Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Humanitárna kríza v Iráne sa zhoršuje, chýba financovanie

Potreby núdzovej zdravotnej starostlivosti v Iráne podľa Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca rýchlo rastú a zásoby by sa mohli vyčerpať, ak konflikt bude pokračovať. Od začiatku americko-izraelských náletov 28. februára zahynulo podľa organizácie viac ako 1 900 ľudí a vyše 21-tisíc utrpelo zranenia.

Vedúca delegácie v Iráne Maria Martinezová upozornila, že hoci aktuálne nedostatok zásob nepociťujú, situácia sa môže zhoršiť v dôsledku rastúcich cien, obmedzeného financovania a logistických problémov.

Organizácia už niekoľko týždňov nedokáže dovážať materiál zo skladu v Dubaji, pričom situáciu skomplikovalo aj uzavretie Hormuzského prielivu. Plánovaný presun zásob cez Turecko by mal trvať niekoľko týždňov.

Humanitárna situácia sa podľa nej zhoršuje aj tým, že obyvatelia zo strachu pred náletmi nevyhľadávajú pomoc. V krajine pôsobí približne 100-tisíc záchranárov, ktorí poskytujú prvú pomoc a podporu vysídleným osobám, pričom ich práca je často prerušovaná výpadkami elektriny, internetu a opakovanými evakuáciami.

Organizácia zároveň upozornila na nedostatočné financovanie svojej výzvy na pomoc vo výške 40 miliónov švajčiarskych frankov, ktorá je zatiaľ pokrytá len na šesť percent. Zvýšenie medzinárodnej podpory označila za nevyhnutné.

(reuters, max)

Minúta  |  

Konflikt na Blízkom východe tlačí infláciu nahor, tvrdí analytik

Konflikt na Blízkom východe sa už citeľne premieta do ekonomiky eurozóny, kde inflácia v marci zrýchlila na 2,5 percenta. Hlavným dôvodom je prudký rast cien energií, ktoré medzimesačne vzrástli o 6,8 percenta.

Hoci ich podiel v spotrebnom koši je relatívne nízky, vplyv na inflačné očakávania je výrazný. Tie sa následne odrážajú aj v zhoršenej nálade spotrebiteľov, ktorí začínajú počítať s horším ekonomickým vývojom aj vlastnou finančnou situáciou.

Podľa analytika Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Richarda Kubasa sa situácia líši medzi krajinami – Slovensko patrí medzi menej zasiahnuté štáty, keďže ceny energií sú viazané skôr na budúce kontrakty. Napriek tomu OECD zhoršila výhľad rastu eurozóny na 0,8 percenta a zároveň zvýšila odhad inflácie.

Rizikom zostáva aj trh s hnojivami, keďže uzavretý Hormuzský prieliv blokuje významnú časť dodávok. Ich ceny už výrazne vzrástli, čo sa s odstupom času môže premietnuť do drahších potravín a ďalšieho tlaku na infláciu.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Francúzsku europoslankyňu zadržali pre podozrenie z terorizmu

Europoslankyňu Rimu Hassanovú z ľavicovej strany Nezlomné Francúzsko v Paríži zadržali a vzali do väzby v rámci vyšetrovania podozrení z „ospravedlnenia terorizmu“. Dôvodom je podľa portálu Politico jej príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom vyjadrila solidaritu s japonským teroristom Kózóom Okamotom.

Toho odsúdili za útok na letisku Ben Gurion v roku 1972, pri ktorom zahynulo 26 ľudí. Vyšetrovanie prípadu Hassanovej spustili francúzske orgány po upozornení zo strany pravicového zákonodarcu Matthiasa Renaulta. Ten na sociálnych sieťach uviedol, že ide o začiatok konca beztrestnosti.

Tím europoslankyne tvrdí, že jej zadržanie predstavuje porušenie poslaneckej imunity. Európsky parlament sa k prípadu nevyjadril, potvrdil však, že je v kontakte s príslušnými orgánmi aj samotnou poslankyňou.

Hassanová patrí medzi výrazné propalestínske hlasy vo Francúzsku a opakovane vyvoláva kontroverzie svojimi postojmi k Izraelu. Ozbrojený odpor Hamasu označila za legitímny z pohľadu medzinárodného práva, hoci útok zo 7. októbra 2023 označila za morálne neprijateľný.

(max)

Minúta  |  

Vláda bráni Szijjártóa: Rozhovory s Ruskom boli úplne prirodzené

Maďarská vláda obhajuje komunikáciu ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa s ruskými predstaviteľmi ako bežnú súčasť diplomacie.

Šéf úradu vlády Gergely Gulyás uviedol, že obsah uniknutých nahrávok neobsahuje nič prekvapivé a odráža politiku Budapešti. Tá sa dlhodobo stavia proti sankciám EÚ v oblasti energetiky, ktoré podľa nej poškodzujú európske aj maďarské záujmy.

Investigatívni novinári však poukazujú na to, že Maďarsko aktívne vystupovalo proti niektorým sankčným opatreniam a lobovalo za vyradenie konkrétnych ruských osôb zo zoznamu EÚ.

V telefonátoch s ruskými partnermi Szijjártó údajne informoval aj o pripravovaných sankciách.

Minister tieto zistenia odmieta a tvrdí, že hovorí konzistentne, verejne aj v súkromí. Zároveň naznačil, že jeho komunikáciu sledujú zahraničné tajné služby.

Podľa Politico EÚ reaguje obmedzovaním prístupu Maďarska k citlivým informáciám.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Prezident podporil dvojité ceny nafty, obavy z nedostatku odmieta

Občania Slovenskej republiky sa podľa prezidenta Petra Pellegriniho zatiaľ nemusia obávať nedostatku pohonných látok. Povedal to po rokovaní s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas), ktorá ho informovala o aktuálnej situácii na trhu s ropou a pohonnými látkami.

Prezident zdôraznil, že dodávky ropy do rafinérie sú zabezpečené a existuje garancia, že nedôjde k výpadku produkcie. „Chcem oceniť aj rozhodnutie vlády, že krátkodobé výpadky v dodávkach ropy vláda sanovala rozhodnutím o vyhlásení stavu ropnej núdze a poskytla časť slovenských ropných zásob rafinérii Slovnaft,“ vyzdvihol.

Pellegrini podporil aj zavedenie rozdielnych cien nafty pre domácich a zahraničných zákazníkov, ktoré vláda prijala v reakcii na vzniknutú situáciu. Podľa jeho slov ide o dočasné opatrenie, ktoré je opodstatnené vzhľadom na využitie strategických zásob Slovenska na stabilizáciu trhu.

Európska komisia tento krok kritizuje, no prezident uviedol, že vzhľadom na jeho dočasný charakter Slovensku nehrozia sankcie a nevidí dôvod na obavy. Zdôraznil, že cieľom prijatých opatrení je zabezpečiť stabilitu dodávok a ochranu domáceho trhu v období narušenia zásobovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin a Egypt rokujú o uzle pre obilie a energiu mimo dosahu EÚ

Ruský prezident Vladimir Putin naznačil, že Rusko by mohlo spolu s Egyptom vytvoriť nový „obilný a energetický uzol“, ktorý by slúžil ako centrum na distribúciu komodít do Afriky a na Blízky východ.

Myšlienku predstavil počas stretnutia s egyptským ministrom zahraničných vecí Badrom Abdelattym, pričom konkrétne detaily projektu zatiaľ neodzneli.

Egypt tak získava čoraz významnejšiu úlohu v ruskom exporte, najmä v oblasti obilia. Krajina je totiž najväčším dovozcom pšenice na svete a zároveň hlavným odberateľom tej ruskej.

Podľa dostupných údajov už v tejto sezóne nakúpila približne 7,6 milióna ton. Zároveň však čelí možným komplikáciám v oblasti pohonných hmôt, keďže Rusko obmedzilo export benzínu.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.