Preskočiť na obsah
  |  

Lexmann: Chceme status quo, do koalície len bez ústupkov

Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH pre portál 360tka uviedla, že odmieta otvárať tému registrovaných partnerstiev najmä pre nastavenie európskeho práva a existujúce precedensy. Podľa nej by takéto partnerstvá mohli viesť až k manželstvám osôb rovnakého pohlavia, čo kresťanskí demokrati odmietajú a považujú za rozpor s ústavou.

Ako možné riešenie označila zachovanie súčasného stavu. „Tým, že sme si zadefinovali status quo, tak to uľahčí tej ďalšej vláde to, že nebudeme ani jedna a ani druhá strana otvárať takéto témy, ale budeme sa sústrediť na to, čo bude najpálčivejšie,“ zhodnotila.

Dodala, že do prípadnej koalície vstúpi len za podmienok, ktoré jej umožnia zachovať tieto postoje bez nutnosti robiť v uvedených témach kompromisy.

V rozhovore pre rovnaký portál sa k dohode o statuse quo vyjadril aj podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS), pre ktorého to nie je ideálna dohoda.

(max)

  |  

Trump odvolal generálnu prokurátorku Bondiovú, dôvodom je aj Epstein

Americký prezident Donald Trump odvolal generálnu prokurátorku Pam Bondiovú pre rastúcu nespokojnosť s jej výkonom. Podľa predstaviteľa Bieleho domu ho frustroval najmä spôsob, akým nakladala so spismi v prípade zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina, ako aj pomalý postup pri stíhaní jeho kritikov a odporcov.

Bondiová počas svojho pôsobenia presadzovala Trumpovu agendu a podľa kritikov narušila tradíciu nezávislosti ministerstva spravodlivosti od Bieleho domu. Zároveň čelila opakovanej kritike za spôsob, akým ministerstvo riadilo zverejňovanie dokumentov o Epsteinovi. Obvinenia sa týkali utajovania alebo nesprávneho spracovania citlivých materiálov.

Kontroverzie okolo Epsteinových spisov vyvolali politický tlak aj medzi Trumpovými spojencami a opätovne upriamili pozornosť na jeho minulé kontakty so zosnulým delikventom. Zverejnenie miliónov strán dokumentov situáciu neupokojilo, keďže zákonodarcovia kritizovali ich úpravy a odhalenie identity niektorých obetí.

Ministerka čelila kritike aj za odvolanie viacerých prokurátorov zapojených do citlivých vyšetrovaní. Jej odchod môže ovplyvniť ďalšie smerovanie rezortu spravodlivosti.

Ide už o druhú vysokopostavenú predstaviteľku, ktorú Trump v poslednom období odvolal. Začiatkom marca skončila vo funkcii aj ministerka vnútra Kristi Noemová.

(reuters, max)

  |  

Moskva odsúdila nemeckého sochára za dielo s Putinom a Kirillom

Moskovský súd odsúdil nemeckého sochára Jacquesa Tillyho v neprítomnosti na osem rokov a šesť mesiacov väzenia. Dôvodom je jeho karnevalová plastika zobrazujúci ruského prezidenta Vladimira Putina a patriarchu Kirilla v sexuálnej póze.

Podľa súdu sa dopustil šírenia nepravdivých informácií o armáde a urážania veriacich. Tilly obvinenia odmieta a označil ich za útok na slobodu prejavu.

Okrem trestu odňatia slobody uložil sudca Tillymu aj pokutu v prepočte 2 150 eur a zákaz spravovania webových stránok na štyri roky. Tieto sankcie však nie sú vykonateľné, keďže umelec nemá trvalý pobyt v Rusku.

Súčasťou prípadu bol aj rozhovor pre Deutsche Welle z roku 2024, v ktorom Tilly kritizoval ruskú armádu a jej pôsobenie na Ukrajine. Súd pracoval aj s výpoveďami troch svedkov, ktorí tvrdili, že ich socha pobúrila, hoci sa osobne na pojednávaní nezúčastnili.

Sochár je známy provokatívnymi dielami, v ktorých zobrazuje rôznych svetových lídrov vrátane Donalda Trumpa alebo Recepa Tayyipa Erdogana.

(reuters, max)

  |  

Humanitárna kríza v Iráne sa zhoršuje, chýba financovanie

Potreby núdzovej zdravotnej starostlivosti v Iráne podľa Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca rýchlo rastú a zásoby by sa mohli vyčerpať, ak konflikt bude pokračovať. Od začiatku americko-izraelských náletov 28. februára zahynulo podľa organizácie viac ako 1 900 ľudí a vyše 21-tisíc utrpelo zranenia.

Vedúca delegácie v Iráne Maria Martinezová upozornila, že hoci aktuálne nedostatok zásob nepociťujú, situácia sa môže zhoršiť v dôsledku rastúcich cien, obmedzeného financovania a logistických problémov.

Organizácia už niekoľko týždňov nedokáže dovážať materiál zo skladu v Dubaji, pričom situáciu skomplikovalo aj uzavretie Hormuzského prielivu. Plánovaný presun zásob cez Turecko by mal trvať niekoľko týždňov.

Humanitárna situácia sa podľa nej zhoršuje aj tým, že obyvatelia zo strachu pred náletmi nevyhľadávajú pomoc. V krajine pôsobí približne 100-tisíc záchranárov, ktorí poskytujú prvú pomoc a podporu vysídleným osobám, pričom ich práca je často prerušovaná výpadkami elektriny, internetu a opakovanými evakuáciami.

Organizácia zároveň upozornila na nedostatočné financovanie svojej výzvy na pomoc vo výške 40 miliónov švajčiarskych frankov, ktorá je zatiaľ pokrytá len na šesť percent. Zvýšenie medzinárodnej podpory označila za nevyhnutné.

(reuters, max)

  |  

Konflikt na Blízkom východe tlačí infláciu nahor, tvrdí analytik

Konflikt na Blízkom východe sa už citeľne premieta do ekonomiky eurozóny, kde inflácia v marci zrýchlila na 2,5 percenta. Hlavným dôvodom je prudký rast cien energií, ktoré medzimesačne vzrástli o 6,8 percenta.

Hoci ich podiel v spotrebnom koši je relatívne nízky, vplyv na inflačné očakávania je výrazný. Tie sa následne odrážajú aj v zhoršenej nálade spotrebiteľov, ktorí začínajú počítať s horším ekonomickým vývojom aj vlastnou finančnou situáciou.

Podľa analytika Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií Richarda Kubasa sa situácia líši medzi krajinami – Slovensko patrí medzi menej zasiahnuté štáty, keďže ceny energií sú viazané skôr na budúce kontrakty. Napriek tomu OECD zhoršila výhľad rastu eurozóny na 0,8 percenta a zároveň zvýšila odhad inflácie.

Rizikom zostáva aj trh s hnojivami, keďže uzavretý Hormuzský prieliv blokuje významnú časť dodávok. Ich ceny už výrazne vzrástli, čo sa s odstupom času môže premietnuť do drahších potravín a ďalšieho tlaku na infláciu.

(tasr, pir)

  |  

Francúzsku europoslankyňu zadržali pre podozrenie z terorizmu

Europoslankyňu Rimu Hassanovú z ľavicovej strany Nezlomné Francúzsko v Paríži zadržali a vzali do väzby v rámci vyšetrovania podozrení z „ospravedlnenia terorizmu“. Dôvodom je podľa portálu Politico jej príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom vyjadrila solidaritu s japonským teroristom Kózóom Okamotom.

Toho odsúdili za útok na letisku Ben Gurion v roku 1972, pri ktorom zahynulo 26 ľudí. Vyšetrovanie prípadu Hassanovej spustili francúzske orgány po upozornení zo strany pravicového zákonodarcu Matthiasa Renaulta. Ten na sociálnych sieťach uviedol, že ide o začiatok konca beztrestnosti.

Tím europoslankyne tvrdí, že jej zadržanie predstavuje porušenie poslaneckej imunity. Európsky parlament sa k prípadu nevyjadril, potvrdil však, že je v kontakte s príslušnými orgánmi aj samotnou poslankyňou.

Hassanová patrí medzi výrazné propalestínske hlasy vo Francúzsku a opakovane vyvoláva kontroverzie svojimi postojmi k Izraelu. Ozbrojený odpor Hamasu označila za legitímny z pohľadu medzinárodného práva, hoci útok zo 7. októbra 2023 označila za morálne neprijateľný.

(max)