Čo všetko to mal Biden napraviť, a koná opačne

Pred dvomi dňami sme na tomto mieste napísali, ako prezident Biden a demokratická väčšina konajú presne opačne, ako sľubovali pred voľbami: hovorili o zmierení kultúrnych vojen, namiesto toho ich eskalujú najhroznejším potratovým zákonom na svete. Čistý radikalizmus.

Niečo podobné možno povedať aj o zahraničnej politike. Biden prezident popiera Bidena kandidáta.

America is back. Pamätáte sa? Po nástupe do úradu aj počas prvej cesty do Európy Biden ohlasoval, že všetko bude inak. Že tie štyri roky s Trumpom boli chybou v programe a všetko bude opäť tak, ako má byť.

A akosi sa to nedeje. V mnohom sa správa viac trumpovsky ako Trump – a médiá, ktoré nezaváhali pri Trumpovi, sú teraz tichučko.

Tri príklady.

Aukus. Nová bezpečnostná dohoda medzi Austráliou, Britmi a Amerikou. Ide o pomerne zásadnú vec, Američania si zaviazali Britov, tí sa už nebudú môcť usilovať o samostatnú a pragmatickú obchodnú politiku voči Číne. Austrália, pre ktorú je Čína obchodným partnerom číslo jeden, získala americkú ochranu a podporu. Američania sa dostali k objemnej obchodnej zákazke.

Hoci má Aukus viacero kritikov (napríklad v Británii), jeho hodnotenie raz bude závisieť od toho, či sa tomuto združeniu podarí vyhnúť vojne s Čínou a obmedziť jej vplyv v regióne. K tomu je ešte ďaleko. Netreba zabúdať, že Číňania nechcú nič iné než to, čo Američania na svojej pologuli nazvali Monroeovou doktrínou.

Spájajú sa anglofónne krajiny, známy refrén z dejín. Lenže za akú cenu?

Predstavte si, že by v Bielom dome sedel Trump – bolo by to kritiky. Anglosasi chystali dohodu mesiace, Francúzi sa o nej dozvedeli až po jej oznámení. Ešte na samom konci augusta Austrália potvrdila svoje záväzky voči Francúzom vo veci ponoriek. A zrazu je všetko inak. Bez konzultácií. Bez obchodnej diplomacie. Nenapĺňa to ani predstavu Ameriky ako pivota v Ázii, ako o nej hovoril kedysi Obama.

Úspech slávi transakcionizmus, prepájanie obchodu a politiky, prístup, ktorý tak vehementne podporoval Trump. A ešte zadržiavanie Číny. Ďalšia Trumpova doktrína. A kde sú všetci tí Trumpovi kritici z minulosti? Mlčia.

Nejde len o Francúzov, nedávno napríklad nemenovaný vysokopostavený nemeckým diplomat povedal, že Trump konzultoval s Nemcami viac ako dnes Biden. A opäť ticho.

A opäť transakcia v pozadí. Tentokrát išlo o Nord Stream 2.

Američania stiahli hrozbu sankcií voči nemeckých a západoeurópskym firmám, ktoré sa podieľajú na plynovode Nord Stream 2, uznali rúru aj obchod, nedalo sa inak. Biden však počas stretnutia s Putinom dal Rusom to, čo vždy chceli – rešpekt. Nikto mu pre to nehovoril, že spochybňuje demokratické hodnoty alebo umocňuje ruský vplyv. Zobralo sa to normálne, pretože to aj normálne je. Len pri Trumpovi túto vnútropoliticky motivovanú kritiku prepisovali všetci západní liberáli do nemčiny, francúzštiny aj slovenčiny.

Lenže, Nemci sú za túto „transakciu“ Američanom zaviazaní, dohoda mala dve strany. A dôsledky (niečo vidíme aj v mäkkej reakcii na Aukus) znamenajú podstatne väčšie rozdelenie Európy aj transatlantického partnerstva, ako kedy pripisovali Trumpovi. Petr Drulák pre Štandard povedal, že Francúzi práve zvažujú, či nemajú podobne ako kedysi De Gaulle ohlásiť odchod z vojenskej spolupráce v NATO, ako reakciu na americké správanie voči nim v obchode s Austráliou, aj ignorovaniu Francúzska v Pacifiku. Nič predsa nebránilo, aby Aukus mohol byť Fraukus, teda aj s Francúzmi.

Príklad tretí, Irán.

Dohoda s Iránom bol najvýznamnejší úspech Obamovej zahraničnej politiky, Biden bol jeho viceprezidentom, počas kampane kritizoval Trumpa za odstúpenie od zmluvy.

Lenže dnes pokračuje Biden v Trumpovej politike.

Samozrejme, takmer nikto ho za to nekritizuje.

Poučenie je jediné. Keď najbližšie zvolia republikánskeho prezidenta a celý liberálny komentariát si od hrôzy bude trhať vlasy, treba zachovať pokoj. V Amerike je zahraničná politika podriadená domácemu politickému boju, a preto v nej zaznie všetko, čo sa hodí.

My máme právo viac rozmýšľať a menej hromžiť, pozerať na činy a výsledky, nie na stranícke záujmy vnútri v Amerike.

Pozrite sa na Bidena, žiadny diplomatický kúzelník to nie je. Vyznáva transakcionizmus, vyvažovanie Číny, rešpekt k Rusku, rozdeľovanie Európy a oslabenie transatlantizmu, tvrdý postup voči Iránu či sankcie voči Kube. Aj keď v každej tejto téme hovoril pred rokom presný opak.