Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Húsíovia potvrdili útok na Izrael, konflikt s Iránom sa rozširuje

Jemenské hnutie Húsíov po prvý raz priznalo priamy útok na Izrael v rámci aktuálneho konfliktu, do ktorého sú zapojené aj USA a Irán. Skupina tým fakticky vstúpila do širšej vojny a naznačila, že napätie na Blízkom východe sa môže ešte viac prehĺbiť.

Izrael už skôr informoval, že sa pokúša zachytiť raketu vypálenú z Jemenu.

Húsíovia tvrdia, že ich raketová salva je reakciou na pokračujúce útoky na infraštruktúru v Iráne, Libanone, Iraku aj na palestínskych územiach.

Zároveň zdôraznili, že svoje operácie neplánujú zastaviť, kým podľa ich slov neskončí „agresia“ na všetkých frontoch.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nepálska klinika je pod paľbou pre odbery vajíčok maloletým

Závažné obvinenia voči nepálskej klinike poukazujú na možné zneužívanie maloletých v oblasti asistovanej reprodukcie. Dve dievčatá údajne bez súhlasu rodičov vystavili invazívnym zákrokom spojeným s odberom vajíčok, pričom podľa dostupných informácií nechápali ich povahu ani riziká.

Celý prípad rieši najvyšší súd, ktorý už dočasne zastavil podobné procedúry. Podľa dostupných údajov mohli byť dievčatá oslovené cez sociálne siete a manipulované sprostredkovateľmi. Zároveň sa objavujú podozrenia z falšovania údajov a porušovania etických pravidiel.

Odmietnutie trestného stíhania zo strany prokuratúry pre nedostatok jasnej legislatívy vyvoláva kritiku. Prípad tak otvára širšiu diskusiu o hraniciach priemyslu plodnosti a ochrane zraniteľných skupín.

(pmi)

Minúta  |  

Kyjev rieši kritický nedostatok nafty, Zelenskyj rokuje

Ukrajina sa snaží zabezpečiť dodávky nafty z Blízkeho východu, pričom ide o reakciu na rastúce riziko nedostatku palív. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že práve nafta predstavuje až 90 percent potenciálneho deficitu, čo z nej robí strategickú prioritu.

Rokovania sa uskutočňujú aj za účasti štátnej spoločnosti Naftohaz. Zároveň Kyjev rozvíja širšie vzťahy v regióne – dohoda so Saudskou Arábiou o obrannej spolupráci má podľa Zelenského otvoriť priestor pre investície a technologické projekty.

Zdá sa, že cieľom jeho cesty je nielen riešiť energetiku, ale aj posilniť politickú podporu v čase pokračujúcej vojny s Ruskom. Ukrajina zároveň ponúka expertízu v oblasti obrany proti dronom, čo naznačuje snahu o obojstrannú spoluprácu.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská armáda tvrdí, že z Jemenu odpálili raketu

Izraelská armáda hlási prvý raketový útok z Jemenu od začiatku vojny, čo môže signalizovať ďalšie rozšírenie konfliktu. K odpáleniu došlo krátko po tom, čo jemenskí Húsíovia napojení na Irán vyhlásili pripravenosť zasiahnuť v prípade pokračujúcej eskalácie.

Zatiaľ nie je jasné, akú stratégiu zvolia, no už tento krok naznačuje, že „os odporu“ sa môže ešte viac aktivizovať. Húsíovia pritom už v minulosti dokázali útočiť na vzdialené ciele a narúšať kľúčové námorné trasy v Červenom mori, čo má globálne dôsledky.

Zdá sa, že konflikt sa postupne rozlieva po celom regióne – po Libanone a Iraku sa doň zapája ďalší hráč, čo zvyšuje napätie aj riziko širšej konfrontácie.

(reuters)

Minúta  |  

Merz pripúšťa Bundeswehr v Hormuze, ide o teoretickú rovinu

Nemecký kancelár Friedrich Merz naznačil, že Bundeswehr by sa mohol zapojiť do odmínovania Hormuzského prielivu, ak by si to vyžiadala situácia po skončení vojny v Iráne. Podmienkou by bol jasný mandát kolektívnej bezpečnosti – napríklad od OSN, NATO alebo EÚ – a súhlas Bundestagu.

Merz zdôraznil, že nemecká armáda má na takúto operáciu potrebné technické kapacity. Zároveň však upozornil, že podľa aktuálnych informácií prieliv nie je zamínovaný a celá debata je skôr hypotetická.

Hormuzský prieliv zostáva kľúčovou tepnou globálneho obchodu s ropou, no vojna výrazne narušila jeho fungovanie. Vysoké poistné riziká prakticky zastavili časť lodnej dopravy, čo má širšie dôsledky pre svetové trhy.

(tasr)

Minúta  |  

Pre NATO tam nemusíme byť, hovorí Trump

Výroky Donalda Trumpa opäť rozvírili diskusiu o budúcnosti NATO. Americký prezident naznačil, že USA nemusia zostať súčasťou Aliancie, pričom poukázal na to, že európske štáty podľa neho neposkytli dostatočnú podporu v konflikte s Iránom.

Jeho slová zazneli v čase, keď už vzťahy medzi Washingtonom a Európou ochladli po jednostrannom rozhodnutí USA zaútočiť na Irán. Trump zároveň dlhodobo kritizuje spojencov za nízke výdavky na obranu a opakovane spochybňuje princíp kolektívnej bezpečnosti.

Zároveň však jeho postoje nie sú úplne konzistentné – vzťahy s niektorými lídrami sa vlani zlepšili, no nové spory, vrátane kontroverzie okolo Grónska, opäť prehlbujú nedôveru. Podľa dostupných reakcií jeho vyjadrenia vyvolávajú obavy z oslabenia transatlantickej spolupráce.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.