Renta z ľudskej lenivosti? Nová umelá inteligencia od Mety drví akcie mnohých firiem

V tom je zásadná zmena. Spotrebiteľ sa totiž mení z pasívneho zákazníka prakticky na permanentne optimalizujúceho arbitra.

Mnoho mimoriadne výnosných obchodných modelov modernej ekonomiky totiž čiastočne stojí na takzvanej consumer inertia, spotrebiteľskej zotrvačnosti. Človek vie, že by mohol zmeniť banku, poisťovňu, telefónneho operátora alebo predplatné, ale nechce sa mu hľadať lepšiu ponuku, študovať podmienky, telefonovať na zákaznícku linku a vypĺňať formuláre. Rozdiel niekoľkých dolárov alebo eur mesačne mu za tú námahu nestojí.

Firma tak inkasuje čosi ako rentu z ľudskej lenivosti.

AI agent túto rentu môže výrazne obmedziť. Nemusí byť lenivý, unavený ani zábudlivý. Môže permanentne prechádzať bankové výpisy a zmluvy a upozorniť: toto predplatné nepoužívaš, toto poistenie je príliš drahé, na tomto účte nechávaš peniaze za príliš nízky úrok a rovnakú hotelovú izbu je možné rezervovať lacnejšie inde. Ešte dôležitejšie je, že ďalšie generácie agentov nemusia iba poradiť. Zmenu môžu samy vykonať.

V čom je slabé miesto firiem?

Planet Fitness je takmer učebnicovým príkladom tohto rizika. Posilňovne ťažia aj z klientov, takzvaných ghost members, ktorí si členstvo – napríklad v rámci novoročného predsavzatia – zaobstarali, ale postupne do nich prestali chodiť.

Nízka mesačná suma je pritom natoľko malá, že zrušenie členstva stále odkladajú. Pre človeka je to typická situácia: „Musím to niekedy zrušiť.“ AI agent môže raz za mesiac zistiť, že predplatné existuje, ale jeho majiteľ službu nevyužíva, a opýtať sa jedinou vetou: zrušiť? V utorok akcie Planet Fitness stratili približne 9,5 percenta.

V prípade Charles Schwab je mechanizmus iný, ale princíp rovnaký. Klienti nechávajú časť hotovosti v málo úročených produktoch alebo zostávajú pri investičných a finančných službách, hoci existujú výhodnejšie možnosti. AI môže automatizovať takzvaný cash sorting – hľadanie vyššieho výnosu pre voľné peniaze – a všeobecne znižovať hodnotu finančného sprostredkovateľa.

Práve obava z konkurencie umelej inteligencie vo wealth manažmente patrila medzi dôvody utorkového výpredaja, keď Schwab odpísal 6,1 percenta. Súčasne však nemožno celý pohyb pripísať len agentovi Muse, pretože na finančný sektor pôsobil aj vývoj výnosovej krivky a úrokových sadzieb.

Ešte zaujímavejšia je spoločnosť New York Times. Jej akcie sa v utorok prepadli o 7,2 percenta na 65,45 dolára. Tu AI predstavuje dvojaké riziko. Jednak môže odhaľovať málo využívané predplatné a nabádať k jeho rušeniu. Predovšetkým sa však sama môže stať prostredníkom konzumácie správ. Človek nemusí otvárať 10 médií a čítať desiatky článkov. Agentovi jednoducho povie: zhrň mi za 10 minút všetko dôležité, čo sa dnes vo svete stalo.

Väčšia revolúcia než Google

To je pre médiá potenciálne ešte väčšia revolúcia, než bol Google alebo sociálne siete. Hodnota sa môže presúvať od firmy, ktorá obsah vytvorila, k firme, ktorá vlastní rozhranie medzi obsahom a spotrebiteľom.

Výpredaj sa preto neobmedzil len na zopár titulov. Veď banky JPMorgan a Wells Fargo, ktoré patria k tým vôbec najväčším, stratili viac ako tri percentá, poisťovňa Allstate 5,5 percenta, Booking zhruba 2,5 percenta a v Európe výrazne oslabovali telekomunikačné spoločnosti. Spoločným menovateľom je práve strach z narušenia odvetví založených na spotrebiteľskej zotrvačnosti.

Samozrejme, reakcia trhu môže byť prehnaná. Muse je čerstvý produkt a zďaleka nie je isté, že ľudia zveria AI prístup k svojim peniazom, zmluvám a nákupom v rozsahu, s akým teraz Wall Street začína počítať.

Napriek tomu sa rodí veľmi dôležitá investičná téma. Prvá fáza boomu umelej inteligencie bola o víťazoch: čipoch, dátových centrách a technologických gigantoch. Teraz sa začína druhá fáza – hľadanie firiem, ktorých marže ohrozí AI.

Únia sa poistila reguláciou

V Európskej únii sa však tejto druhej fázy firmy nemusia až natoľko obávať. Nástup AI agentov typu Muse totiž brzdí regulácia. Brusel tak ľudí v EÚ „chráni“ aj pred tým, aby napravovali dôsledky svojej vlastnej lenivosti a optimalizovali tak svoje rodinné rozpočty a tým pádom celý trh.

Regulácie Bruselu teda umelo vyvolávajú zlyhania trhu, ktoré sú potom novým popudom k ešte ďalším a tuhším reguláciám, ktoré by „zlyhanie“ korigovali – vzniká bludný kruh, ba skôr bludná špirála smerujúca ku dnu a zaostalosti.

Bruselské pravidlá typu GDPR, obmedzenie práce s osobnými dátami, požiadavky na súhlasy používateľov a ďalšie regulačné povinnosti komplikujú vznik agentov, ktorí by mohli bez prekážok prechádzať e-maily, bankové účty, zmluvy či históriu platieb a následne sami rušiť alebo meniť služby.

Pre európske banky, poisťovne, operátorov či predplatiteľské služby tak regulácia predstavuje istú ochrannú bariéru pred okamžitou americkou „arbitrážou umelej inteligencie“.

Táto ochrana však môže byť dvojsečná: európskym firmám síce dáva viac času, ale súčasne môže spomaliť vznik domácich AI agentov a ešte viac zväčšiť technologický náskok amerických platforiem.

Text pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.