Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útoky pri Bušehre zvyšujú riziko jadrovej havárie, varuje Rosatom

Situácia v iránskej jadrovej elektrárni v Bušehre sa podľa šéfa Rosatomu Alexeja Lichačeva zhoršuje, pričom opakované útoky v jej blízkosti zvyšujú riziko pre jadrovú bezpečnosť.

Len za posledných desať dní ide už o tretí incident, hoci Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) zatiaľ neeviduje poškodenie reaktora ani únik radiácie. Napriek tomu rastie napätie okolo zariadenia, ktoré patrí medzi kľúčové prvky iránskej energetickej infraštruktúry.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí reagovalo výzvou na odsúdenie útokov a apelovalo na medzinárodné spoločenstvo, aby vyslalo jasný signál o neprípustnosti takýchto krokov.

Hovorkyňa Maria Zacharovová naznačila, že Moskva očakáva ráznejší postoj zo strany MAAE.

Zároveň však Rosatom potvrdil, že časť personálu už bola evakuovaná – do Ruska sa vrátilo 163 pracovníkov a ďalšie skupiny majú nasledovať.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Francúzska vláda uvoľní desiatky miliónov eur na palivo

Francúzsko reaguje na prudký rast cien energií spôsobený napätím na Blízkom východe balíkom cielenej pomoci za 70 miliónov eur.

Ako uvádza Politico, vláda plánuje počas apríla podporiť najviac zasiahnuté sektory – poľnohospodárov, logistické firmy a rybárov.

Minister financií Roland Lescure zdôraznil, že opatrenia sú dočasné, presne zacielené a majú zmierniť dopady bez zbytočného zaťaženia verejných financií.

Kľúčovým krokom je pozastavenie spotrebnej dane z nafty pre farmárov, čo štát vyjde na približne 14 miliónov eur. Najväčšia časť pomoci smeruje do dopravy, kde malé logistické firmy získajú dotáciu 0,20 eura na liter paliva. Podobná kompenzácia čaká aj rybárov.

Paríž zároveň signalizuje, že situáciu nepovažuje za tak vážnu ako energetickú krízu v roku 2022. Opatrenia chce financovať z existujúcich zdrojov bez úpravy rozpočtu.

Francúzsko tiež plánuje na úrovni EÚ otvoriť otázku uhlíkových ciel na hnojivá, ktoré podľa vlády zvyšujú tlak na farmárov.

(pir)

Minúta  |  

Trump zvažuje premenovať Hormuzský prieliv

Americký prezident Donald Trump podľa zdrojov New York Post zvažuje, že po prípadnom ovládnutí Hormuzského prielivu by ho premenoval na „Americký prieliv“ alebo dokonca po sebe.

Tento krok súvisí s jeho snahou oslabiť vplyv Iránu na jednu z najdôležitejších námorných trás sveta, cez ktorú prechádza významná časť globálneho obchodu s ropou.

Trump je údajne frustrovaný nedostatočnou podporou spojencov a zvažuje aj vojenské riešenia vrátane nasadenia amerických síl v regióne. Zároveň prebiehajú diplomatické rokovania s Teheránom, ktoré však zatiaľ nepriniesli zásadný posun.

Myšlienka premenovania prielivu vyvolala zmiešané reakcie – od podpory medzi jeho stúpencami až po kritiku, že ide o nevkusné gesto s politickými dôsledkami.

Zaujímavosťou je, že impulz pre túto debatu prišiel aj z virálneho, no zrejme falošného príspevku na sociálnych sieťach.

(pir)

Minúta  |  

Moskva pritvrdzuje, päť protestujúcich skončilo vo väzení

V Rusku narastá napätie okolo plánovaných protestov proti blokovaniu internetu. V Moskve polícia zadržala päť mladých aktivistov zo skupiny Šarlátová labuť, ktorí sa chystali zúčastniť zhromaždenia naplánovaného na 29. marca.

Ako uvádza Moscow Times, súd ich následne odsúdil na 15 dní väzenia za neposlušnosť voči policajným výzvam. Podľa dostupných informácií niektorí odmietli predložiť doklady, iným prehľadali byty a zaistili elektroniku.

Úrady zároveň systematicky zakázali podobné zhromaždenia vo viacerých regiónoch Ruska. V niektorých mestách boli pôvodne povolené akcie dodatočne zrušené, pričom dôvody sa líšili – od bezpečnostných hrozieb až po kuriózne vysvetlenia.

Niektorým organizátorom sa podarilo krajinu opustiť.

(pir)

Minúta  |  

Poľsko predlžuje kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou

Poľsko sa rozhodlo predĺžiť dočasné kontroly na hraniciach s Nemeckom a Litvou o ďalších šesť mesiacov, konkrétne do 1. októbra. Oznámilo to ministerstvo vnútra s tým, že krok súvisí najmä s pokračujúcim tlakom nelegálnej migrácie a potrebou posilniť vnútornú bezpečnosť krajiny.

Kontroly boli pôvodne zavedené už v júli, pričom Varšava tým nasledovala viaceré štáty Európskej únie, ktoré v reakcii na migračnú situáciu obnovili hraničný režim.

Podľa dostupných vyjadrení ide o preventívne opatrenie, ktoré má pomôcť lepšie kontrolovať pohyb osôb a znížiť riziká spojené s nelegálnym vstupom do krajiny.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Maďarsko rieši kauzu, zbierka pre informátora láme rekordy

V Maďarsku sa rýchlo rozbehla verejná zbierka na podporu bývalého policajta Benceho Szabóa, ktorý vystúpil ako informátor v citlivej kauze údajného sledovania opozície. Do iniciatívy sa zapojilo vyše 20-tisíc ľudí a suma už krátko po spustení presiahla pol milióna eur.

Szabó tvrdí, že počas vyšetrovania iného prípadu narazil na dôkazy, že tajné služby sa mali pokúsiť preniknúť do IT systémov opozičnej strany Tisza. Zároveň opisuje nezvyčajné zásahy zhora, ktoré mali brániť ďalšiemu preverovaniu.

Po zverejnení informácií bol prepustený, čelí obvineniu a polícia uňho vykonala raziu. Prípad vyvolal výraznú odozvu verejnosti aj politikov, pričom líder opozície ho označil za jeden z najväčších škandálov od roku 1990.

Vláda pripustila existenciu operácie, no tvrdí, že nesúvisela s Tisza.

Kauza prichádza tesne pred voľbami, v ktorých čelí Viktor Orbán silnej opozícii.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.