Slovensko sa pripravuje na významnú zmenu v oblasti fakturácie, ktorá zásadne ovplyvní každodenné fungovanie podnikateľského prostredia. Od roku 2027 sa elektronická fakturácia stane povinnou pre väčšinu transakcií medzi firmami, pričom prvá fáza dobrovoľného zapojenia sa začne už v máji 2026.
Finančná správa preto apeluje na podnikateľov, aby prípravu nepodcenili.
Táto iniciatíva je súčasťou širšieho európskeho projektu ViDA (VAT in the Digital Age), ktorého ambíciou je modernizovať výber dane z pridanej hodnoty a zjednotiť pravidlá naprieč členskými štátmi. Hoci ide o logický krok v procese digitalizácie, v praxi pôjde o jednu z najvýraznejších administratívnych zmien posledných rokov.
Široký dosah na podnikateľské prostredie
Nové pravidlá sa budú vzťahovať na všetky podnikateľské subjekty – firmy aj živnostníkov –, ktoré si medzi sebou fakturujú tovary alebo služby v rámci Slovenska. Inými slovami, dotknú sa takmer celého B2B segmentu.
Kľúčové nastavenie je pritom asymetrické: povinnosť vystavovať elektronické faktúry budú mať platitelia DPH, no prijímať ich budú musieť všetci podnikatelia bez ohľadu na ich daňový status. Naopak, vzťahy so spotrebiteľmi (B2C) zostávajú mimo tejto regulácie, a preto bežní občania zmenu priamo nepocítia.
Podstatou reformy nie je len nahradenie papierových či PDF faktúr digitálnou verziou. Ide o zavedenie štandardizovaného a automatizovaného systému výmeny dát.
Faktúry sa budú doručovať prostredníctvom certifikovaných poskytovateľov – takzvaných „digitálnych poštárov“ – v štruktúrovanom formáte (napríklad XML) a cez siete typu Peppol. Účtovné systémy firiem sa tak budú musieť prepojiť s týmito platformami, ktoré zabezpečia bezpečný a jednotný prenos údajov.
Náklady, praktické dosahy a príprava ako kľúčový faktor
Keďže štát infraštruktúru priamo nebuduje, systém bude stáť na komerčných riešeniach. To prirodzene prináša aj nové náklady pre podnikateľov.
Podľa odhadov finančnej správy sa cena za spracovanie jednej faktúry môže pohybovať približne od 0,05 do 0,50 eura, pričom menšie firmy môžu mať k dispozícii aj základné balíky s nízkymi alebo nulovými nákladmi. Pri väčších objemoch sa očakáva pokles jednotkovej ceny.
Z pohľadu praxe je rozhodujúce začať s prípravou v dostatočnom predstihu. Finančná správa odporúča najmä tri kroky: preveriť schopnosti účtovného softvéru, vybrať si vhodného poskytovateľa a upraviť interné procesy, najmä v oblasti schvaľovania, archivácie a účtovania dokladov.
Pozitívnym prvkom je aj dostupnosť open-source riešenia, ktoré umožní podnikateľom systém testovať ešte pred jeho povinným zavedením.
Vyváženie prínosov a rizík
Z makroekonomického pohľadu má reforma jasné opodstatnenie. Elektronická fakturácia umožňuje štátu získať presnejší a rýchlejší prehľad o ekonomických transakciách, čo môže prispieť k efektívnejšiemu výberu DPH a obmedzeniu daňových únikov.
Na druhej strane, najmä menšie podniky môžu čeliť zvýšeným nákladom a technologickej záťaži. Otázkou zostáva aj miera závislosti od súkromných poskytovateľov a kvalita ponúkaných riešení.
Slovensko sa týmto krokom zaraďuje medzi krajiny, ktoré už podobný systém zaviedli – napríklad Taliansko alebo Poľsko. Skúsenosti ukazujú, že úvodné obdobie býva sprevádzané zvýšenou náročnosťou, no v strednodobom horizonte dochádza k stabilizácii procesov a zlepšeniu výberu daní.
Odborníci vítajú cieľ, varujú pred náročným zavedením
Pripravovaná povinná elektronická fakturácia vyvoláva v odbornej komunite zmiešané reakcie. Daňoví poradcovia aj audítori sa zhodujú, že ide o zásadný krok smerom k digitalizácii ekonomiky, no zároveň upozorňujú na rozsah zmien, ktoré budú musieť firmy zvládnuť v relatívne krátkom čase.
Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) reformu interpretuje ako systémovú zmenu fungovania dane z pridanej hodnoty. Ako spresňuje, „zavádza sa povinná elektronická fakturácia a povinné digitálne oznamovanie údajov“, pričom údaje budú podnikatelia „oznamovať automatizovane“.
Podľa komory nejde len o zmenu formátu faktúr, ale o prechod na priebežný reporting transakcií v reálnom čase. Zásadnou novinkou má byť aj to, že „sa ruší povinnosť podávať kontrolný výkaz“, keďže kontrolná funkcia sa presunie priamo do systému e-fakturácie.
Odborníci zároveň upozorňujú, že reforma je súčasťou širšieho európskeho trendu. Komora pripomína, že legislatíva „transponuje pravidlá DPH pre digitálny vek“, čo znamená zosúladenie so zmenami pripravovanými na úrovni EÚ.
Pozitívne vnímajú daňoví poradcovia najmä potenciál znížiť administratívnu záťaž. Podľa odborníkov má systém aj „zefektívniť spracovanie údajov“, pričom umožní „automatizované spracovanie faktúr bez manuálneho prepisovania“. To by malo viesť k menšej chybovosti aj rýchlejšiemu spracovaniu účtovníctva.
Zaznievajú aj varovania
Zavedenie e-fakturácie je podľa expertov zložitý proces. Už v rámci prípravy budú musieť firmy prispôsobiť svoje IT systémy, zabezpečiť integráciu so štátnymi platformami a zvládnuť spracovanie veľkého objemu dát. Aj preto sa intenzívne diskutuje medzi zákonodarcami a odbornou verejnosťou.
Celkovo tak odborníci reformu podporujú, no upozorňujú, že jej úspech bude závisieť najmä od kvality zavedenia a pripravenosti podnikateľského prostredia.
Elektronická fakturácia teda predstavuje viac ako iba technickú úpravu. Ide o zásah do základných procesov podnikania, ktorý si vyžiada adaptačné obdobie aj investície.
Rozhodujúcim faktorom bude pripravenosť podnikateľov a kvalita dostupných riešení na trhu. Tí, ktorí začnú s prípravou včas, si môžu vytvoriť náskok. Naopak, odkladanie zmien môže priniesť komplikácie práve v čase, keď sa systém stane povinným.