Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ rieši bezpečnosť trás, misia Aspides má získať silnejší mandát

Európska únia musí zintenzívniť svoju námornú misiu Aspides ako súčasť širších krokov na ochranu kľúčových námorných trás pred narušením spôsobeným vojnou s Iránom pod vedením USA a Izraela. Vyslovila to šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová.

K téme sa vyjadrila po tom, čo sa zúčastnila telefonátu s viac ako 40 krajinami, ktorý zorganizovala britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, aby prediskutovali spoločný postup pri opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.

„Ďakujem Yvette Cooperovej za zvolanie výzvy viac ako 40 krajín k Hormuzskému prielivu. Táto vodná cesta je globálnym verejným statkom. Iránu nemožno dovoliť účtovať krajinám odmenu za prepustenie lodí. Medzinárodné právo neuznáva systémy pay-to-pass,“ napísal Kallasová na X.

Spresnila, že sa zaoberali diplomatickými, ekonomickými a bezpečnostnými opatreniami na obnovenie bezpečnej plavby a zároveň spolupracovali s lodným priemyslom.

„Námorná misia Únie Aspides už pomohla 1 700 lodiam v Červenom mori a jej činnosť sa musí rozšíriť. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalšiu kľúčovú obchodnú trasu,“ uzavrela.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kadyrovove sily hlásia pripravenosť zasiahnuť v Iráne

Čečenské vojenské jednotky deklarovali podľa iránskej stanice Press TV pripravenosť zapojiť sa do konfliktu v Iráne na strane iránskych ozbrojených síl v prípade pozemnej invázie Spojených štátov.

Sily lojálne lídrovi Čečenskej republiky Ramzanovi Kadyrovovi označujú prebiehajúci konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom za náboženskú vojnu a svoju možnú účasť opisujú ako džihád.

Konflikt trvá od 28. februára, nastal v nadväznosti na jadrové rokovania medzi Teheránom a Washingtonom. Po smrti je aj dlhoročný iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí spolu s ďalšími predstaviteľmi krajiny a civilistami.

Irán po útoku zo strany USA a Izraela podnikol desiatky vĺn raketových a bezpilotných útokov na izraelské a americké ciele v regióne Perzského zálivu. Objavujú sa tiež správy o možnej pozemnej ofenzíve USA po neúspechu leteckej kampane.

V konflikte sa spomína aj zapojenie ukrajinských síl, ktoré podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN vyslali do regiónu expertov a podporujú americké a izraelské operácie. Irán už tieto kroky odsúdil v liste adresovanom vedeniu OSN.

(max)

Minúta  |  

Lexmann: Chceme status quo, do koalície len bez ústupkov

Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH pre portál 360tka uviedla, že odmieta otvárať tému registrovaných partnerstiev najmä pre nastavenie európskeho práva a existujúce precedensy. Podľa nej by takéto partnerstvá mohli viesť až k manželstvám osôb rovnakého pohlavia, čo kresťanskí demokrati odmietajú a považujú za rozpor s ústavou.

Ako možné riešenie označila zachovanie súčasného stavu. „Tým, že sme si zadefinovali status quo, tak to uľahčí tej ďalšej vláde to, že nebudeme ani jedna a ani druhá strana otvárať takéto témy, ale budeme sa sústrediť na to, čo bude najpálčivejšie,“ zhodnotila.

Dodala, že do prípadnej koalície vstúpi len za podmienok, ktoré jej umožnia zachovať tieto postoje bez nutnosti robiť v uvedených témach kompromisy.

V rozhovore pre rovnaký portál sa k dohode o statuse quo vyjadril aj podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS), pre ktorého to nie je ideálna dohoda.

(max)

Minúta  |  

Trump odvolal generálnu prokurátorku Bondiovú, dôvodom je aj Epstein

Americký prezident Donald Trump odvolal generálnu prokurátorku Pam Bondiovú pre rastúcu nespokojnosť s jej výkonom. Podľa predstaviteľa Bieleho domu ho frustroval najmä spôsob, akým nakladala so spismi v prípade zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina, ako aj pomalý postup pri stíhaní jeho kritikov a odporcov.

Bondiová počas svojho pôsobenia presadzovala Trumpovu agendu a podľa kritikov narušila tradíciu nezávislosti ministerstva spravodlivosti od Bieleho domu. Zároveň čelila opakovanej kritike za spôsob, akým ministerstvo riadilo zverejňovanie dokumentov o Epsteinovi. Obvinenia sa týkali utajovania alebo nesprávneho spracovania citlivých materiálov.

Kontroverzie okolo Epsteinových spisov vyvolali politický tlak aj medzi Trumpovými spojencami a opätovne upriamili pozornosť na jeho minulé kontakty so zosnulým delikventom. Zverejnenie miliónov strán dokumentov situáciu neupokojilo, keďže zákonodarcovia kritizovali ich úpravy a odhalenie identity niektorých obetí.

Ministerka čelila kritike aj za odvolanie viacerých prokurátorov zapojených do citlivých vyšetrovaní. Jej odchod môže ovplyvniť ďalšie smerovanie rezortu spravodlivosti.

Ide už o druhú vysokopostavenú predstaviteľku, ktorú Trump v poslednom období odvolal. Začiatkom marca skončila vo funkcii aj ministerka vnútra Kristi Noemová.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskva odsúdila nemeckého sochára za dielo s Putinom a Kirillom

Moskovský súd odsúdil nemeckého sochára Jacquesa Tillyho v neprítomnosti na osem rokov a šesť mesiacov väzenia. Dôvodom je jeho karnevalová plastika zobrazujúci ruského prezidenta Vladimira Putina a patriarchu Kirilla v sexuálnej póze.

Podľa súdu sa dopustil šírenia nepravdivých informácií o armáde a urážania veriacich. Tilly obvinenia odmieta a označil ich za útok na slobodu prejavu.

Okrem trestu odňatia slobody uložil sudca Tillymu aj pokutu v prepočte 2 150 eur a zákaz spravovania webových stránok na štyri roky. Tieto sankcie však nie sú vykonateľné, keďže umelec nemá trvalý pobyt v Rusku.

Súčasťou prípadu bol aj rozhovor pre Deutsche Welle z roku 2024, v ktorom Tilly kritizoval ruskú armádu a jej pôsobenie na Ukrajine. Súd pracoval aj s výpoveďami troch svedkov, ktorí tvrdili, že ich socha pobúrila, hoci sa osobne na pojednávaní nezúčastnili.

Sochár je známy provokatívnymi dielami, v ktorých zobrazuje rôznych svetových lídrov vrátane Donalda Trumpa alebo Recepa Tayyipa Erdogana.

(reuters, max)

Minúta  |  

Humanitárna kríza v Iráne sa zhoršuje, chýba financovanie

Potreby núdzovej zdravotnej starostlivosti v Iráne podľa Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca rýchlo rastú a zásoby by sa mohli vyčerpať, ak konflikt bude pokračovať. Od začiatku americko-izraelských náletov 28. februára zahynulo podľa organizácie viac ako 1 900 ľudí a vyše 21-tisíc utrpelo zranenia.

Vedúca delegácie v Iráne Maria Martinezová upozornila, že hoci aktuálne nedostatok zásob nepociťujú, situácia sa môže zhoršiť v dôsledku rastúcich cien, obmedzeného financovania a logistických problémov.

Organizácia už niekoľko týždňov nedokáže dovážať materiál zo skladu v Dubaji, pričom situáciu skomplikovalo aj uzavretie Hormuzského prielivu. Plánovaný presun zásob cez Turecko by mal trvať niekoľko týždňov.

Humanitárna situácia sa podľa nej zhoršuje aj tým, že obyvatelia zo strachu pred náletmi nevyhľadávajú pomoc. V krajine pôsobí približne 100-tisíc záchranárov, ktorí poskytujú prvú pomoc a podporu vysídleným osobám, pričom ich práca je často prerušovaná výpadkami elektriny, internetu a opakovanými evakuáciami.

Organizácia zároveň upozornila na nedostatočné financovanie svojej výzvy na pomoc vo výške 40 miliónov švajčiarskych frankov, ktorá je zatiaľ pokrytá len na šesť percent. Zvýšenie medzinárodnej podpory označila za nevyhnutné.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.