Preskočiť na obsah
  |  

Trump hrozí útokmi na iránske mosty a elektrárne

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok varoval, že v rámci svojej najnovšej hrozby zasiahnuť infraštruktúru Iránu môže dôjsť k útokom a zničeniu mostov a elektrární.

„Americká armáda „ešte ani nezačala ničiť to, čo v Iráne zostalo. Ďalej sú na rade mosty, potom elektrárne,“ napísal Trump na sociálnych sieťach.

Vo svojom príspevku tiež uviedol, že iránske vedenie „vie, čo sa musí urobiť, a musí sa to urobiť, a to RÝCHLO“!

(reuters)

  |  

Kresťania si pripomínajú ukrižovanie a smrť Ježiša Krista

Veľký piatok, ktorého názov sa podľa Rímskeho misála zmenil na Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha.

Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.

Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok krížové cesty. Tie sa uskutočňujú ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista aj v mnohých kostoloch.

Popoludňajšie obrady Piatka utrpenia Pána (Veľkého piatka) pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa aj k symbolickému Božiemu hrobu.

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Za významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

(tasr)

  |  

Zelenskyj ponúkol pomoc pri otvorení Hormuzu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok ponúkol, že Ukrajina poskytne svoje skúsenosti s ochranou námornej dopravy krajinám, ktoré hľadajú spôsob, ako udržať otvorený Hormuzský prieliv počas vojny na Blízkom východe.

Vo večernom príhovore uviedol, že minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa zúčastnil na virtuálnom rokovaní približne 40 krajín zameranom na obnovenie plavby v tejto strategickej oblasti.

„Ukrajina má relevantné skúsenosti s námornými trasami, ich obranou aj obnovovaním dopravy,“ povedal Zelenskyj. Dodal, že ak budú partneri pripravení konať, Kyjev je pripravený podeliť sa o svoje know-how, technológie a skúsenosti.

Ukrajinské sily počas vojny vyvinuli napríklad námorné drony, vďaka ktorým dosiahli úspechy proti ruskému loďstvu v Čiernom mori a zabránili Moskve získať nad ním kontrolu.

Zelenskyj minulý týždeň absolvoval cestu po krajinách Blízkeho východu, kde ponúkal ukrajinské obranné technológie. Kyjev už spolupracuje napríklad so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi či Katarom a rokuje aj s ďalšími štátmi v regióne.

(reuters, est)

  |  

Kuba udelí milosť 2-tisíc väzňom

Kuba vo štvrtok oznámila, že prepustí z väzníc na ostrove 2 010 väzňov, ako informovali štátne médiá. Ide už o druhé vyhlásenie amnestie pre väzňov v tomto roku v rámci prebiehajúcich rokovaní so Spojenými štátmi.

Kubánsky štátny denník Granma označil toto rozhodnutie za „humanitárne a suverénne gesto“.

(reuters)

  |  

Trump uvažuje o odvolaní šéfa FBI, píše The Atlantic

Podľa informácií, ktoré vo štvrtok priniesol časopis The Atlantic s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánmi Bieleho domu, sa diskutuje o odchode riaditeľa FBI Kasha Patela, ministra armády Daniela Driscolla a ministerky práce Lori Chavez-DeRemerovej z Trumpovej administratívy.

Časový harmonogram pritom nie je istý a americký prezident Donald Trump sa zatiaľ nerozhodol, uvádza The Atlantic.

Agentúra Reuters túto správu nemohla okamžite overiť.

(reuters)

  |  

Hormuzský prieliv je pre Rusko otvorený, vraví Ušakov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok telefonoval so svojím iránskym náprotivkom Abbásom Arakčím o bezpečnosti plavby v Hormuzskom prielive. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničia s tým, že iniciatíva na rozhovor prišla z iránskej strany.

Ministri si vymenili názory na diskusie v Bezpečnostnej rade OSN týkajúce sa bezpečnosti v tejto strategickej oblasti, ako aj na dôsledky konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom. Hovorili aj o snahách viacerých krajín zmierniť napätie.

Poradca Kremľa Jurij Ušakov uviedol, že prieliv je pre Rusko naďalej otvorený.

Medzitým britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová oznámila, že približne 40 krajín diskutovalo na virtuálnom stretnutí o spoločnom postupe na obnovenie plavby a zabránení tomu, aby Irán „držal globálnu ekonomiku ako rukojemníka“.

Konflikt výrazne narušil prepravu približne pätiny svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu cez prieliv, čo spôsobilo rast cien energií.

(reuters, est)