Výsledky štátneho auditu: lôžka využité len na 60 percent, lekári už po 15.00 h neoperujú
Štát rieši rastúce dlhy nemocníc a hrozbu pokuty z EÚ za neskoré platenie faktúr. Vláda chce zaviesť jednotné zmluvy s poisťovňami, lepšie riadenie aj nové financovanie. Opozícia tvrdí, že ide o staré problémy bez konkrétnych riešení.
Kamil Šaško a Robert Fico. Foto: Facebook Robert Fico
Najvyšší ústavní činitelia sa vo štvrtok stretli na konferencii Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo, ktorú usporiadal minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Dôvodom je neustále zadlžovanie štátnych nemocníc.
Minister informoval, že priemerná lehota úhrady faktúr zo strany štátu presiahla 600 dní. Podľa smernice EÚ by sa však mali faktúry uhrádzať do 60 dní. Ak to nezmeníme, Európska komisia nám hrozí pokutou, ktorá sa môže vyšplhať až na 19 miliónov eur ročne. Šaško oznámil, že s Bruselom diskutuje a dohodol sa na päťbodovom pláne nápravy.
Minister tiež naznačil, že koncom mesiaca by mohli s Lekárskym odborovým združením (LOZ) dosiahnuť schválenie takzvaných štandardizovaných zmlúv medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami.
To znamená, že každá nemocnica by mala s poisťovňou rovnakú dohodu, v ktorej by boli nastavené pravidlá tak, aby platby pokryli aspoň náklady na zdravotnú starostlivosť. Ide o podmienku memoranda, ktoré vláda podpísala s LOZ.
Prezident Peter Pellegrini podčiarkol, že aj keby sme nemocnice zmenili na akciové spoločnosti, nedokázali by sa dostať z červených čísel, pokým na svoj chod nedostávajú od poisťovní adekvátne peniaze.
Premiér chce novú právnu formu
Premiér Robert Fico (Smer) navrhol prijať nový ústavný zákon o kritickej zdravotníckej infraštruktúre. Ten by zabezpečil, že fakultné nemocnice a špecializované ústavy nebudú privatizovateľné a nebude možné ich dať do ekonomického prenájmu, ale budú mať novú právnu formu, vďaka čomu by mohli získať peniaze napríklad od európskych bánk.
Foto: Facebook Robert Fico
Keďže koalícia nemá ústavnú väčšinu, je otázne, či má takáto legislatíva šancu na úspech.
Napríklad exminister zdravotníctva Marek Krajčí (Hnutie Slovensko), ktorý v septembri 2025 podporil zmenu ústavy v oblasti kultúrno-etických tém, štvrtkovú konferenciu označil za zbytočnú. Vláde poradil, aby hľadala peniaze tam, kde jej to odporúčajú štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze.
Tí vlani skonštatovali, že mzdy tvoria 56 percent nákladov nemocníc. Pribúda lekárov aj administratívnych pracovníkov, ale máme menej zdravotných sestier a v dôsledku toho aj pacientov. Nemocnice prenechali zobrazovacie vyšetrenia MR, CT a laboratórnu diagnostiku súkromníkom, ktorí im platia príliš nízke nájmy, takže prichádzajú o stovky tisíc eur ročne. Keby sme nakupovali lieky centrálne, dokázali by sme ušetriť ďalších 54,5 milióna eur ročne.
Výsledky auditu
Toto všetko si na základe auditu v piatich slovenských nemocniciach (Fakultná nemocnica Nitra, Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Košiciach a Univerzitná nemocnica Bratislava) všimol aj rezort zdravotníctva. Výsledky zverejnila na sociálnej sieti poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS).
V prvom rade sa chce rezort pozrieť na plánovanie výkonov v zdravotníckych zariadeniach. Podľa Šaška je potrebné lepšie manažovať obsadenosť operačných sál a zamerať sa na čakacie lehoty.
Operačné sály sa využívajú málo – dopoludnia asi na 40 percent a po 15.00 h takmer vôbec. Navyše, dochádzka lekárov sa niekde stále eviduje papierovo, čo znižuje kontrolu a spoľahlivosť.
Za posledných päť rokov výrazne narástli náklady nemocníc (asi o 59 percent), počet hospitalizácií sa však nezvýšil. Viac ako polovicu výdavkov tvoria mzdy a lekári sú platení nad rámec platového automatu. Nemocnice minuli v roku 2024 na nadčasy viac ako 39 miliónov eur a ďalších takmer 15 miliónov eur na rôzne príplatky a odmeny.
V nemocniciach je viac lekárov, než určujú normy, no zároveň sú lôžka využité na menej ako 60 percent.
Čo s tým?
Štát sa chce s nepriaznivé štatistikami vyrovnať prostredníctvom ôsmich zmien. Plánuje zaviesť spoločné nákupy liekov, špecializovaného zdravotníckeho materiálu a aj drahej techniky cez rámcové zmluvy, aby dosiahol nižšie ceny.
Zaviesť sa majú prísnejšie pravidlá pri investíciách do nemocníc. Každá väčšia rekonštrukcia či nákup prístrojov bude musieť prejsť takzvanou cost-benefit analýzou, teda posúdením, či má medicínsky prínos.
V nemocniciach má byť povinná elektronická dochádzka bez možnosti vykonávať neodôvodnené zmeny, aby bola lepšia kontrola práce personálu. Zároveň chce rezort optimalizovať počet lôžok a lepšie centrálne plánovať operácie tak, aby sa ich robilo o pätinu viac oproti súčasnému stavu.
Ak sa nemocnica dostane do straty, jej riaditeľ bude musieť situáciu vysvetľovať pred parlamentným zdravotníckym výborom. Každá nemocnica, ktorá skončí v strate, bude musieť pripraviť ozdravný plán. V ňom presne ukáže, ako chce zlepšiť svoje hospodárenie, a stanoví si konkrétne kroky na každý mesiac. Ak ani ozdravný plán nepomôže, štát môže zaviesť nútenú správu a prevziať riadenie nemocnice.
Kamil Šaško (Hlas) počas príhovoru na celonárodnej odbornej konferencii. Foto: Martin Baumann/TASR
Penta upozorňuje na nedotiahnuté projekty výstavby
Sieť Penta Hospitals v tlačovej správe pred začiatkom konferencie podčiarkla, že štát bude nielen musieť zaplatiť dlh nemocníc vo výške jednej miliardy eur, ale nájsť aj prostriedky na dokončenie štyroch rozostavaných nemocníc v Banskej Bystrici, Martine, Prešove a Bratislave. Z Bruselu sme totiž dostali peniaze len na ich hrubú stavbu.
Aj prezident na konferencii vyzval všetky politické strany, aby sa zaviazali, že rozostavané nemocnice dokončia. „Že sa k tomu nepostavia ako k projektom nejakej inej vlády a nechajú zase na Slovensku nie jeden – ako boli Rázsochy –, ale tri alebo štyri skelety, na ktoré sa budeme ďalších 20 rokov pozerať,“ varoval Pellegrini.
Penta zároveň kritizovala, že podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z roku 2024 dostávajú štátne fakultné a univerzitné nemocnice za rovnakú hospitalizáciu viac peňazí ako nemocnice VÚC a tie súkromné. Kontroly NKÚ či ÚHP však ukazujú opak – že vyššie sadzby dostávajú nemocnice v súkromnom vlastníctve.
V neposlednom rade zdôraznil súkromník to, čo aj iní aktéri. Počet administratívnych pracovníkov a lekárov v zdravotníckych zariadeniach stúpa, kým počet hospitalizácií klesá.
Poslankyňa Národnej rady SR a členka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) poukázala na to, že audit len potvrdil dlhodobo známe problémy štátnych nemocníc.
„Náklady piatich konkrétnych štátnych nemocníc – len štátnych – stúpli za päť rokov o 59 percent. Počet hospitalizácií sa nezvýšil. (...) To znamená, že systém nekolabuje pre nedostatok peňazí, ale pre značnú neefektivitu,“ ozrejmila.
Poslanec Tomáš Szalay (SaS) zdôraznil, že problém zdravotníctva je systémový a podľa neho ho nemožno riešiť čiastkovými opatreniami. Kritizoval nízku motiváciu nemocníc zvyšovať výkon a poukázal aj na nedostatky v riadení či dochádzke zdravotníkov. Za riešenie označil zmenu fungovania nemocníc a ich transformáciu na akciové spoločnosti.
Poslanec za PS Oskar Dvořák upozornil, že konferencia nepriniesla konkrétne záväzky ani riešenia. Kritizoval, že nezazneli konkrétne kroky a termíny ich riešenia. „Počuli sme pomenovanie problémov, ktoré sú známe už roky, ale nepočuli sme jasné termíny ani konkrétne kroky, ako ich riešiť,“ poznamenal.
Konferenciu skritizoval aj poslanec za KDH Peter Stachura. Označil ju za „bizarné divadlo“ a spochybnil aj samotný audit, ku ktorému sa verejnosť nedostala. Prezentované dáta v rámci auditu podľa neho neporovnávali subjekty korektne.
„Je tu Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, ktorý je štátnou akciovkou. Máte Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorá je sama osebe obrovským špecifikom. Máte tu menšie nemocnice a ak zlejete tieto dáta dokopy, samozrejme, že tam prichádza aj veľa nesprávnych údajov,“ podotkol.
