Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Samosprávy môžu dostať dlhší mandát, Hlas navrhol zmenu

Poslanci za Hlas predložili do parlamentu návrh, ktorý má predĺžiť volebné obdobie samospráv z doterajších štyroch na päť rokov. Keďže zmena sa týka Ústavy SR, koalícia sa bez podpory časti opozície nezaobíde.

Návrh podpísal aj predseda parlamentu Richard Raši, spolupredkladateľom je Roman Malatinec.

Podľa autorov by dlhší mandát priniesol samosprávam väčšiu stabilitu, plynulejšie riadenie a lepšie podmienky na dlhodobé plánovanie investícií a rozvojových projektov. Tvrdia, že súčasné štvorročné obdobie je v nesúlade s päťročným horizontom kľúčových strategických dokumentov miest, obcí a krajov.

Pripomínajú aj skúsenosť z rokov 2017 až 2022, keď mali VÚC predĺžené volebné obdobie a podľa nich sa neukázali žiadne negatívne dôsledky.

Ak novela prejde, nové pravidlá by mali platiť už od 15. júna a októbrové komunálne a regionálne voľby by sa konali na päť rokov.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Nemecko podporí nabíjanie elektromobilov priamo pri bytoch

Nemecké ministerstvo dopravy spúšťa nový program v hodnote 500 miliónov eur na podporu nabíjacej infraštruktúry pri bytových domoch.

Cieľom je zlepšiť dostupnosť nabíjania pre elektromobily najmä v existujúcich budovách, kde podľa odhadov chýba vybavenie na miliónoch parkovacích miest. Program pokrýva náklady na nákup a inštaláciu wallboxov, technické vybavenie, pripojenie k sieti aj stavebné úpravy.

Financovanie je rozdelené medzi tri skupiny – spoločenstvá vlastníkov, menších investorov a veľké realitné firmy. Výška podpory môže dosiahnuť až 2-tisíc eur na jedno parkovacie miesto v závislosti od typu nabíjania. Podmienkou je napríklad elektrifikácia aspoň 20 percent parkovacích miest.

Minister Patrick Schnieder upozorňuje, že práve nedostatok domáceho nabíjania brzdí rozvoj elektromobility.

Program je súčasťou širšej stratégie do roku 2030 a má motivovať vlastníkov nehnuteľností investovať do infraštruktúry, ktorá je kľúčová pre každodenné využívanie elektrických áut.

(pir)

Minúta  |  

Slovensko prechádza na letný čas. EÚ sa stále nevie dohodnúť

V nedeľu sa na Slovensku opäť mení čas – o druhej hodine ráno sa hodiny posunú na tretiu, čím sa noc skráti o jednu hodinu. Letný čas potrvá do 25. októbra.

Prechod na letný čas ovplyvní tri nočné vlaky ZSSK – EN 442 Slovakia z Humenného do Prahy, R 680 Zemplín z Humenného do Bratislavy a R 681 Zemplín z Bratislavy do Humenného, ktoré prídu do cieľa približne o hodinu neskôr.

Hoci Európsky parlament už v roku 2019 podporil zrušenie striedania času, členské štáty EÚ sa dodnes nedohodli, ktorý režim ponechať natrvalo. Diskusie navyše pribrzdili pandémia aj vojna na Ukrajine.

Myšlienka letného času siaha až do 18. storočia, no v praxi sa začala využívať počas vojnových období a energetických kríz. Dnes sa jeho prínos v úsporách energie spochybňuje a čoraz viac sa hovorí skôr o jeho vplyve na zdravie.

Kritici upozorňujú na narušenie biorytmu či únavu.

Zatiaľ čo väčšina krajín sveta čas mení, niektoré – napríklad Rusko, Island či India – fungujú bez sezónnych zmien.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Rezort vnútra chce upraviť pravidlá pobytu aj práva vlastníkov bytov

Ministerstvo vnútra pripravuje zmenu zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov. Cieľom je odstrániť praktické problémy, na ktoré úrady podľa rezortu narážajú pri jeho uplatňovaní.

Novela sa má dotknúť viacerých konkrétnych situácií. Po novom by mala jasnejšie upraviť začiatok trvalého pobytu pri osvojenom dieťati. Zároveň sa má spresniť aj otázka súhlasu druhého zákonného zástupcu v prípadoch, keď je dieťa do 18 rokov zverené do striedavej osobnej starostlivosti.

Rezort chce upraviť aj práva vlastníkov a spoluvlastníkov nehnuteľností, ktorí by na základe písomnej žiadosti mohli žiadať údaje o osobách prihlásených na trvalý alebo prechodný pobyt v ich budove či byte.

Podľa dostupných informácií by sa medzirezortné pripomienkové konanie mohlo začať v júni 2026.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Húsíovia potvrdili útok na Izrael, konflikt s Iránom sa rozširuje

Jemenské hnutie Húsíov po prvý raz priznalo priamy útok na Izrael v rámci aktuálneho konfliktu, do ktorého sú zapojené aj USA a Irán. Skupina tým fakticky vstúpila do širšej vojny a naznačila, že napätie na Blízkom východe sa môže ešte viac prehĺbiť.

Izrael už skôr informoval, že sa pokúša zachytiť raketu vypálenú z Jemenu.

Húsíovia tvrdia, že ich raketová salva je reakciou na pokračujúce útoky na infraštruktúru v Iráne, Libanone, Iraku aj na palestínskych územiach.

Zároveň zdôraznili, že svoje operácie neplánujú zastaviť, kým podľa ich slov neskončí „agresia“ na všetkých frontoch.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Nepálska klinika je pod paľbou pre odbery vajíčok maloletým

Závažné obvinenia voči nepálskej klinike poukazujú na možné zneužívanie maloletých v oblasti asistovanej reprodukcie. Dve dievčatá údajne bez súhlasu rodičov vystavili invazívnym zákrokom spojeným s odberom vajíčok, pričom podľa dostupných informácií nechápali ich povahu ani riziká.

Celý prípad rieši najvyšší súd, ktorý už dočasne zastavil podobné procedúry. Podľa dostupných údajov mohli byť dievčatá oslovené cez sociálne siete a manipulované sprostredkovateľmi. Zároveň sa objavujú podozrenia z falšovania údajov a porušovania etických pravidiel.

Odmietnutie trestného stíhania zo strany prokuratúry pre nedostatok jasnej legislatívy vyvoláva kritiku. Prípad tak otvára širšiu diskusiu o hraniciach priemyslu plodnosti a ochrane zraniteľných skupín.

(pmi)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.