Preskočiť na obsah
  |  

Demokrati tlačia na referendum, Pellegrini hovorí o drahom kroku

Debata o referende opäť otvára otázku jeho ústavných hraníc. Prezident Peter Pellegrini v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu upozornil, že návrh strany Demokrati, ktorý počíta aj so skrátením volebného obdobia, môže naraziť na rozhodnutie Ústavného súdu.

To vzniklo ešte za prezidentky Zuzany Čaputovej a jasne hovorí, že takýto zásah nie je možné uskutočniť referendom bez zmeny ústavy.

Hoci Pellegrini kedysi podporoval širšie práva občanov v tejto oblasti, dnes zdôrazňuje potrebu rešpektovať platné nálezy. Zároveň pripomenul, že bývalý premiér Eduard Heger nepodporil ústavnú úpravu, ktorá by referendum o predčasných voľbách umožnila.

Prezident naznačil, že časť otázok by mohla prejsť, no konečný rozsah referenda môže byť výrazne zúžený. V extrémnom prípade by sa podľa neho mohlo zmeniť na hlasovanie o menej zásadných témach, ako je zrušenie renty či obnovenie NAKA. Takýto výsledok by podľa jeho slov pôsobil skôr ako drahý, symbolický prieskum nálad verejnosti.

  |  

Kyjev získava nového partnera. Dohoda s Emirátmi posilní obranu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil dohodu so Spojenými arabskými emirátmi o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany. Stretol sa s prezidentom SAE šejkom Mohammedom bin Zayedom Al Nahyanom, pričom detaily majú ešte doladiť expertné tímy.

Podľa dostupných informácií lídri hovorili aj o širšej ekonomickej spolupráci v rámci pripravovanej dohody medzi krajinami.

Rozhovory sa dotkli aj aktuálnej bezpečnostnej situácie v regióne, vrátane vojenskej eskalácie a jej dopadov na globálnu ekonomiku či námornú dopravu.

Zelenskyj zároveň pokračuje v aktívnej diplomacii na Blízkom východe – po návšteve Saudskej Arábie, kde bola podpísaná obranná dohoda, zamieril aj do Kataru.

Ukrajinský minister zahraničných vecí naznačil, že krajina je blízko k uzavretiu viacerých dohôd, ktoré majú pomôcť čeliť napríklad iránskym útokom.

(reuters, pir)

  |  

Šefčovič: S USA chceme prehĺbiť spoluprácu a znižovať clá

Komisár EÚ pre obchod Maroš Šefčovič označil rokovania s americkým obchodným zástupcom Jamiesonom Greerom za veľmi pozitívne a naznačil posun v citlivej oblasti kritických nerastných surovín.

Stretnutie sa uskutočnilo na okraj zasadnutia WTO v Kamerune a podľa jeho slov potvrdilo snahu oboch strán držať sa dohôd aj napriek globálnym turbulenciám. Diskusia sa dotkla aj ciel, ktoré boli v posledných mesiacoch zdrojom napätia, najmä po hrozbách prezidenta Donalda Trumpa.

EÚ medzitým posunula legislatívu, aby naplnila záväzky z dohody uzavretej v Turnberry, pričom pridala aj ochranné opatrenia pre prípad, že by USA nedodržali svoje záväzky. Výsledkom kompromisu je 15-percentné clo na väčšinu tovarov, čo zabránilo eskalácii obchodného konfliktu medzi dvoma kľúčovými partnermi.

USA zostávajú najväčším exportným trhom EÚ.

Brusel zároveň naznačuje, že chce diverzifikovať obchodné vzťahy a rozširovať dohody o voľnom obchode aj s ďalšími krajinami.

(reuters, pir)

  |  

Rubio a Kallasová mali na stretnutí G7 ostrú výmenu názorov

Na stretnutí ministrov zahraničných vecí G7 zaznamenali podľa viacerých zdrojov ostrú výmenu názorov medzi americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom a vysokou predstaviteľkou EÚ Kajou Kallasovou, píše Axios.

Tá sa ho počas diskusie o vojne na Ukrajine priamo opýtala, kedy Spojené štáty pritvrdia voči Rusku, keďže Moskva podľa nej už dlhodobo nereaguje na snahy o ukončenie konfliktu. Kallasová zároveň pripomenula Rubiove staršie vyjadrenia, že USA môžu podniknúť tvrdšie kroky, ak Rusko nebude spolupracovať.

Rubio reagoval podráždene, zvýšil hlas a zdôraznil, že USA robia maximum – komunikujú s oboma stranami a zároveň vojensky podporujú Ukrajinu.

Incident podľa diplomatických zdrojov poukazuje na rastúcu nedôveru medzi Washingtonom a európskymi spojencami. Tí sú čoraz nervóznejší z pomalého postupu mierových rokovaní aj z toho, že pozornosť USA sa presúva k iným konfliktom, najmä k Iránu.

Situáciu sa snažili zmierniť ďalší prítomní ministri a obaja aktéri sa následne sami pokúsili napätie upokojiť.

Rubio však konflikt verejne poprel.

(pir)

  |  

Bank of America zaplatí 72,5 milióna dolárov v kauze Epstein

Bank of America sa dohodla na vyplatení 72,5 milióna dolárov na urovnanie civilnej žaloby žien, ktoré ju obvinili z napomáhania sexuálnemu zneužívaniu spojenému s Jeffreyom Epsteinom. Vyplýva to zo súdnych záznamov, pričom dohodu ešte musí schváliť sudca Jed Rakoff.

Banka odmieta, že by sa podieľala na obchodovaní s ľuďmi, no podľa jej vyjadrenia chce týmto krokom uzavrieť dlhoročný spor.

Žalobkyne tvrdili, že finančný dom ignoroval podozrivé transakcie súvisiace s Epsteinom napriek dostupným informáciám o jeho aktivitách. Sudca už skôr rozhodol, že banka sa musí zodpovedať za obvinenia, že vedome profitovala z jeho činnosti.

Právnici poškodených označili dohodu za najlepšie riešenie vzhľadom na časový odstup aj potrebu finančného odškodnenia.

Podobné prípady sa už skončili vyrovnaniami – JPMorgan zaplatila 290 miliónov dolárov a Deutsche Bank 75 miliónov.

(reuters, pir)

  |  

Samosprávy môžu dostať dlhší mandát, Hlas navrhol zmenu

Poslanci za Hlas predložili do parlamentu návrh, ktorý má predĺžiť volebné obdobie samospráv z doterajších štyroch na päť rokov. Keďže zmena sa týka Ústavy SR, koalícia sa bez podpory časti opozície nezaobíde.

Návrh podpísal aj predseda parlamentu Richard Raši, spolupredkladateľom je Roman Malatinec.

Podľa autorov by dlhší mandát priniesol samosprávam väčšiu stabilitu, plynulejšie riadenie a lepšie podmienky na dlhodobé plánovanie investícií a rozvojových projektov. Tvrdia, že súčasné štvorročné obdobie je v nesúlade s päťročným horizontom kľúčových strategických dokumentov miest, obcí a krajov.

Pripomínajú aj skúsenosť z rokov 2017 až 2022, keď mali VÚC predĺžené volebné obdobie a podľa nich sa neukázali žiadne negatívne dôsledky.

Ak novela prejde, nové pravidlá by mali platiť už od 15. júna a októbrové komunálne a regionálne voľby by sa konali na päť rokov.

(tasr, pir)