Preskočiť na obsah
  |  

Dron zničil v Iráne humanitárny sklad Červeného kríža

Útok dronu v južnom Iráne zasiahol sklad s humanitárnou pomocou a záchrannými prostriedkami, informovala Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Incident sa stal v provincii Búšehr v skorých ranných hodinách.

Podľa hovorkyne organizácie boli pri útoku zničené dva kontajnery, dva autobusy a bližšie nešpecifikovaný počet záchranných vozidiel. Zatiaľ nie je jasné, kto útok vykonal ani aká bola jeho presná príčina.

Humanitárna organizácia je jedinou, ktorá pôsobí na celom území Iránu a disponuje približne 100-tisíc pracovníkmi. Od začiatku americko-izraelských útokov na krajinu 28. februára prišla o troch svojich členov.

Situácia v krajine sa podľa predstaviteľov organizácie zhoršuje. Potreby zdravotnej starostlivosti rastú a existujú obavy, že zásoby pomoci sa môžu v prípade pokračovania konfliktu vyčerpať.

(reuters, max)

  |  

Americký viceprezident prešetrí podvody najmä v krajinách Demokratov

Prezident USA Donald Trump v piatok vyhlásil, že viceprezident JD Vance sa vo svojej novej úlohe „cára podvodov“ zameria na vyšetrovanie v štátoch ovládaných Demokratmi.

„Jeho cieľom bude ‚všade‘, ale predovšetkým tie modré štáty,“ podotkol v príspevku na Truth Social, pričom vyzdvihol Kaliforniu, Illinois, Minnesotu, Maine a New York. V Los Angeles už podľa neho „razie začali“.

Šéf Bieleho domu minulý mesiac podpísal výkonný príkaz, ktorým zriadil národnú pracovnú skupinu pod vedením Vancea. Jej cieľom je dokázať prezidentove tvrdenia, že v niektorých štátoch dochádza k rozkrádaniu federálnych fondov určených na programy sociálneho zabezpečenia.

(reuters, max)

  |  

Centrom Prešova prešla krížová cesta, opäť prilákala davy

V centre Prešova sa na Veľký piatok uskutočnil už 16. ročník Živej krížovej cesty, ktorý prilákal približne tri- až štyritisíc návštevníkov. Podujatie pripravili dobrovoľníci z farnosti Prešov – Nižná Šebastová v spolupráci s neziskovou organizáciou Oáza – nádej pre nový život, mestom Prešov a Parkom kultúry a oddychu.

Kňaz Peter Gombita zdôraznil, že nejde len o divadelné predstavenie. „Je to taká zvláštna chvíľa, kde cítiť emócie a napätie udalosti. Ľudia sa podľa toho aj správajú, dav je pokojný. Príbeh intenzívne prežívajú aj účinkujúci, rovnako z nich ide taký zvláštny pokoj. Následne majú veľkú radosť,“ priblížil.

Do dramatizácie sa zapojili aj klienti zariadenia v Bernátovciach, ktoré Gombita vedie. Organizátori vnímajú podujatie aj ako spôsob šírenia hodnôt, akými sú dobro, pokoj a nádej.

Trasa krížovej cesty viedla z pešej zóny pred Konkatedrálou sv. Mikuláša na Námestie mieru pred budovu Prešovského samosprávneho kraja. Oproti minulým rokom ju upravili pre revitalizačné práce v centre mesta.

Aj veriaci z Nitry a zo širokého okolia absolvovali na Veľký piatok tradičnú pobožnosť Krížovej cesty ulicami Nitry. Sprievod s krížom prešiel od budovy krajského súdu cez jednotlivé zastavenia až k poľnému oltáru na Kalvárii.

(tasr, max)

  |  

Zmena v pomoci USA môže narušiť liečbu HIV a malárie

Spojené štáty menia spôsob dodávok zdravotníckeho materiálu do krajín s nízkymi príjmami, čo môže podľa viacerých zdrojov narušiť poskytovanie život zachraňujúcich služieb. Ide o zásobovanie liekmi a pomôckami na liečbu chorôb, ako sú HIV či malária.

Doteraz bol systém riadený programom Global Health Supply Chain, ktorý prevádzkovala spoločnosť Chemonics a ktorý medzi rokmi 2016 až 2024 dodal produkty v hodnote viac ako päť miliárd dolárov do približne 90 krajín.

Program bol narušený po tom, čo administratíva Donalda Trumpa zmrazila zahraničnú pomoc, čo viedlo k zadržaniu zásob v skladoch a prístavoch. Časť dodávok sa neskôr obnovila.

Teraz USA plánujú prejsť na nový model, ktorý zahŕňa bilaterálne dohody s jednotlivými krajinami a možné zapojenie Globálneho fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii. Podľa zdrojov však rýchlosť zmien môže spôsobiť nedostatok liekov a prerušenie dodávok.

Americké ministerstvo zahraničných vecí požiadalo pracovníkov v 17 afrických krajinách a na Haiti, aby do konca mája ukončili implementáciu existujúceho programu. Interný e-mail upozorňuje na riziká pre kontinuitu služieb, pričom presný plán prechodu zatiaľ nie je stanovený.

(reuters, max)

  |  

Televíziu vo Francúzsku vyšetrujú pre výroky o černošskom starostovi

Parížska prokuratúra začala vyšetrovanie spravodajského kanála CNews pre podozrenie z nenávistných prejavov v súvislosti s komentármi o Ballym Bagayokovi, novozvolenom starostovi predmestia Saint-Denis. Podnetom bola sťažnosť samotného politika, ktorý tvrdí, že výroky v televíznej diskusii z konca marca mali rasistický charakter.

Podľa prokurátora sa vyšetrovanie zameriava na možné verejné urážky na základe pôvodu, etnickej príslušnosti, národnosti, rasy alebo náboženstva. Okrem toho začali aj samostatné vyšetrovanie podozrenia z kyberšikany namierenej proti starostovi, ktorá mala súvisieť s jeho farbou pleti.

Bagayoko je členom ľavicovej strany Nezlomné Francúzsko. Televízia CNews sa k prípadu bezprostredne nevyjadrila.

Francúzske zákony stanovujú za verejnú rasovo motivovanú urážku trest odňatia slobody až na jeden rok a pokutu do výšky 45-tisíc eur. V prípade kyberšikany hrozí trest až dva roky väzenia a pokuta do 30-tisíc eur.

(reuters, max)

  |  

Švédsko rieši únik ropy, zaistený tanker spájajú s ruskou flotilou

Pobrežná stráž Švédska zadržala v Baltskom mori ropný tanker Flora 1, ktorý je podozrivý z účasti v ruskej tieňovej flotile a zo spôsobenia približne 12-kilometrového úniku ropy pri ostrove Gotland. Plavidlo zadržali pri južnom pobreží Švédska.

Podľa dostupných údajov tanker vyplával z ruského prístavu Primorsk, pričom jeho cieľová destinácia nie je jasná. Švédske úrady začali vyšetrovanie pre podozrenie z environmentálneho trestného činu. Zároveň dodali, že loď sa pravdepodobne nachádza na sankčnom zozname Európskej únie a jej vlajkový status nie je jednoznačný.

Pobrežná stráž informovala, že ropná škvrna by nemala zasiahnuť pobrežie. Incident však vyvolal pozornosť aj vzhľadom na rastúce obavy z aktivít ruskej tieňovej flotily, ktorú tvoria staršie a menej poistené tankery využívané na obchádzanie sankcií.

Švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin označil tieto plavidlá za bezpečnostné aj environmentálne riziko.

(reuters, max)