Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Astronauti NASA prehovoria z vesmíru, Artemis 2 mieri späť z Mesiaca

Štyria astronauti misie Artemis 2 sa zapísali do histórie, keď počas letu okolo Mesiaca prekonali rekord Apolla 13 a dostali sa najďalej od Zeme, kam sa kedy človek dostal. Plánujú dokonca aj vôbec prvú tlačovú konferenciu priamo z vesmíru.

NASA uvádza, že všetky systémy lode Orion fungujú spoľahlivo a misia prebieha podľa očakávaní.

Program Artemis predstavuje kľúčový krok USA v snahe opäť vyslať ľudí na Mesiac a vybudovať tam dlhodobú základňu, pričom dôležitú rolu zohráva aj geopolitická rivalita s Čínou. Počas preletu astronauti poskytli vedcom cenné vizuálne aj zvukové údaje, ktoré dopĺňajú doterajšie poznatky zo satelitov.

Misia sa má uzavrieť pristátím pri Kalifornii. Návrat do atmosféry bude sprevádzať maximálna rýchlosť presahujúca 38-tisíc kilometrov za hodinu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Disney pripravuje reorganizáciu, tisíc pracovných miest je v ohrození

Spoločnosť Walt Disney podľa informácií Wall Street Journal pripravuje v najbližších týždňoch prepúšťanie, ktoré môže zasiahnuť až tisíc zamestnancov.

Väčšina škrtov sa má týkať marketingového oddelenia. Hoci ide o výrazné číslo, v kontexte celkovej pracovnej sily – približne 231-tisíc ľudí – predstavuje menej než jedno percento.

Z dostupných informácií vyplýva, že plán nevznikol ako reakcia na nedávne zmeny vo vedení. Prípravy sa začali ešte pred nástupom nového generálneho riaditeľa Josha D’Amara.

Zároveň však zapadajú do krokov nového marketingového šéfa Asada Ayaza, ktorý sa snaží zjednotiť marketingové aktivity a znížiť náklady v rámci iniciatívy Project Imagine.

Disney sa k správe zatiaľ oficiálne nevyjadril a Reuters ju nedokázal nezávisle potvrdiť.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Teherán si udržal moc aj vplyv, Hormuz sa mení na nástroj tlaku

Po takmer šiestich týždňoch bojov medzi USA, Izraelom a Iránom bolo dohodnuté krehké prímerie, ktoré prezident Donald Trump označuje za víťazstvo. Podľa analytikov však konflikt skôr odhalil novú realitu.

Irán síce utrpel značné škody, no zároveň si udržal kľúčové nástroje moci a posilnil svoj vplyv v regióne.

Najzásadnejším faktorom je jeho kontrola nad Hormuzským prielivom, cez ktorý prúdi približne pätina svetovej ropy. Teherán dokonca zvažuje zavedenie poplatkov za bezpečný prechod, čo vyvoláva veľké obavy na globálnych trhoch.

Zároveň sú tu nevyriešené otázky – jadrový program, rakety aj podpora regionálnych milícií. Hoci Washington tvrdí, že iránsky raketový program bol oslabený, krajina si zachovala schopnosť ďalšej eskalácie. Prímerie je preto vnímané len ako dočasná pauza.

Budúce rokovania ukážu, či sa podarí dosiahnuť širšiu dohodu alebo región smeruje k ešte nebezpečnejšiemu konfliktu.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Turecko spustilo operáciu proti Islamskému štátu

Turecko spustilo rozsiahlu bezpečnostnú operáciu proti Islamskému štátu, počas ktorej zadržalo takmer 200 osôb po celej krajine.

Zásah prišiel krátko po ozbrojenom incidente pred izraelským konzulátom v Istanbule, kde traja útočníci viedli prestrelku s políciou. Jeden z nich zahynul a ďalší dvaja utrpeli zranenia.

Turecký minister spravodlivosti Akin Gürlek uviedol, že voči zadržaným už vykonávajú právne kroky a operácie proti teroristickým štruktúram budú pokračovať dôsledne.

Úrady zatiaľ oficiálne neurčili, ktorá skupina stála za útokom v Istanbule, no načasovanie zásahov naznačuje súvislosť s aktivitami extrémistických organizácií.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán určil koridory na plavbu cez Hormuzský prieliv

Irán v stredu oznámil, že na plavbu cez Hormuzský prieliv určil bezpečné koridory, ktoré musia lode využívať v koordinácii s Revolučnými gardami. Informovala o tom iránska organizácia pre prístavy a námornú dopravu, na ktorú sa odvolala agentúra Student News Network.

Podľa iránskych úradov vedie bezpečná vstupná trasa z Ománskeho mora severne od ostrova Larak. Výstupná trasa z Perzského zálivu má, naopak, smerovať južne od tohto ostrova späť k Ománskemu moru.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Takmer polovica sociálnych dávok v Nemecku ide cudzincom

Debata o migrácii v Nemecku sa opäť vyostrila po zverejnení údajov o vyplácaní sociálnych dávok Bürgergeld. Podľa Federálnej agentúry práce smerovalo v roku 2025 takmer 47 miliárd eur na tieto dávky, pričom až 46,6 percenta získali ľudia bez nemeckého občianstva, informuje European Conservative.

Kritici tvrdia, že dlhodobý prílev migrantov, najmä od roku 2015, začína výrazne zaťažovať sociálny systém krajiny. Vicekancelár Lars Klingbeil však tento pohľad spochybňuje a zdôrazňuje, že migrácia podľa neho systém skôr stabilizovala.

Dáta vyvolali ostrú reakciu opozičnej AfD, ktorá vyzýva na úspory a reformy. Jej predstavitelia zároveň upozorňujú na rastúce náklady, napríklad na zdravotnú starostlivosť pre žiadateľov o azyl, ktoré sa mali od roku 2015 výrazne zvýšiť.

Téma sa stáva aj politickým problémom pre lídra CDU Friedricha Merza, ktorý sa snaží presadiť tvrdší prístup k migrácii.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.