Takýto krok by neznamenal len výrazný výpadok príjmov Teheránu, ale aj potenciálnu úplnú blokádu Hormuzského prielivu, ktorý je jednou z najdôležitejších energetických tepien sveta. Irán zároveň deklaruje pripravenosť brániť sa, čím rastie riziko ďalšej eskalácie a útokov na energetickú infraštruktúru v arabských krajinách.
Napätie sa však nekoncentruje len na jeden bod. Jemenskí húsíovia opakovane hrozia útokmi na lodnú dopravu v prielive Báb al-Mandáb, ktorý spája Červené more s Indickým oceánom. Ide o kľúčovú trasu globálneho obchodu – prechádza cez ňu približne 10 až 12 percent svetových dodávok ropy a plynu.
Kombinácia rizík v oboch prielivoch zvyšuje nervozitu na energetických trhoch. Cena ropy tento týždeň už atakovala 120 dolárov za barel, pričom vo štvrtok na obed sa obchodovala za necelých 110 dolárov. Drahá komodita sa postupne premieta aj do cien pohonných látok.
Kým niektoré ázijské ekonomiky už čelia nedostatku palív, Európa zatiaľ pociťuje najmä rast cien. Pri dlhšom trvaní konfliktu sa však čoraz častejšie spomína aj riziko fyzických výpadkov, najmä pri nafte.
Stagflačné tlaky sa vracajú do hry
Geopolitické napätie sa rýchlo prenáša aj na finančné trhy. Rast cien energií tlačí nahor infláciu, zatiaľ čo ekonomický rast sa spomaľuje. Vzniká tak prostredie, ktoré ekonómovia označujú ako stagflácia.
„Situácia totiž čoraz viac vykazuje známky nebezpečného stagflačného prostredia, v ktorom sa kombinujú dva negatívne javy – vysoká inflácia a stagnácia ekonomickej aktivity,“ objasňuje Horňák.
Trhy reagovali bezprostredne. Výnosy štátnych dlhopisov vzrástli – americké desaťročné sa priblížili k úrovni 4,4 percenta, slovenské prekročili 3,9 percenta. V porovnaní s obdobím pred eskaláciou ide o citeľný posun.
Vývoj pozorne sleduje aj Európska centrálna banka. Hoci zatiaľ úrokové sadzby nemenila, upozornila na rastúcu neistotu a upravila inflačné očakávania smerom nahor. Trhy už počítajú so scenárom, že by mohla sadzby v priebehu roka zvýšiť až trikrát.
„Pri zdroji inflácie, ako je tento, je však neistota veľmi vysoká vzhľadom na kolísanie burzových cien podľa vývoja konfliktu,“ dodáva analytik.
Hypotéky zdražujú, dopyt po bývaní slabne
Rast výnosov dlhopisov a očakávania vyšších sadzieb sa prirodzene premietajú aj do úverov pre domácnosti. Aj relatívne malé zvýšenie znamená citeľný rozdiel v mesačných splátkach. Dostupnosť bývania sa preto zhoršuje najmä pre mladé domácnosti a prvokupujúcich.
Po období dynamického, dvojciferného rastu cien nehnuteľností sa čoraz pravdepodobnejšie javí scenár ochladenia trhu. Drahšie financovanie totiž prirodzene tlmí dopyt, predovšetkým v segmentoch citlivých na vývoj úrokových sadzieb.
Napätie na Blízkom východe tak už nemožno vnímať ako vzdialený problém. Cez ceny energií, infláciu a finančné trhy sa jeho dôsledky prenášajú aj do európskej ekonomiky. V konečnom dôsledku to pociťujú najmä domácnosti – nielen v podobe vyšších cien pohonných látok či energií, ale aj drahšieho prístupu k vlastnému bývaniu.
Aj malý rozdiel v sadzbe znamená citeľnú úsporu
Na to, že hypotekárny trh mení smer, upozorňujú aj ďalší. Úroky, ktoré ešte donedávna stagnovali, sa totiž v posledných dňoch opäť vydali nahor. Pre Slovákov to znamená jediné: čakať sa nemusí vyplatiť. Kto zaváha, môže na úvere zbytočne preplatiť stovky až tisíce eur.
Rozdiel pritom nemusí byť veľký – už pol percentuálneho bodu vie pri hypotéke 100-tisíc eur ušetriť približne 27 eur mesačne, pri jednom percente ide o 54 eur a pri 1,5 percenta až o 80 eur. Pri vyšších úveroch sa úspory rátajú v tisícoch eur ročne.
Aktuálne sa úroky na nových hypotékach pohybujú približne medzi 3,2 až 3,5 percenta. „Neistota na finančných trhoch zdražuje zdroje pre banky, čo sa premieta do úrokov pre klientov. Pokles sadzieb je v najbližšom období nepravdepodobný,“ vysvetľuje Eva Šablová z FinGO.sk.
Zvýšiť pozornosť by mali najmä záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti, klienti pred koncom fixácie v horizonte najbližších mesiacov, ale aj tí, ktorí splácajú úvery s vyššími úrokmi. Riešením môže byť aj takzvaná hypotéka naopak – teda schválenie úveru dnes s aktuálnou sadzbou a jeho čerpanie až o niekoľko mesiacov, čím sa klient ochráni pred ďalším rastom úrokov.
Nie každý však musí konať okamžite. Klienti s historicky nízkymi úrokmi okolo percenta až dvoch môžu podľa odborníkov vo väčšine prípadov vyčkať. Naopak, tí, ktorí si brali hypotéky v rokoch 2023 až 2024 s úrokmi blížiacimi sa k piatim percentám, majú najväčší priestor na úsporu. „Ak sa fixácia končí do šiestich mesiacov, oplatí sa pripraviť refinancovanie vopred, ale čerpať ho až pri výročí. Klient tak nepríde o nižší úrok a vyhne sa sankciám,“ radí Šablová.
Prvým krokom by mala byť vždy komunikácia s vlastnou bankou. Ak však neponúkne konkurencieschopné podmienky [známe aj ako retenčná ponuka, pozn. red.], nasleduje porovnanie a prípadné refinancovanie iným finančným domom.
Dôležité je pritom zohľadniť všetky náklady – najmä poplatok za predčasné splatenie úveru, ktorý býva okolo jedného percenta zo zostatku, ako aj výdavky na kataster či znalecký posudok.
