V týchto tradičných pretekoch, ktoré sa konajú od roku 1950, sme zvyknutí na to, že jazdec dosiahne maximálnu rýchlosť na rovinke, kde sa snaží čo najviac vystupňovať výkon svojho motora. Také sú dejiny motoršportu počas celých desaťročí.

Elektrobatéria to však postavila na hlavu. Ak chce jazdec čo najlepšie manažovať dočasný výkon v batérii, na rovinkách musí spomaľovať a nezriedka podraďovať práve tam, kde by sa snažil držať pedál na podlahe, čo ide proti všetkým pretekárskym inštinktom, a vlastne aj proti podstate motoršportu.

Čo sa už prihodilo

Navyše mnohí jazdci sa sťažujú, že nemajú výkon svojho stroja plne pod kontrolou. Už na prvých pretekoch dostal hodiny Oscar Piastri, pričom bolo prekvapivé, čo sa vlastne stalo. On sám to vysvetlil tak, že mu batéria poslala väčší výkon na zadné kolesá, s čím nerátal.

Jazdci reportujú, že systém sa správa nevyspytateľne. Jedným z dôsledkov povahy nových pravidiel a nových pohonných jednotiek sú aj pravidelné situácie, keď sa na trati tesne za sebou ocitnú dva monoposty s obrovským rozdielom v rýchlostiach, keďže jeden nabíja a druhý ide na plný výkon.

Podobných nebezpečných situácií, ktoré súvisia s novou hybridnou poloelektrickou pohonnou jednotkou, vzniklo viac. Zatiaľ najväčšou bola nehoda v poslednú nedeľu, keď jazdec tímu Haas Oliver Bearman prudko dobehol pretekára pred sebou Franca Colapinta, ktorý nabíjal batériu a šiel preto pomaly.

Znenazdajky sa mu vynoril pred nosom, pričom rozdiel v rýchlostiach bol v tom momente okolo 50 kilometrov za hodinu. Bearman sa mu musel vyhnúť, ale keďže nemal veľa priestoru na trati, monopost vyšiel jedným kolesom na trávu, kde nad ním pri vysokej rýchlosti stratil kontrolu a prudko vletel do zvodidiel. Keďže zjavne došlo k zraneniu, na čo už nie sme zvyknutí, išlo o najväčšiu nehodu za posledné roky spôsobenú práve povahou nových „elektrifikačných“ pravidiel.

Skrátka, kombinácia konvenčného spaľovacieho motora a elektrickej batérie podľa viacerých kritických pretekárov nie je niečím, na čo by sa dalo vždy plne spoľahnúť.

Predbiehacie manévre jazdcov síce nie sú nezaujímavé, ale sú zvláštne. Diváci sú svedkami nového javu, keď takmer každý predbiehací manéver sprevádza „jojo efekt“: keď sa predbehnuté auto stane rýchlostne favorizovaným v ďalšej zákrute, pretože jeho súper si vybil turbo batériu. Monoposty sa tak predbiehajú ako na trampolíne. Niežeby to bolo nezaujímavé, ale rýchlo sa to omrzí.

Veľké problémy pritom môžu vzniknúť aj po štarte, kde tento rozdiel v rýchlostiach môže dosiahnuť 100 kilometrov za hodinu. Množstvo monopostov je v tej chvíli „na jednej kope“, akákoľvek kolízia na štartovacej rovinke alebo pred prvou zákrutou môže ľahko spôsobiť vážnu reťazovú haváriu.

Práca s batériami je ťažiskovým prvkom nových pravidiel. Piloti často nemajú nad vlastnými pohonnými jednotkami kontrolu a softvér sa pri obrane môže rozhodnúť zviazať im ruky tým, že začne dobíjať batérie. Tak to aspoň viacerí pretekári reportujú.

Iste, ako zdôrazňujú komentátori F1, ide o novinky, ktoré sa ešte budú vyvíjať a zrejme aj vychytávať muchy. Vo vývoji to však v priemyselnej histórii Európy (okrem Sovietskeho zväzu) nikdy nebolo tak, že by byrokrati od stola ideologicky rozhodli o najlepšej ceste vývoja, aby sa politickému rozhodnutiu následne prispôsobovala realita.

Verstappen je znudený

Monoposty tak majú vďaka batérii k dispozícii módy na krátkodobé zvýšenie výkonu. Nastáva tak paradox, keď pri najrýchlejších tratiach s dlhými rovinkami musíme očakávať spomaľovanie práve tam, kde by sme inak sledovali plný čistý výkon týchto najrýchlejších automobilových mechanizmov na svete. Kto si lepšie pošetrí batériu, ten dokáže súpera predbiehať s veľkou prevahou. Ten druhý si ale práve v tom momente ušetril svoju kapacitu, a tak mu to potom môže vrátiť.

Počas Veľkej ceny Číny pred dvoma týždňami Max Verstappen dokonca frustrovane zamával Pierrovi Gaslymu, ktorý ho takto obehol: „Na rovinke mu preto zamávate: ‚Maj sa, vidíme sa neskôr!’ A skúsite to zasa o tri kolá neskôr, keď si dobijete batériu,” povedal Max na brífingu.

Už to teda nie je o pretekárskej rýchlosti, ale o manažmente, ako to nazval Verstappen. Ten sa najnovšie vyhráža, že Formulu 1 opustí, keďže ho pretekanie prestalo baviť. Hovoríme pritom zrejme o najväčšom talente súčasnosti, ktorý minulú sezónu dokázal aj so slabým strojom patriť medzi tých najlepších.

Max v tom pritom nie je sám. Bývalý dvojnásobný majster sveta Fernando Alonso, ktorý má už vo svojich 44 rokoch za sebou hádam všetko – a je typický svojím suchým, no trefným humorom – nazval preteky baterkovým šampionátom. Glosy sa len tak množia. Podľa Maxa je toto koniec F1, ako ju poznáme. Už na predsezónnych testoch, keď po svojich prvých skúsenostiach s novou pohonnou jednotkou zostal zaskočený, povedal, že ide o „Formulu E na steroidoch“.

Max Verstappen, ktorý sám seba označuje za starú školu a človeka, ktorý je „menej politicky orientovaný“, sa obáva, že batéria zničí celý šport a hoci je zatiaľ najhlasnejším kritikom nových pravidiel, pravdepodobne hovorí za mnohých jazdcov. Kriticky k novým pravidlám sa vyjadrili takmer všetky tímy (s výnimkou v tejto sezóne zatiaľ veľmi dominantného Mercedesu).

Rovnaké podmienky – ale iný šport

Je pravda, že všetci pretekári majú rovnaké podmienky a na konci vyhrá ten lepší, no v tomto prípade už nebudeme sledovať súboj pretekárov, ale manažérov.

Za tým všetkým sa však skrýva jeden veľký problém, ktorý zostáva nepomenovaný: elektromobilita, ktorá zasiahla motoršport, bola ideologickou záležitosťou, nie športovou či vývojovou.

Po mnohých sťažnostiach a najmä po poslednej Bearmanovej havárii medzinárodná asociácia FIA avizovala, že počas súčasnej vynútenej prestávky prehodnotí niektoré pravidlá. Lenže možné sú len drobné zmeny, tie najväčšie starosti sa nimi nevyriešia, a tak tu zrejme budeme mať tieto „elektrické povozy“ až do konca aktuálneho cyklu, teda nasledujúcich päť rokov.