Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump zvažuje premenovať Hormuzský prieliv

Americký prezident Donald Trump podľa zdrojov New York Post zvažuje, že po prípadnom ovládnutí Hormuzského prielivu by ho premenoval na „Americký prieliv“ alebo dokonca po sebe.

Tento krok súvisí s jeho snahou oslabiť vplyv Iránu na jednu z najdôležitejších námorných trás sveta, cez ktorú prechádza významná časť globálneho obchodu s ropou.

Trump je údajne frustrovaný nedostatočnou podporou spojencov a zvažuje aj vojenské riešenia vrátane nasadenia amerických síl v regióne. Zároveň prebiehajú diplomatické rokovania s Teheránom, ktoré však zatiaľ nepriniesli zásadný posun.

Myšlienka premenovania prielivu vyvolala zmiešané reakcie – od podpory medzi jeho stúpencami až po kritiku, že ide o nevkusné gesto s politickými dôsledkami.

Zaujímavosťou je, že impulz pre túto debatu prišiel aj z virálneho, no zrejme falošného príspevku na sociálnych sieťach.

(pir)

Minúta  |  

Moskva pritvrdzuje, päť protestujúcich skončilo vo väzení

V Rusku narastá napätie okolo plánovaných protestov proti blokovaniu internetu. V Moskve polícia zadržala päť mladých aktivistov zo skupiny Šarlátová labuť, ktorí sa chystali zúčastniť zhromaždenia naplánovaného na 29. marca.

Ako uvádza Moscow Times, súd ich následne odsúdil na 15 dní väzenia za neposlušnosť voči policajným výzvam. Podľa dostupných informácií niektorí odmietli predložiť doklady, iným prehľadali byty a zaistili elektroniku.

Úrady zároveň systematicky zakázali podobné zhromaždenia vo viacerých regiónoch Ruska. V niektorých mestách boli pôvodne povolené akcie dodatočne zrušené, pričom dôvody sa líšili – od bezpečnostných hrozieb až po kuriózne vysvetlenia.

Niektorým organizátorom sa podarilo krajinu opustiť.

(pir)

Minúta  |  

Poľsko predlžuje kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou

Poľsko sa rozhodlo predĺžiť dočasné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou o ďalších šesť mesiacov, konkrétne do 1. októbra. Oznámilo to ministerstvo vnútra s tým, že krok súvisí najmä s pokračujúcim tlakom nelegálnej migrácie a potrebou posilniť vnútornú bezpečnosť krajiny.

Kontroly boli pôvodne zavedené už v júli, pričom Varšava tým nasledovala viaceré štáty Európskej únie, ktoré v reakcii na migračnú situáciu obnovili hraničný režim.

Podľa dostupných vyjadrení ide o preventívne opatrenie, ktoré má pomôcť lepšie kontrolovať pohyb osôb a znížiť riziká spojené s nelegálnym vstupom do krajiny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Maďarsko rieši kauzu, zbierka pre informátora láme rekordy

V Maďarsku sa rýchlo rozbehla verejná zbierka na podporu bývalého policajta Benceho Szabóa, ktorý vystúpil ako informátor v citlivej kauze údajného sledovania opozície. Do iniciatívy sa zapojilo vyše 20-tisíc ľudí a suma už krátko po spustení presiahla pol milióna eur.

Szabó tvrdí, že počas vyšetrovania iného prípadu narazil na dôkazy, že tajné služby sa mali pokúsiť preniknúť do IT systémov opozičnej strany Tisza. Zároveň opisuje nezvyčajné zásahy zhora, ktoré mali brániť ďalšiemu preverovaniu.

Po zverejnení informácií bol prepustený, čelí obvineniu a polícia uňho vykonala raziu. Prípad vyvolal výraznú odozvu verejnosti aj politikov, pričom líder opozície ho označil za jeden z najväčších škandálov od roku 1990.

Vláda pripustila existenciu operácie, no tvrdí, že nesúvisela s Tisza.

Kauza prichádza tesne pred voľbami, v ktorých čelí Viktor Orbán silnej opozícii.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Jadrová energia má podľa expertov kľúčovú rolu v budúcnosti Európy

Jadrová energia bude podľa odborníkov kľúčovou súčasťou energetiky po dekarbonizácii, najmä preto, že dokáže stabilne dodávať elektrinu aj v čase, keď obnoviteľné zdroje nefungujú.

Na konferencii AmCham zaznelo, že častý argument o drahosti jadra nemusí úplne sedieť – pri OZE treba totiž započítať aj náklady na záložné zdroje. Tie zabezpečujú dodávky v čase, keď nefúka vietor ani nesvieti slnko.

Hoci jadrové elektrárne si vyžadujú vysoké počiatočné investície, ich prevádzka je podľa expertov relatívne lacná. Cena elektriny sa môže pohybovať okolo 50 až 60 eur za megawatthodinu, ak sa rozráta na dlhú životnosť zariadení.

Slovensko by podľa nich malo naďalej stavať svoj energetický mix najmä na jadre, aj vzhľadom na možnosť vytvárať zásoby paliva.

Zároveň sa diskutuje o novom bloku v Jaslovských Bohuniciach, ktorý by mal nahradiť dosluhujúce reaktory. Výstavbu však treba začať čoskoro, keďže kapacity dodávateľov sú obmedzené a dopyt v Európe rastie.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Pápež v Monaku miliardárom odkázal, aby sa delili o bohatstvo

Pápež Lev XIV. navštívil Monako, známe ako daňový raj s vysokou koncentráciou miliardárov, a vo svojom prejave otvorene vyzval miestnu elitu, aby sa delila o svoje bohatstvo. Zdôraznil, že materiálne dary by nemali zostať nevyužité, ale majú slúžiť širšiemu dobru a pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

Jeho slová smerovali najmä k monackej kráľovskej rodine a vplyvným osobnostiam.

Symbolicky toto posolstvo podporil aj darom pre princa Alberta – umeleckým zobrazením svätého Františka z Assisi, ktorý sa vzdal majetku v prospech chudobných. Podľa dostupných údajov ide o prvú pápežskú návštevu Monaka po takmer piatich storočiach.

Lev XIV., prvý americký pápež, sa po svojom zvolení profiluje ako hlas apelujúci na sociálnu zodpovednosť bohatých. Návšteva Monaka zároveň podčiarkla jeho ambiciózne cestovné plány, keďže už čoskoro sa chystá na turné po Afrike a následne do Španielska.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.