Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taraba potvrdil projekt za niekoľko miliónov na Gemeri

Pre obce Rochovce, Slavošovce a Čierna Lehota v okrese Rožňava pribudne nová čistiareň odpadových vôd a kanalizácia. Investíciu za viac ako 14 miliónov eur oznámil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) spolu s generálnym riaditeľom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Stanislavom Prcúchom.

Celkové oprávnené výdavky projektu dosahujú viac ako 14,6 milióna eur, pričom nenávratný finančný príspevok predstavuje viac ako 13,5 milióna eur. Zvyšnú časť vo výške približne 1,1 milióna eur zabezpečí vodárenská spoločnosť. Projekt má byť dokončený do mája 2027.

V rámci investície vznikne nová kanalizačná sieť v troch obciach a čistiareň odpadových vôd v Rochovciach. Infraštruktúra s dĺžkou takmer 10 kilometrov bude slúžiť približne 3 100 obyvateľom.

„Čo je však dôležité, tu žijúcim občanom sa až takmer deväťnásobne znížia náklady na likvidáciu odpadových vôd oproti súčasnosti,“ zdôraznil Taraba. Generálny riaditeľ vodárenskej spoločnosti dodal, že projekt pomôže riešiť investičný dlh vo vodárenstve na juhovýchode Slovenska.

Starosta Rochoviec Stanislav Levrinc označil projekt za významný krok k zlepšeniu ekologickej situácie, kvality vôd a životných podmienok obyvateľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Netanjahu poveril vládu rokovať s Libanonom o mieri

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že poveril vládu začať priame mierové rokovania s Libanonom.

„Rokovania sa zamerajú na odzbrojenie Hizballáhu a nadviazanie mierových vzťahov medzi Izraelom a Libanonom,“ priblížil a krok zdôvodnil opakovanými výzvami zo strany Libanonu na začatie dialógu.

Libanonská vláda na vyhlásenie bezprostredne nereagovala. Krátko predtým však libanonský prezident Džúzíf Awn uviedol, že riešením situácie je prímerie medzi Izraelom a Libanonom, po ktorom by nasledovali priame rokovania. Dodal, že na diplomatickom riešení pracuje a medzinárodní aktéri ho podľa neho začínajú vnímať pozitívne.

Izrael obnovil ofenzívu proti Hizballáhu po tom, čo milície podporované Iránom začali 2. marca útočiť na izraelské územie. Podľa libanonských úradov si izraelské útoky vyžiadali približne 1 700 obetí a vyhnali z domovov viac ako milión ľudí.

Podľa zdrojov oboznámených so situáciou zároveň o život prišlo najmenej 400 bojovníkov Hizballáhu, ktorý na Izrael vypálil stovky rakiet a dronov.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO podľa Rutteho reaguje na tlak Trumpa, aj keď pomalšie

Generálny riaditeľ NATO Mark Rutte vo štvrtok vyhlásil, že členské krajiny robia všetko, čo od nich požadoval americký prezident Donald Trump na posilnenie vojenského spojenia.

„Keď prišiel čas poskytnúť logistickú a inú podporu, ktorú Spojené štáty potrebovali v Iráne, niektorí spojenci boli, mierne povedané, trochu pomalí. Aby sme boli spravodliví, boli aj trochu prekvapení. Aby si prezident Trump zachoval prvok prekvapenia pri prvých úderoch, rozhodol sa spojencov vopred neinformovať,“ povedal Rutte počas prejavu vo Washingtone.

„Ale keď sa dnes pozriem na Európu, vidím, že spojenci poskytujú obrovskú podporu,“ dodal. „Spojenci takmer bez výnimky robia všetko, čo Spojené štáty žiadajú. Vypočuli si a reagujú na požiadavky prezidenta Trumpa.“

Rutte sa takto vyjadril po stredajšom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ako uviedli diplomati, už informoval aj niektoré hlavné mestá, že Trump očakáva v najbližších dňoch konkrétne záväzky týkajúce sa pomoci pri zabezpečení Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďarsko potvrdilo dohody s USA po návšteve Vancea

Maďarsko uzavrelo s USA energetické a zbrojárske dohody počas návštevy amerického viceprezidenta Jamesa Davida Vancea v Budapešti. Potvrdil to šéf úradu vlády Gergely Gulyás.

Americko-maďarská hospodárska spolupráca podľa neho dosiahla rekordnú úroveň. Spoločnosť MOL má v najbližších týždňoch odkúpiť z USA 510-tisíc ton ropy v hodnote približne 500 miliónov dolárov.

Technologická skupina 4iG sa zároveň zapojí do vojenských projektov. Maďarská vláda plánuje nákup raketových systémov HIMARS v hodnote 700 miliónov dolárov, pričom 4iG má zabezpečiť ich integráciu do ozbrojených síl.

Firma sa dohodla aj s americkou spoločnosťou L3Harris na vývoji komunikačných systémov pre HIMARS a s Northrop Grumman na vývoji satelitného systému pre Maďarsko.

Dohody nadväzujú na rokovania vo Washingtone a signalizujú ďalšie prehĺbenie spolupráce medzi Budapešťou a Washingtonom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pentagón údajne tlačil na Vatikán, aby pápež podporil Trumpa

Vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany mal v januári ostro vystúpiť voči vatikánskemu veľvyslancovi v USA, kardinálovi Christophovi Pierrovi. Podľa denníka Free Press ho námestník ministra obrany Elbridge Colby predvolal a žiadal, aby pápež podporil Donalda Trumpa.

Naznačil, že Spojené štáty majú dostatočnú vojenskú silu na presadzovanie svojich záujmov a hlava katolíckej cirkvi by sa mala postaviť na ich stranu.

Stretnutie malo byť mimoriadne napäté. Jeden z amerických úradníkov dokonca spomenul avignonské zajatie pápežov, čo niektorí vo Vatikáne vnímali ako nepriamu hrozbu.

Napätie súvisí aj s pápežovým prejavom, v ktorom kritizoval politiku založenú na sile a nepriamo spochybnil doktrínu Donalda Trumpa o dominancii USA na západnej pologuli.

Pentagón aj Biely dom však tvrdenia spochybňujú. Podľa nich bolo stretnutie konštruktívne a správy o nátlaku sú skreslené.

(bak)

Minúta  |  

Severná Kórea testovala rakety a ďalšie vojenské technológie

Severná Kórea vykonala od pondelka do stredy sériu skúšok vojenských technológií vrátane hlavice taktickej balistickej rakety s kazetovou muníciou, grafitových bômb, mobilného protilietadlového systému krátkeho dosahu a elektromagnetickej zbrane, uviedla agentúra KCNA.

Podľa generála Kim Čong-sika ide o „špeciálne tromfy armády“. Test rakety Hwasong-po-11 Ka mal ukázať schopnosť zničiť cieľ na ploche siedmich hektárov.

Zároveň Pchjongjang odpálil viacero balistických rakiet krátkeho doletu smerom k východnému pobrežiu. Jedna preletela asi 700 kilometrov, ďalšie približne 240 kilometrov. Rakety dopadli do mora, pričom nezasiahli japonské vody.

Južná Kórea označila testy za porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zvolala mimoriadne zasadanie bezpečnostnej rady. Soul vyzval na ich zastavenie, podobne reagovalo aj Japonsko.

Severná Kórea odmieta obmedzenia OSN ako zásah do práva na sebaobranu. Podľa analytikov testy súvisia s vývojom rakiet na tuhé palivo. Pchjongjang zároveň zdôraznil, že Južnú Kóreu naďalej považuje za nepriateľský štát.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.