Americký prezident Donald Trump čelí doma obavám americkej verejnosti z vojny, ako aj klesajúcim číslam v prieskumoch. Vo svojom stredajšom príhovore v hlavnom vysielacom čase povedal, že USA zničili iránske námorníctvo a letectvo a ochromili tamojší program balistických rakiet, ako aj jadrový program.
No hoci podľa neho americká armáda dosiahla v Iráne „rýchle, rozhodujúce a drvivé víťazstvá“, dodal, že na Irán bude naďalej „extrémne tvrdo“ útočiť počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov.
Trump v príhovore konkrétne uviedol, že americká armáda je na dobrej ceste k „veľmi rýchlemu“ dosiahnutiu svojich cieľov, no neposkytol konkrétny časový harmonogram ukončenia nepriateľských akcií. Naznačil, že vojna by mohla eskalovať, ak iránski vodcovia počas rokovaní neprijmú podmienky USA. Pripustil aj útoky na iránsku energetickú a ropnú infraštruktúru.
Opäť tak ide o neurčité vyhlásenie, ktorého cieľom je pravdepodobne upokojiť trhy. Jeho posolstvo je zároveň v miernom rozpore s tým, čo povedal pár hodín predtým, keď verejnosti oznámil, že Spojené štáty môžu ukončiť vojnu s Iránom do „dvoch alebo troch týždňov“, a to aj bez uzavretia mierovej dohody.
Trump zároveň Iránu pohrozil vystupňovaním použitia vojenskej sily. „Zvážime, keď bude Hormuzský prieliv otvorený, voľný a bezpečný. Do tej doby budeme Irán ničiť, až sa vytratí z povrchu zeme, alebo, ako sa hovorí, vrátime ho späť do doby kamennej“ zdôraznil šéf Bieleho domu.
To, že Trump vo svojom prejave zmiešal hrozby aj chlácholenie, podľa agentúry Reuters zrejme nepomôže upokojiť nervózne finančné trhy a zmierniť obavy americkej verejnosti. Často protichodné signály, ktoré Trump vysielal v priebehu konfliktu, len prispeli k zmätku, keď prezident v jednej chvíli volal po diplomatickom urovnaní, a v tej nasledujúcej hrozil, že bude Irán ďalej ničiť a posilňovať vojenskú prítomnosť USA v regióne.
Nepotvrdil myšlienku vystúpenia z NATO
Prezident jasne neuviedol, či by sa americké vojenské operácie mohli skončiť ešte predtým, ako Irán opäť otvorí Hormuzský prieliv. Ten je kľúčovou energetickou tepnou a jeho uzavretie spôsobilo v posledných týždňoch globálny šok, najmä na trhu s ropou a so skvapalneným plynom.
Zopakoval však výzvu krajinám, ktoré potrebujú ropu z Perzského zálivu a zdráhajú sa zapojiť do vojny, ktorú začali USA a Izrael bez toho, že by sa s nimi poradili. Trump od týchto štátov chce, aby „prevzali iniciatívu“ a bremeno opätovného otvorenia úžiny.
Vo svojom prejave však nespomenul, že zvažuje vystúpenie z NATO z dôvodu toho, čo považuje za zlyhanie tejto organizácie pri podpore USA v konflikte s Iránom.
Doma čelí najnižšej podpore od začiatku vládnutia
Trumpovo prvé vystúpenie v hlavnom vysielacom čase od začiatku vojny v Iráne bolo pôvodne vnímané ako snaha upokojiť obavy Američanov z intervencionistických tendencií prezidenta, ktorý vo svojej kampani sľuboval, že nezačne žiadne vojny.
Celková miera podpory Trumpa klesla podľa pondelkového prieskumu na 36 percent, čo je najnižšia hodnota od jeho návratu do Bieleho domu.
Na obavy Američanov však reagoval v príhovore len vágne, pričom ich ekonomické ťažkosti odmietol ako dočasné. Podľa neho je isté, že sa zmiernia, hneď ako sa vojna skončí.
„Mnohí Američania sú znepokojení nedávnym nárastom cien benzínu tu doma. (...) Tento krátkodobý nárast je výlučne dôsledkom šialených teroristických útokov iránskeho režimu na komerčné ropné tankery susedných krajín, ktoré nemajú s konfliktom nič spoločné,“ vyhlásil.
(reuters, tasr, sak)