Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko zakázalo plánované stretnutie moslimov v okolí Paríža

Francúzske úrady zakázali podujatie moslimskej komunity, ktoré sa malo konať v najbližších dňoch v oblasti Paríža. Dôvodom sú obavy o bezpečnosť, uviedol vo štvrtok šéf parížskej polície Patrice Faure.

Na žiadosť ministra vnútra Laurenta Nuneza vydal Faure nariadenie, ktorým zakázal 40. ročník Výročného stretnutia moslimov vo Francúzsku. Podujatie sa malo konať od 3. do 6. apríla v parížskom výstavisku Le Bourget.

Rozhodnutie podľa polície súvisí s napätou situáciou na národnej aj medzinárodnej úrovni, zvýšeným stupňom teroristickej hrozby, rizikom narušenia verejného poriadku a výraznou prítomnosťou bezpečnostných zložiek v uliciach v najbližších dňoch.

Francúzsko zároveň sprísnilo bezpečnostné opatrenia na citlivých miestach v Paríži po tom, čo sa minulý víkend podarilo zmariť bombový útok na kancelárie Bank of America. K tomu dochádza aj na pozadí vojenského napätia medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom.

Organizátor podujatia Machlouf Mameche zákaz potvrdil a uviedol, že jeho organizácia sa voči rozhodnutiu odvolá na súde.

(reuters, est)

Minúta  |  

Poľskí ministri kritizujú bývalú vládu, musia platiť miliardu Pfizeru

Poľsko prehralo spor so spoločnosťou Pfizer týkajúci sa ukončenia zmluvy na dodávky vakcín proti COVID-19, pričom krajina by mala prevziať zazmluvnené vakcíny a zaplatiť zhruba 1,3 miliardy eur. Rozhodnutie vyniesol súd v Belgicku a súvisí s krokmi bývalej vlády Mateusza Morawieckeho, ktorá od zmluvy odstúpila v roku 2022.

Minister financií Andrzej Domański podľa agentúry PAP povedal, že ide o dôsledok pochybení a možného porušenia zákona. Národná daňová správa už v tejto súvislosti podala desať podnetov na prokuratúru. Audit podľa nej poukázal na nesprávne odhady potrebného počtu vakcín, čo viedlo k nákupu desiatok miliónov dávok navyše.

Podľa ministerky zdravotníctva Jolanty Sobierańskej-Grendyovej bude Poľsko musieť prevziať približne 64 miliónov dávok vakcín a následne ich zlikvidovať. Zdôraznila, že ide o sumu porovnateľnú s významnými výdavkami v zdravotníctve. „Tieto miliardy predstavujú ročné náklady na lieky pre pacientov s rakovinou,“ priblížila.

Vláda momentálne analyzuje ďalší postup a má 60 dní na rozhodnutie. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Minister financií upozornil, že prípadné zaplatenie tejto sumy by mohlo ovplyvniť verejné výdavky.

(max)

Minúta  |  

Sagan o závere svojej kariéry: „Mal som byť radšej doma so synom“

Slovenský cyklista Peter Sagan naposledy stál na štarte v pozícii aktívneho jazdca v júni 2024, keď absolvoval preteky Okolo Slovenska. V rozhovore pre belgický denník Het Nieuwsblad sa obzrel za svojou kariérou a priblížil tiež, čomu sa v súčasnosti venuje.

Sagan nezmizol úplne z očí športovej verejnosti, obvykle vystupuje v pozícii ambasádora na rôznych podujatiach. „Všetko si musím organizovať sám, ale nesťažujem sa, je to menej stresujúce ako v minulosti,“ uviedol.

Cyklistike sa venuje už len na rekreačnej úrovni. Pri otázke, koľko by vydržal so svojim mladším ja odpovedal, že možno prvých 30 kilometrov.

Trojnásobný majster sveta (2015 - 2017) a sedemnásobný víťaz zeleného dresu pre najlepšieho šprintéra na Tour de France (2012 - 2016, 2018 - 2019) zhodnotil aj súčasné dianie v cyklistike.

„Teraz Pogačar zaútočí 120 kilometrov pred cieľom. Časy sa zmenili. Ja som bol múdrejší, mal som rád víťazstvá, ale nechcel som trpieť. Keď som mohol počkať, tak som čakal. Bolo to ľahšie a menej bolestivé,“ zamyslel sa Sagan.

„Covidové“ roky priniesli zlom v jeho výkonnosti: „Posledné tri roky boli nočnou morou. Čoraz viac som sa pýtal samého seba, že čo tu robím. Mal som byť radšej doma so synom.“

(tasr, est)

Minúta  |  

Šerpovia trávili turistov, aby mohli žiadať od poisťovní peniaze

Nepálska polícia obvinila podľa portálu Independent horských šerpov na Mount Evereste z organizovaného podvodu, pri ktorom mali omamovať zahraničných horolezcov s cieľom vyvolať potrebu drahých leteckých evakuácií. Podľa vyšetrovateľov tak vznikol poistný podvod v hodnote približne 20 miliónov dolárov.

Do prípadu je zapojených viacero aktérov vrátane šerpov, prevádzkovateľov trekingových a záchranných spoločností, pilotov vrtuľníkov aj zdravotníckych zariadení.

Polícia dosiaľ obvinila 32 osôb, pričom jedenásť z nich zatkla. Podvod sa mal v rokoch 2022 až 2025 dotknúť 4 782 horolezcov a zahŕňa viac než 300 podozrivých záchranných akcií, za ktoré si zložky účtovali náhradu od poisťovní.

Sprievodcovia podľa polície využívali rôzne metódy na vyvolanie zdravotných problémov, napríklad pridávanie prášku do pečiva do jedla alebo podávanie liekov s nadmerným množstvom vody. Turisti následne pociťovali príznaky podobné výškovej chorobe a súhlasili s evakuáciou vrtuľníkom.

Po záchranných akciách mali organizátori falšovať lekárske správy a letové záznamy a účtovať poisťovniam prehnané náklady, často ako keby každý turista letel samostatne. Niektoré nemocnice mali vystavovať aj fiktívne správy o liečbe.

Podľa nepálskeho Ústredného vyšetrovacieho úradu prípad poškodil medzinárodnú reputáciu krajiny.

(max)

Minúta  |  

Hamas podmienil odzbrojenie úplným odchodom Izraela

Palestínske hnutie Hamas oznámilo mediátorom, že nebude rokovať o odzbrojení bez záruk úplného stiahnutia Izraela z Pásma Gazy. Táto podmienka je podľa zdrojov kľúčovou súčasťou jeho postoja k plánu Rady mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý rieši odzbrojenie a implementáciu prímeria.

Delegácia Hamasu rokovala v Káhire s egyptskými, katarskými a tureckými sprostredkovateľmi a predložila viacero požiadaviek. Okrem odchodu izraelských síl žiada aj ukončenie porušovania prímeria a plné dodržiavanie jeho ustanovení.

Hamas zároveň upozorňuje na pokračujúce izraelské útoky, ktoré si podľa neho vyžiadali stovky obetí. Izrael namieta, že útoky smerujú proti hrozbám zo strany militantov.

Podľa zdrojov militantné hnutie odmieta rokovať o odzbrojení, kým tieto otázky nebudú vyriešené. Izrael naopak trvá na tom, že k stiahnutiu z Gazy môže dôjsť až po úplnom odzbrojení Hamasu. Rozhovory tak zatiaľ nepriniesli prielom a ďalšie stretnutie je plánované na budúci týždeň.

Spojené štáty zvažujú i pokračovanie obnovy Gazy aj bez odzbrojenia Hamasu, avšak len v oblastiach pod izraelskou kontrolou.

(reuters, max)

Minúta  |  

EÚ rieši bezpečnosť trás, misia Aspides má získať silnejší mandát

Európska únia musí zintenzívniť svoju námornú misiu Aspides ako súčasť širších krokov na ochranu kľúčových námorných trás pred narušením spôsobeným vojnou s Iránom pod vedením USA a Izraela. Vyslovila to šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová.

K téme sa vyjadrila po tom, čo sa zúčastnila telefonátu s viac ako 40 krajinami, ktorý zorganizovala britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, aby prediskutovali spoločný postup pri opätovnom otvorení Hormuzského prielivu.

„Ďakujem Yvette Cooperovej za zvolanie výzvy viac ako 40 krajín k Hormuzskému prielivu. Táto vodná cesta je globálnym verejným statkom. Iránu nemožno dovoliť účtovať krajinám odmenu za prepustenie lodí. Medzinárodné právo neuznáva systémy pay-to-pass,“ napísal Kallasová na X.

Spresnila, že sa zaoberali diplomatickými, ekonomickými a bezpečnostnými opatreniami na obnovenie bezpečnej plavby a zároveň spolupracovali s lodným priemyslom.

„Námorná misia Únie Aspides už pomohla 1 700 lodiam v Červenom mori a jej činnosť sa musí rozšíriť. Nemôžeme si dovoliť stratiť ďalšiu kľúčovú obchodnú trasu,“ uzavrela.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.