Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia v Malackách odhalila 50 kíl pervitínu, úkryt našiel pes

Policajti pri kontrole zaparkovanej dodávky v Malackách objavili približne 50 kilogramov drog, podľa predbežných zistení išlo o pervitín.

Skrytý priestor v bočnej stene aj pri palivovej nádrži odhalil služobný pes, čo podľa úradov opäť ukazuje, že pašeráci siahajú po čoraz premyslenejších úkrytoch. V aute našli 50 balení bielej kryštalickej látky.

Polícia zároveň tvrdí, že zo zaisteného množstva by bolo možné teoreticky pripraviť až milión jednorazových dávok, takže ide o mimoriadne veľký záchyt.

Obvineniu z obzvlášť závažného drogového zločinu čelí 28-ročný Simon M., ktorý si mal podľa vyšetrovateľov od začiatku roka 2025 zadovažovať metamfetamín na ďalší predaj.

Drogy mal získavať na Slovensku aj v zahraničí, najmä v Holandsku, a prechovávať ich na viacerých miestach vrátane vozidla. Muž skončil v policajnej cele, vyšetrovateľ už podal podnet na jeho väzobné stíhanie. V prípade dokázania viny mu hrozí desať až 25 rokov väzenia.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Chatboty ako riziko? Vedci upozorňujú na prehlbovanie psychózy

Nová štúdia publikovaná v časopise Lancet Psychiatry naznačuje, že chatboty s umelou inteligenciou môžu u niektorých ľudí prehlbovať bludné myslenie. Podľa dostupných dôkazov ide najmä o používateľov, ktorí už majú sklony k psychotickým príznakom.

Odborníci upozorňujú, že spôsob komunikácie chatbotov – často ústretový až „podlizujúci sa“ – môže posilňovať presvedčenia o vlastnej výnimočnosti či paranoidné predstavy.

Psychiater Hamilton Morrin z King’s College uvádza, že zatiaľ nie je jasné, či umelá inteligencia dokáže vyvolať úplne novú psychózu, no zhoršenie existujúcich problémov je reálne. Najviac sa to podľa neho prejavuje pri grandióznych bludoch.

Experti preto vyzývajú na dôkladnejšie klinické testovanie AI nástrojov v spolupráci s odborníkmi na duševné zdravie. Zároveň zdôrazňujú, že nejde o úplne nový jav – podobné riziká existovali aj pri iných zdrojoch informácií, no chatboty ich dokážu zosilniť rýchlosťou a personalizáciou odpovedí.

(pir)

Minúta  |  

Ranný požiar v žilinskom hoteli sa skončil smrťou

Sobotňajší ranný požiar v hoteli v Žiline si vyžiadal jeden ľudský život. Podľa polície zomrel 56-ročný muž po tom, čo sa nadýchal splodín horenia v izbe na štvrtom poschodí. Záchranári síce na miesto dorazili, no muž svojim zraneniam napokon podľahol.

Počas incidentu museli z hotela evakuovať 39 osôb, pričom ďalšie zranenia hlásené neboli.

Príčiny požiaru zatiaľ nie sú jasné, no zisťovateľ ich vzniku nevylúčil ani možné cudzie zavinenie. Prípad si už prevzal vyšetrovateľ kriminálnej polície, ktorý začal trestné stíhanie pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia. Presné okolnosti udalosti tak zostávajú predmetom vyšetrovania.

Podľa dostupných informácií sa bude skúmať nielen samotný vznik požiaru, ale aj priebeh zásahu a bezpečnostné podmienky v objekte.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Zamestnávatelia: Iránsky konflikt je riziko pre konkurencieschopnosť

Slovenské zamestnávateľské zväzy upozorňujú, že eskalácia konfliktu s Iránom predstavuje vážne riziko pre konkurencieschopnosť firiem v Európe. Podľa nich sa problém neobmedzuje len na rast cien palív, ale prenáša sa do celej ekonomiky cez drahšiu logistiku a výrobné vstupy.

Najviac zasiahnuté budú energeticky náročné odvetvia, no dôsledky pocítia prakticky všetky sektory, keďže dodávateľské reťazce sú úzko prepojené.

Zástupcovia priemyslu varujú, že ak konflikt potrvá dlhšie, môže dôjsť k útlmu investícií, spomaleniu rastu a dokonca k presunu výroby mimo EÚ.

Rast cien energií a neistota zároveň znižujú dopyt a vedú k poklesu objednávok. Slovensko ako exportne orientovaná ekonomika je podľa nich obzvlášť zraniteľné.

Zväzy preto vyzývajú EÚ aj vládu SR, aby prijali opatrenia na zníženie nákladov, najmä v oblasti energií a regulácie. Bez nich môže každá ďalšia geopolitická kríza ešte viac oslabiť európsky priemysel.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Vojna s Iránom tlačí USA k rastu výdavkov na armádu

Biely dom predstavil návrh rozpočtu na rok 2027, ktorý počíta s rekordnými výdavkami na obranu vo výške približne 1,5 bilióna dolárov. Ide o historicky najvyššiu sumu, pričom nárast presahuje 40 percent oproti predchádzajúcemu roku.

Návrh podľa CNN odráža priority prezidenta Donalda Trumpa a reaguje na pretrvávajúcu vojnu s Iránom, ktorá podľa všetkého stále dominuje strategickému uvažovaniu Washingtonu.

Peniaze majú smerovať najmä na doplnenie munície, posilnenie námorníctva a vývoj protiraketového systému „Zlatá kupola“. Súčasťou plánu je aj zvýšenie platov vojakov o päť až sedem percent, čo má podporiť nábor aj stabilitu personálu. Zároveň však rozpočet počíta s výraznými škrtmi v civilných oblastiach – o približne desať percent, čo zasiahne sociálne služby či zdravotníctvo.

Hoci Trump opakovane hovorí o možnom ukončení konfliktu s Iránom, návrh naznačuje skôr opak. Rokovania o prímerí zatiaľ nepriniesli výsledok a podľa dostupných informácií uviazli.

(pir)

Minúta  |  

EÚ zvažuje zdaniť energetické firmy. Päť krajín tlačí na Brusel

Päť ministrov financií EÚ – z Nemecka, Talianska, Španielska, Portugalska a Rakúska – vyzvalo Európsku komisiu na zavedenie dane z mimoriadnych ziskov energetických spoločností. Reagujú tak na prudký rast cien ropy a plynu po eskalácii konfliktu okolo Iránu, ktorý podľa nich výrazne zaťažuje domácnosti aj firmy.

V spoločnom liste zdôrazňujú, že firmy profitujúce z vojnových dôsledkov by mali prispieť k zmierneniu dopadov na verejnosť.

Ministri zároveň poukazujú na precedens z roku 2022, keď EÚ podobnú daň zaviedla počas energetickej krízy po ruskej invázii na Ukrajinu. Európska komisia už naznačila, že zvažuje návrat niektorých krízových opatrení vrátane regulácie cien či daní v energetike.

Ceny plynu v Európe od konca februára vzrástli o viac ako 70 percent, čo opäť odhalilo zraniteľnosť EÚ voči globálnym energetickým šokom. Brusel sa obáva najmä dodávok rafinovaných palív, ako sú nafta a kerosín.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.