Preskočiť na obsah
  |  

Prezident kritizuje prílepky k zákonom, s Ficom sa zhodli

Prezident Peter Pellegrini v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu kritizoval používanie skráteného legislatívneho konania aj takzvaných prílepkov k zákonom, ktoré podľa neho nemajú opodstatnenie.

Zdôraznil, že túto tému otvoril aj v rozhovore s premiérom Robertom Ficom a v zásade sa zhodli na potrebe väčšej legislatívnej disciplíny. Pellegrini zároveň naznačil, že premiér už na túto prax reagoval a na rokovaní vlády upozornil ministrov na postupy ich rezortných úradníkov.

V poslednom období parlament prijal viacero zákonov práve v zrýchlenom režime alebo s využitím prílepkov.

Išlo napríklad o legislatívu týkajúcu sa zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú presadil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ale aj o úpravy v oblasti spolupracujúcich obvinených či návrh na kriminalizáciu odmietania Benešových dekrétov z dielne poslancov Smeru.

(pir)

  |  

Demokrati tlačia na referendum, Pellegrini hovorí o drahom kroku

Debata o referende opäť otvára otázku jeho ústavných hraníc. Prezident Peter Pellegrini v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu upozornil, že návrh strany Demokrati, ktorý počíta aj so skrátením volebného obdobia, môže naraziť na rozhodnutie Ústavného súdu.

To vzniklo ešte za prezidentky Zuzany Čaputovej a jasne hovorí, že takýto zásah nie je možné uskutočniť referendom bez zmeny ústavy.

Hoci Pellegrini kedysi podporoval širšie práva občanov v tejto oblasti, dnes zdôrazňuje potrebu rešpektovať platné nálezy. Zároveň pripomenul, že bývalý premiér Eduard Heger nepodporil ústavnú úpravu, ktorá by referendum o predčasných voľbách umožnila.

Prezident naznačil, že časť otázok by mohla prejsť, no konečný rozsah referenda môže byť výrazne zúžený. V extrémnom prípade by sa podľa neho mohlo zmeniť na hlasovanie o menej zásadných témach, ako je zrušenie renty či obnovenie NAKA. Takýto výsledok by podľa jeho slov pôsobil skôr ako drahý, symbolický prieskum nálad verejnosti.

  |  

Kyjev získava nového partnera. Dohoda s Emirátmi posilní obranu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil dohodu so Spojenými arabskými emirátmi o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany. Stretol sa s prezidentom SAE šejkom Mohammedom bin Zayedom Al Nahyanom, pričom detaily majú ešte doladiť expertné tímy.

Podľa dostupných informácií lídri hovorili aj o širšej ekonomickej spolupráci v rámci pripravovanej dohody medzi krajinami.

Rozhovory sa dotkli aj aktuálnej bezpečnostnej situácie v regióne, vrátane vojenskej eskalácie a jej dopadov na globálnu ekonomiku či námornú dopravu.

Zelenskyj zároveň pokračuje v aktívnej diplomacii na Blízkom východe – po návšteve Saudskej Arábie, kde bola podpísaná obranná dohoda, zamieril aj do Kataru.

Ukrajinský minister zahraničných vecí naznačil, že krajina je blízko k uzavretiu viacerých dohôd, ktoré majú pomôcť čeliť napríklad iránskym útokom.

(reuters, pir)

  |  

Šefčovič: S USA chceme prehĺbiť spoluprácu a znižovať clá

Komisár EÚ pre obchod Maroš Šefčovič označil rokovania s americkým obchodným zástupcom Jamiesonom Greerom za veľmi pozitívne a naznačil posun v citlivej oblasti kritických nerastných surovín.

Stretnutie sa uskutočnilo na okraj zasadnutia WTO v Kamerune a podľa jeho slov potvrdilo snahu oboch strán držať sa dohôd aj napriek globálnym turbulenciám. Diskusia sa dotkla aj ciel, ktoré boli v posledných mesiacoch zdrojom napätia, najmä po hrozbách prezidenta Donalda Trumpa.

EÚ medzitým posunula legislatívu, aby naplnila záväzky z dohody uzavretej v Turnberry, pričom pridala aj ochranné opatrenia pre prípad, že by USA nedodržali svoje záväzky. Výsledkom kompromisu je 15-percentné clo na väčšinu tovarov, čo zabránilo eskalácii obchodného konfliktu medzi dvoma kľúčovými partnermi.

USA zostávajú najväčším exportným trhom EÚ.

Brusel zároveň naznačuje, že chce diverzifikovať obchodné vzťahy a rozširovať dohody o voľnom obchode aj s ďalšími krajinami.

(reuters, pir)

  |  

Rubio a Kallasová mali na stretnutí G7 ostrú výmenu názorov

Na stretnutí ministrov zahraničných vecí G7 zaznamenali podľa viacerých zdrojov ostrú výmenu názorov medzi americkým šéfom diplomacie Marcom Rubiom a vysokou predstaviteľkou EÚ Kajou Kallasovou, píše Axios.

Tá sa ho počas diskusie o vojne na Ukrajine priamo opýtala, kedy Spojené štáty pritvrdia voči Rusku, keďže Moskva podľa nej už dlhodobo nereaguje na snahy o ukončenie konfliktu. Kallasová zároveň pripomenula Rubiove staršie vyjadrenia, že USA môžu podniknúť tvrdšie kroky, ak Rusko nebude spolupracovať.

Rubio reagoval podráždene, zvýšil hlas a zdôraznil, že USA robia maximum – komunikujú s oboma stranami a zároveň vojensky podporujú Ukrajinu.

Incident podľa diplomatických zdrojov poukazuje na rastúcu nedôveru medzi Washingtonom a európskymi spojencami. Tí sú čoraz nervóznejší z pomalého postupu mierových rokovaní aj z toho, že pozornosť USA sa presúva k iným konfliktom, najmä k Iránu.

Situáciu sa snažili zmierniť ďalší prítomní ministri a obaja aktéri sa následne sami pokúsili napätie upokojiť.

Rubio však konflikt verejne poprel.

(pir)

  |  

Bank of America zaplatí 72,5 milióna dolárov v kauze Epstein

Bank of America sa dohodla na vyplatení 72,5 milióna dolárov na urovnanie civilnej žaloby žien, ktoré ju obvinili z napomáhania sexuálnemu zneužívaniu spojenému s Jeffreyom Epsteinom. Vyplýva to zo súdnych záznamov, pričom dohodu ešte musí schváliť sudca Jed Rakoff.

Banka odmieta, že by sa podieľala na obchodovaní s ľuďmi, no podľa jej vyjadrenia chce týmto krokom uzavrieť dlhoročný spor.

Žalobkyne tvrdili, že finančný dom ignoroval podozrivé transakcie súvisiace s Epsteinom napriek dostupným informáciám o jeho aktivitách. Sudca už skôr rozhodol, že banka sa musí zodpovedať za obvinenia, že vedome profitovala z jeho činnosti.

Právnici poškodených označili dohodu za najlepšie riešenie vzhľadom na časový odstup aj potrebu finančného odškodnenia.

Podobné prípady sa už skončili vyrovnaniami – JPMorgan zaplatila 290 miliónov dolárov a Deutsche Bank 75 miliónov.

(reuters, pir)