Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muž sa v Nemecku pripravoval zabíjať nožmi vo vlaku

Vo vlaku InterCityExpress smerujúcom do Frankfurtu nad Mohanom musela podľa WDR v noci na piatok zasahovať polícia. Na stanici Siegburg zadržala 20-ročného muža z Aachenu, ktorý vo vlaku odpálil airsoftové zariadenia.

Pri osobnej prehliadke u podozrivého našla polícia masku, dva nože a dve dymovnice. Podľa dostupných informácií mal muž potvrdiť, že plánoval útok. Po incidente ho cestujúci zamkli na toalete vlaku, kde zotrval až do príchodu polície.

Z vlaku evakuovali približne 180 cestujúcich a členov personálu. Najmenej dvanásť ľudí po výbuchu utrpelo ľahké zranenia, pričom jedna osoba skončila v nemocnici.

Polícia vo vlaku ďalšie podozrivé predmety nenašla. Muž je vo väzbe a vyšetrovanie jeho motívu pokračuje. Incident spôsobil aj dopravné obmedzenia – vysokorýchlostná trať medzi Frankfurtom a Kolínom nad Rýnom bola niekoľko hodín uzavretá a vlaky museli odkloniť.

(max)

Minúta  |  

Čína mediuje spor, Afganistan a Pakistan chcú rokovať

Rokovania medzi Afganistanom a Pakistanom podľa Číny napredujú, pričom cieľom je ukončiť najvážnejší konflikt medzi týmito krajinami od návratu Talibanu k moci v roku 2021. Čína, ktorá má s oboma štátmi spoločnú hranicu, sa snaží sprostredkovať dialóg a obnoviť komunikáciu medzi znepriatelenými stranami.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ningová potvrdila, že obe krajiny považujú čínske sprostredkovanie za dôležité a sú ochotné pokračovať v rokovaniach. Čína v tejto súvislosti už komunikovala s ministrami zahraničných vecí oboch krajín a vyslala aj osobitného vyslanca.

Miesto rokovaní oficiálne nepotvrdili, no predchádzajúce informácie naznačovali, že by sa mohli konať v čínskom meste Urumči.

Konflikt medzi Pakistanom a Afganistanom trvá od októbra a vyžiadal si desiatky obetí na oboch stranách. Pakistan obviňuje afganský Taliban, že poskytuje útočisko militantným skupinám, ktoré vykonávajú útoky na jeho území. Kábul tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o vnútorný problém Pakistanu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Vance sa chystá pár dní pred voľbami do Maďarska

Americký viceprezident JD Vance navštívi 7. a 8. apríla Budapešť, kde sa stretne s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Návštevu potvrdil Biely dom, podľa ktorého Vance počas pobytu prednesie aj prejav o spolupráci medzi krajinami.

Stretnutie sa uskutoční krátko pred maďarskými parlamentnými voľbami naplánovanými na 12. apríla.

Vzťahy medzi Budapešťou a Washingtonom sa v poslednom období posilňujú, čo potvrdila aj februárová návšteva amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Ten v Budapešti podpísal dohodu o podpore civilného jadrového programu a vyjadril podporu maďarskej vláde.

Prezident Donald Trump už v marci verejne podporil Orbána a vyzval voličov, aby ho vo voľbách podporili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Medvedev: Únia má vojenské ambície, môže byť horšia než NATO

Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyhlásil, že Rusko by malo prehodnotiť svoj doterajší „tolerantný postoj“ k možnému členstvu Ukrajiny v Európskej únii. Podľa jeho slov sa Únia mení z hospodárskeho zoskupenia na subjekt s vojenskými ambíciami.

„Môže sa pomerne rýchlo transformovať na plnohodnotnú vojenskú alianciu, ktorá bude otvorene nepriateľská voči Rusku a v niektorých ohľadoch horšia ako NATO,“ skonštatoval.

V tejto súvislosti zdôraznil, že Moskva by mala prestať tolerovať snahy susedných krajín vstupovať do takéhoto zoskupenia, ktoré označil za vojensko-ekonomické.

Zároveň vyjadril názor, že Spojené štáty pravdepodobne NATO neopustia, čo pripustil americký prezident Donald Trump. No môžu podľa Medvedeva pristúpiť k symbolickým krokom, napríklad k zníženiu počtu vojakov v iných členských krajinách. Podľa jeho slov existujúce rozdiely v rámci NATO môžu viesť k tomu, že Európska únia bude postupne preberať širšie bezpečnostné funkcie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mjanmarská junta si upevnila moc, z generála sa stal prezident

Šéfa mjanmarskej vojenskej junty Mina Aunga Hlainga zvolili za prezidenta, čím formálne upevnil svoju moc päť rokov po vojenskom prevrate. Do funkcie sa dostal po parlamentnom hlasovaní, v ktorom získal výraznú podporu zákonodarcov napojených na armádu, a to 429 hlasov za oproti 126 hlasom proti.

Jeho zvolenie nasledovalo po voľbách, ktoré vyhrala strana podporovaná armádou. Kritici a viaceré západné krajiny tieto voľby označili za manipulované s cieľom zachovať vojenskú kontrolu pod civilným krytím. Min Aung Hlaing sa tak presúva z pozície vrchného veliteľa armády na čelo štátu.

Počas jeho vlády od roku 2021 krajinu zasiahli protesty a ozbrojený odpor, ktorý prerástol do občianskej vojny. Konflikt pokračuje aj v súčasnosti a ekonomická situácia krajiny je oslabená. Armáda čelí obvineniam z porušovania ľudských práv, ktoré odmieta.

Medzinárodný trestný súd v minulosti požiadal o vydanie zatykača na Min Aung Hlainga v súvislosti s prenasledovaním menšiny Rohingya. Organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že jeho nástup do prezidentského úradu nemení tieto podozrenia.

Nová vláda získala podporu Číny, zatiaľ čo domáca opozícia vytvára spoločný front proti armáde.

(reuters, max)

Minúta  |  

Proces s dôchodcom za schvaľovanie atentátu na Fica odložili

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici odročil na neurčito pojednávanie s Júliusom Kovácsom, ktorý čelí obžalobe zo schvaľovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer). Útok sa stal 15. mája 2024 v Handlovej a strelca Juraja Cintulu odsúdili za teroristický útok na 21 rokov väzenia.

Súd pokračoval v prípade schvaľovania atentátu vo štvrtok vo vykonávaní dokazovania čítaním listinných dôkazov a prehrávaním obrazovo-zvukových záznamov. Pojednávanie však prerušil z dôvodu potreby zabezpečiť spis z iného konania vedeného na Okresnom súde v Nitre. Pokračovať bude až po jeho právoplatnom ukončení a pripojení k aktuálnemu prípadu.

Podľa obžaloby Kovács, vystupujúci na internete pod menom „Modrý zajačik“, krátko po atentáte zverejňoval príspevky, ktorými mal útok opakovane schvaľovať. Prokuratúra uvádza, že vo svojom vysielaní komentoval streľbu a vyjadroval sa k nej spôsobom, ktorý napĺňa znaky trestného činu iných foriem účasti na terorizme.

Obžalovaný vinu odmieta a tvrdí, že atentát neschvaľoval. Vo svojej výpovedi podotkol, že udalosti spochybňoval a má odlišný pohľad na ich priebeh. V prípade uznania viny mu hrozí trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.