Preskočiť na obsah
  |  

Izrael po prímerí obnovuje prevádzku plynového poľa Karish

Izraelské ministerstvo energetiky oznámilo, že nariadilo spoločnosti Energean obnoviť prevádzku na plynovom poli Karish v Stredozemnom mori. Krok nasleduje po prímerí medzi Spojenými štátmi a Iránom.

Platforma bola uzavretá od 28. februára, keď sa začala vojna medzi USA, Izraelom a Iránom. Dôvodom boli bezpečnostné obavy súvisiace s konfliktom.

Spoločnosť Energean potvrdila, že dostala pokyn od ministerstva, ktorý umožňuje bezpečný reštart ťažby a obnovenie prevádzky. Uviedla tiež, že pracuje na opätovnom spustení produkcie v súlade so svojimi prevádzkovými postupmi.

Na správu reagovali aj trhy, keď akcie spoločnosti v Londýne posilnili o 2,4 percenta na 851 pencí.

Obnovenie činnosti na poli Karish nasleduje po opätovnom spustení ťažby na izraelskom plynovom poli Leviathan, ktoré minulý týždeň obnovilo prevádzku po približne mesačnom prerušení spôsobenom vojnou.

Izrael postupne obnovuje kľúčové energetické projekty po prerušení spôsobenom konfliktmi.

(reuters, bak)

  |  

Budaja zbavila generálna prokuratúra druhého obvinenia

Generálna prokuratúra SR zrušila obvinenie proti bývalému ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi. Týkalo sa pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s údajným nehospodárnym a neúčelným využitím prostriedkov rezortu.

Informáciu potvrdila hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová, ktorá dodala, že vzhľadom na prebiehajúce konanie nebudú poskytovať ďalšie podrobnosti.

Polícia pôvodne obvinila Budaja v máji minulého roka, pričom škoda mala dosiahnuť takmer 570-tisíc eur. Krajská prokuratúra v Bratislave však obvinenie neskôr zrušila z formálno-právnych dôvodov a vyšetrovateľovi uložila, aby konal zákonným spôsobom.

Následne exministra opätovne obvinila v júni 2025. Budaj vtedy reagoval, že konal vo verejnom záujme a očakáva, že trestné konanie sa ukáže ako nedôvodné. Voči obvineniu podal sťažnosť.

Rozhodnutím generálnej prokuratúry tak bolo obvinenie opätovne zrušené.

(tasr, max)

  |  

Štát zrušil súťaž na elektráreň Málinec – Látky

Štát zrušil súťaž na zhotovenie dokumentácie pre prečerpávaciu vodnú elektráreň Málinec – Látky v hodnote 1,3 milióna eur, keďže za šesť mesiacov nenašiel vhodného uchádzača. S informáciou prišiel denník SME. Dvaja záujemcovia prekročili cenu a tretí nesplnil podmienky. Vodohospodárska výstavba plánuje vyhlásiť novú súťaž s upravenými podmienkami.

Projekt vláda označila za strategický a na prieskum vyčlenila 60 miliónov eur. Jeho realizáciu zrušenie súťaže neovplyvňuje. Odborníci však kritizujú postup štátu ako predčasný, keďže nie je ukončený proces EIA. Projekt zároveň nie je v súlade s územným plánom Banskobystrického kraja a chýba aj štúdia realizovateľnosti.

Proti výstavbe vystupujú samosprávy, odborníci aj občianske združenia. Upozorňujú najmä na možné ohrozenie zdroja pitnej vody pre približne 60-tisíc ľudí a zásah do vlastníckych práv farmárov.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba riziká odmieta a tvrdí, že projekt je bezpečný a ekonomicky prínosný. Miestni obyvatelia sa obrátili aj na Európsku komisiu a podali trestné oznámenie v súvislosti s prieskumom územia.

(sme.sk, bak)

  |  

NBÚ varuje: Ruskí hackeri útočia cez domáce routery

Internetové smerovače, bežne používané v domácnostiach aj vo firmách, sa stali cieľom rozsiahlej kybernetickej kampane. Medzinárodné bezpečnostné agentúry upozorňujú, že hackeri napojení na ruskú GRU zneužívajú zraniteľné zariadenia po celom svete.

Cieľom útokov je získavanie citlivých informácií z vládneho, vojenského prostredia a kritickej infraštruktúry. Americké ministerstvo spravodlivosti a FBI zasiahli proti sieti kompromitovaných routerov využívaných na presmerovanie komunikácie cez servery útočníkov.

Na varovaní sa podieľali aj bezpečnostné inštitúcie zo Slovenska, z Česka, Nemecka, Poľska, Kanady či Ukrajiny vrátane SIS, Vojenského spravodajstva a NBÚ.

Za útokmi stojí skupina APT28 spojená s GRU, ktorá mení DNS nastavenia zariadení a zachytáva prihlasovacie údaje či komunikáciu.

Úrady odporúčajú aktualizovať zariadenia, meniť heslá a používať VPN. Incidenty treba nahlásiť NBÚ cez systém JISKB alebo na [email protected].

(nbu.gov.sk, bak)

  |  

Audit odhalil rezervy vo fungovaní štátnych nemocníc

Pilotný audit fungovania štátnych nemocníc, ktorý ministerstvo zdravotníctva vykonalo v piatich zariadeniach, poukázal na viaceré zásadné nedostatky. Informoval o tom minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) na konferencii Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo.

Podľa výsledkov auditu existuje priestor na zlepšenie vo využívaní personálnych kapacít, v materiálno-technickom zabezpečení, nákupe liekov aj v štandardizácii dát. Rezervy sa ukázali aj v nastavení financovania a celkovej efektivite nemocníc.

„Efektivita už nemôže byť iba nejaký slogan, a jednoducho ak náklady rastú rýchlejšie ako výkon, ak sa neriešia procesy a kontrola, dlh sa bude tvoriť aj naďalej, aj pri vyšších rozpočtoch. A toto je realita, ktorú musíme prijať bez výhovoriek a musíme ju konečne začať adresovať,“ vyhlásil minister. Zlepšiť je podľa neho potrebné najmä využívanie operačných sál, plánovanie výkonov, obsadenosť nemocníc či logistiku služieb.

Šaško avizoval predstavenie ôsmich konkrétnych opatrení, ktoré sa majú zamerať na efektívnejšie využívanie kapacít, nákupy liekov a verejné obstarávanie, ako aj na finančnú disciplínu. Opatrenia bude ministerstvo pravidelne vyhodnocovať a štvrťročne kontrolovať ich plnenie.

(tasr, bak)

  |  

Reuters: Vojna s Iránom zvyšuje príjmy Ruska z ropy

Príjmy Ruska z hlavnej ropnej dane by sa mali v apríli zdvojnásobiť na približne deväť miliárd dolárov v dôsledku energetickej krízy vyvolanej útokmi USA a Izraela na Irán.

Kríza spôsobila prudký rast cien ropy po tom, ako Irán fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, ktorým prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu. Ceny ropy Brent tak vystúpili nad sto dolárov za barel.

Podľa výpočtov agentúry Reuters by daň z ťažby ropy mala v apríli dosiahnuť asi 700 miliárd rubľov, čo je výrazný nárast oproti marcu aj medziročnému obdobiu. Priemerná cena ruskej ropy Urals vzrástla v marci na 77 dolárov za barel, čo je najviac od októbra 2023.

Záujem o ruské energetické suroviny zároveň rastie. Kremeľ uviedol, že eviduje veľký počet požiadaviek na dodávky.

Napriek tomu čelí Rusko ekonomickým problémom. V prvom štvrťroku vykázalo rozpočtový deficit a jeho energetickú infraštruktúru zasahujú útoky. Vývoj príjmov bude závisieť od trvania krízy.

(reuters, bak)