Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sagan o závere svojej kariéry: „Mal som byť radšej doma so synom“

Slovenský cyklista Peter Sagan naposledy stál na štarte v pozícii aktívneho jazdca v júni 2024, keď absolvoval preteky Okolo Slovenska. V rozhovore pre belgický denník Het Nieuwsblad sa obzrel za svojou kariérou a priblížil tiež, čomu sa v súčasnosti venuje.

Sagan nezmizol úplne z očí športovej verejnosti, obvykle vystupuje v pozícii ambasádora na rôznych podujatiach. „Všetko si musím organizovať sám, ale nesťažujem sa, je to menej stresujúce ako v minulosti,“ uviedol.

Cyklistike sa venuje už len na rekreačnej úrovni. Pri otázke, koľko by vydržal so svojim mladším ja odpovedal, že možno prvých 30 kilometrov.

Trojnásobný majster sveta (2015 - 2017) a sedemnásobný víťaz zeleného dresu pre najlepšieho šprintéra na Tour de France (2012 - 2016, 2018 - 2019) zhodnotil aj súčasné dianie v cyklistike.

„Teraz Pogačar zaútočí 120 kilometrov pred cieľom. Časy sa zmenili. Ja som bol múdrejší, mal som rád víťazstvá, ale nechcel som trpieť. Keď som mohol počkať, tak som čakal. Bolo to ľahšie a menej bolestivé,“ zamyslel sa Sagan.

„Covidové“ roky priniesli zlom v jeho výkonnosti: „Posledné tri roky boli nočnou morou. Čoraz viac som sa pýtal samého seba, že čo tu robím. Mal som byť radšej doma so synom.“

(tasr, est)

Minúta  |  

Šerpovia trávili turistov, aby mohli žiadať od poisťovní peniaze

Nepálska polícia obvinila podľa portálu Independent horských šerpov na Mount Evereste z organizovaného podvodu, pri ktorom mali omamovať zahraničných horolezcov s cieľom vyvolať potrebu drahých leteckých evakuácií. Podľa vyšetrovateľov tak vznikol poistný podvod v hodnote približne 20 miliónov dolárov.

Do prípadu je zapojených viacero aktérov vrátane šerpov, prevádzkovateľov trekingových a záchranných spoločností, pilotov vrtuľníkov aj zdravotníckych zariadení.

Polícia dosiaľ obvinila 32 osôb, pričom jedenásť z nich zatkla. Podvod sa mal v rokoch 2022 až 2025 dotknúť 4 782 horolezcov a zahŕňa viac než 300 podozrivých záchranných akcií, za ktoré si zložky účtovali náhradu od poisťovní.

Sprievodcovia podľa polície využívali rôzne metódy na vyvolanie zdravotných problémov, napríklad pridávanie prášku do pečiva do jedla alebo podávanie liekov s nadmerným množstvom vody. Turisti následne pociťovali príznaky podobné výškovej chorobe a súhlasili s evakuáciou vrtuľníkom.

Po záchranných akciách mali organizátori falšovať lekárske správy a letové záznamy a účtovať poisťovniam prehnané náklady, často ako keby každý turista letel samostatne. Niektoré nemocnice mali vystavovať aj fiktívne správy o liečbe.

Podľa nepálskeho Ústredného vyšetrovacieho úradu prípad poškodil medzinárodnú reputáciu krajiny.

(max)

Minúta  |  

Hamas podmienil odzbrojenie úplným odchodom Izraela

Palestínske hnutie Hamas oznámilo mediátorom, že nebude rokovať o odzbrojení bez záruk úplného stiahnutia Izraela z Pásma Gazy. Táto podmienka je podľa zdrojov kľúčovou súčasťou jeho postoja k plánu Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý rieši odzbrojenie a implementáciu prímeria.

Delegácia Hamasu rokovala v Káhire s egyptskými, katarskými a tureckými sprostredkovateľmi a predložila viacero požiadaviek. Okrem odchodu izraelských síl žiada aj ukončenie porušovania prímeria a plné dodržiavanie jeho ustanovení.

Hamas zároveň upozorňuje na pokračujúce izraelské útoky, ktoré si podľa neho vyžiadali stovky obetí. Izrael namieta, že útoky smerujú proti hrozbám zo strany militantov.

Podľa zdrojov militantné hnutie odmieta rokovať o odzbrojení, kým tieto otázky nebudú vyriešené. Izrael naopak trvá na tom, že k stiahnutiu z Gazy môže dôjsť až po úplnom odzbrojení Hamasu. Rozhovory tak zatiaľ nepriniesli prielom a ďalšie stretnutie je plánované na budúci týždeň.

Spojené štáty zvažujú i pokračovanie obnovy Gazy aj bez odzbrojenia Hamasu, avšak len v oblastiach pod izraelskou kontrolou.

(reuters, max)

Minúta  |  

EÚ rieši bezpečnosť trás, misia Aspides má získať silnejší mandát

Európska únia musí zintenzívniť svoju námornú misiu Aspides ako súčasť širších krokov na ochranu kľúčových námorných trás pred narušením spôsobeným vojnou s Iránom pod vedením USA a Izraela. Vyslovila to šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová.

K téme sa vyjadrila po tom, čo sa zúčastnila telefonátu s viac ako 40 krajinami, ktorý zorganizovala britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, aby prediskutovali spoločný postup pri opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.

„Ďakujem Yvette Cooperovej za zvolanie výzvy viac ako 40 krajín k Hormuzskému prielivu. Táto vodná cesta je globálnym verejným statkom. Iránu nemožno dovoliť účtovať krajinám odmenu za prepustenie lodí. Medzinárodné právo neuznáva systémy pay-to-pass,“ napísal Kallasová na X.

Spresnila, že sa zaoberali diplomatickými, ekonomickými a bezpečnostnými opatreniami na obnovenie bezpečnej plavby a zároveň spolupracovali s lodným priemyslom.

„Námorná misia Únie Aspides už pomohla 1 700 lodiam v Červenom mori a jej činnosť sa musí rozšíriť. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalšiu kľúčovú obchodnú trasu,“ uzavrela.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kadyrovove sily hlásia pripravenosť zasiahnuť v Iráne

Čečenské vojenské jednotky deklarovali podľa iránskej stanice Press TV pripravenosť zapojiť sa do konfliktu v Iráne na strane iránskych ozbrojených síl v prípade pozemnej invázie Spojených štátov.

Sily lojálne lídrovi Čečenskej republiky Ramzanovi Kadyrovovi označujú prebiehajúci konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom za náboženskú vojnu a svoju možnú účasť opisujú ako džihád.

Konflikt trvá od 28. februára, nastal v nadväznosti na jadrové rokovania medzi Teheránom a Washingtonom. Po smrti je aj dlhoročný iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí spolu s ďalšími predstaviteľmi krajiny a civilistami.

Irán po útoku zo strany USA a Izraela podnikol desiatky vĺn raketových a bezpilotných útokov na izraelské a americké ciele v regióne Perzského zálivu. Objavujú sa tiež správy o možnej pozemnej ofenzíve USA po neúspechu leteckej kampane.

V konflikte sa spomína aj zapojenie ukrajinských síl, ktoré podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN vyslali do regiónu expertov a podporujú americké a izraelské operácie. Irán už tieto kroky odsúdil v liste adresovanom vedeniu OSN.

(max)

Minúta  |  

Lexmann: Chceme status quo, do koalície len bez ústupkov

Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH pre portál 360tka uviedla, že odmieta otvárať tému registrovaných partnerstiev najmä pre nastavenie európskeho práva a existujúce precedensy. Podľa nej by takéto partnerstvá mohli viesť až k manželstvám osôb rovnakého pohlavia, čo kresťanskí demokrati odmietajú a považujú za rozpor s ústavou.

Ako možné riešenie označila zachovanie súčasného stavu. „Tým, že sme si zadefinovali status quo, tak to uľahčí tej ďalšej vláde to, že nebudeme ani jedna a ani druhá strana otvárať takéto témy, ale budeme sa sústrediť na to, čo bude najpálčivejšie,“ zhodnotila.

Dodala, že do prípadnej koalície vstúpi len za podmienok, ktoré jej umožnia zachovať tieto postoje bez nutnosti robiť v uvedených témach kompromisy.

V rozhovore pre rovnaký portál sa k dohode o statuse quo vyjadril aj podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS), pre ktorého to nie je ideálna dohoda.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.