkiaľ ju odviedol na odľahlé miesto, kde ju znásilnil a časť útoku si aj zaznamenal. Následne ju zobral do obchodu, pričom sa jej podarilo využiť príležitosť na útek a privolať pomoc. Polícia páchateľa identifikovala a zadržala do dvoch dní od incidentu.

Porota ho uznala vinným zo znásilnenia dieťaťa mladšieho ako 13 rokov, únosu, dvoch prípadov sexuálneho napadnutia a zhotovovania neslušných materiálov. V jednom bode obžaloby bol oslobodený. Okrem trestu odňatia slobody mu súd uložil aj zákaz kontaktu s obeťou a ďalšie ochranné opatrenia.

Polícia zdôraznila, že výpoveď dievčaťa zohrala dôležitú úlohu a vyzvali obete sexuálneho násilia, aby nemlčali.

(max)

  |  

Ukrajinský pár zneužíval maloletú dcéru na tvorbu obsahu pre dospelých

Kyjevská prokuratúra na sociálnej sieti informovala o prípade dvojice, ktorá vytvárala a šírila detský pornografický obsah, na ktorý zneužívala svoje vlastné dieťa. Podľa vyšetrovateľov 46-ročná žena a jej 51-ročný partner od novembra 2025 predávali videá prostredníctvom viacerých účtov na platforme Telegram.

Obeť uviedla, že ju muž, ktorý bol jej nevlastným otcom, opakovane znásilňoval od jej 12 rokov v čase neprítomnosti matky. V súčasnosti je už dospelá. Pri domových prehliadkach polícia zaistila techniku, telefóny, poznámky aj predmety používané pri natáčaní.

Vyšetrovatelia zároveň preverujú, či sa na materiáloch nachádzajú aj ďalšie deti. Podozriví čelia obvineniam z výroby, držby a distribúcie detskej pornografie, ako aj z predaja pornografických materiálov. Muž je navyše obvinený aj zo znásilnenia maloletého dieťaťa.

Obom hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov. Súd rozhodol o väzbe s možnosťou kaucie vo výške viac ako 15-tisíc eur. Ich 13-ročného syna zverili do starostlivosti starej matky.

(max)