Preskočiť na obsah
  |  

Štát chce zvýhodniť kúpeľné samosprávy osobitným postavením

Splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák uviedol, že kúpeľníctvo na Slovensku predstavuje špecifický segment, ktorý je úzko prepojený s mestami a obcami. Po rokovaní s Komorou obcí Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo Zvolene zdôraznil potrebu vytvoriť pre tieto samosprávy osobitné postavenie.

Podľa jeho slov majú slovenské kúpele významnú spoločenskú úlohu. „Poďme ich zvýhodniť a zároveň sa pokúsme tlačiť s majiteľmi kúpeľov na to, aby aj oni mali k novým eurofondom prístup,“ spresnil s tým, že ich rozvoj prispieva k rastu národného hospodárstva.

Kaliňák poukázal na to, že kúpeľné mestá čelia vyšším výdavkom a finančnému zaťaženiu, preto potrebujú dodatočnú podporu. Tá by sa mohla týkať napríklad pozemkových úprav, vodovodov, kanalizácií alebo celkového rozvoja územia.

Navrhuje tiež rozšíriť osobitné postavenie na mestá zapísané v zozname UNESCO. Zdôraznil, že ide o špecifické regióny, ktoré si vyžadujú odlišný prístup.

Podľa Kaliňáka je potrebné tieto opatrenia zakotviť v legislatíve. Pripomenul, že podobné mechanizmy podpory už Slovensko v minulosti využilo pri rozvoji prioritných okresov.

(tasr, bak)

  |  

Voľby v Maďarsku rozdelili slovenských europoslancov

Slovenskí europoslanci sa po maďarských parlamentných voľbách rozchádzajú v hodnotení ich dôsledkov pre Európsku úniu aj bilaterálne vzťahy. Niektorí očakávajú zlepšenie spolupráce medzi Budapešťou a Bruselom, iní výraznú zmenu politiky nepredpokladajú.

Lucia Yar (RE/PS) uviedla, že Viktor Orbán patril medzi lídrov brzdiacich akcieschopnosť Európskej únie a výsledok volieb podľa nej signalizuje odmietnutie jeho politiky. Očakáva zlepšenie vzťahov medzi Úniou a Maďarskom.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) zdôraznila, že voliči si želajú konštruktívnu spoluprácu v rámci Únie, a vyjadrila pripravenosť spolupracovať na presadzovaní hodnôt vrátane ochrany rodiny. Upozornila však aj na možné napätie v súvislosti s otázkou Benešových dekrétov.

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer) nepredpokladá zásadnú zmenu politiky a očakáva pokračovanie dobrých slovensko-maďarských vzťahov. Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas) upozornil, že výsledok neznamená automatickú podporu politiky Európskej komisie a predstavuje masívne odmietnutie politiky vlády Viktora Orbána.

Milan Uhrík (ESN/Republika) zdôraznil potrebu rešpektovať rozhodnutie maďarských voličov a vyjadril presvedčenie, že vzťahy so Slovenskom zostanú dobré. „Po 16 rokoch si voliči vybrali zmenu. Je to ich voľba, treba ju rešpektovať a ísť ďalej,“ uviedol.

(tasr, bak)

  |  

Opozičná SaS žiada prehodnotiť projekt rýchlotrate na Záhorí

Strana SaS upozorňuje na riziká spojené s plánovanou výstavbou vysokorýchlostnej trate na Záhorí a vyjadruje pochybnosti o jej reálnom prínose. Podľa nej môže Slovensko investovať miliardy eur bez adekvátneho efektu, a zároveň sa odkloniť od smerovania susedných krajín.

Podpredseda strany Marián Viskupič poukázal na to, že projekt prinesie len obmedzenú časovú úsporu na trase medzi Bratislavou a Brnom. Väčšina tejto úspory podľa neho vzniká na na českom úseku, zatiaľ čo najdrahšia časť na slovenskej strane neprináša výrazný benefit pre domácich cestujúcich.

Podotkol, že Slovensko musí investovať na základe dát, nie ilúzií. „Inak hrozí, že opäť zaplatíme drahý projekt, ktorý nebude slúžiť ľuďom, ale len politickým ambíciám,“ poznamenal Viskupič.

Strana preto považuje za neodôvodnené investovať ďalšie miliardy bez jasného výsledku a zdôrazňuje potrebu rozhodovať sa na základe dát. Varuje, že projekt môže slúžiť skôr politickým ambíciám ako verejnému záujmu.

Expert Peter Báthory (SaS) upozornil, že Rakúsko a Česko plánujú železničné prepojenia mimo územia Slovenska. Projekt podľa neho vychádza z predpokladu, že vlaky budú smerovať cez Bratislavu, čo nezodpovedá plánom susedov. Strana takisto kritizuje aj postup vlády, ktorá podľa nej nekoná v koordinácii so zahraničnými partnermi.

(tasr, bak)

  |  

Európski členovia NATO odmietli Trumpov plán pre Hormuz

Európski členovia NATO odmietli účasť na iniciatíve prezidenta Donalda Trumpa zameranej na blokovanie Hormuzského prielivu. Británia a Francúzsko zdôraznili, že sa do operácie nezapoja a dávajú prednosť diplomatickému riešeniu konfliktu s Iránom.

Trump oznámil, že americká armáda začne blokovať námornú dopravu smerujúcu do iránskych prístavov po zlyhaní víkendových rokovaní. Neskôr spresnili, že opatrenie sa bude týkať len lodí smerujúcich do alebo z Iránu.

Britský premiér Keir Starmer zdôraznil, že jeho krajina sa nenechá zatiahnuť do vojny. Európski spojenci zároveň upozornili na význam prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetovej ropy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol vytvoriť mnohonárodnú misiu na obnovenie plavby, ktorá by bola striktne obranná a nezávislá od konfliktu.

Viaceré štáty sú ochotné pomôcť až po trvalom ukončení bojov. Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan zdôraznil potrebu diplomatického riešenia a upozornil na komplikovanosť vytvorenia medzinárodnej sily.

(reuters, bak)

  |  

Krúpa chce podať návrh na odvolanie Šutaja Eštoka

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) avizuje návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Podporu mu podľa jeho slov prisľúbili aj ostatné opozičné strany, návrh chcú predložiť ešte tento týždeň.

Krúpa ministra kritizoval za neúčasť na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Tvrdí, že si dlhodobo neplní povinnosti, ignoruje výbor aj rozhodnutia súdov a podľa neho nezvláda riadenie rezortu.

Predseda výboru Richard Glück (Smer) reagoval, že minister má podľa rokovacieho poriadku právo na zasadnutie neprísť a poslať za seba zástupcu. Výbor s takýmto postupom vždy súhlasí, takže pravidlá podľa neho porušené nie sú.

Ministra na rokovaní zastupoval štátny tajomník Patrik Krauspe. Uviedol, že Šutaj Eštok sa nezúčastnil pre pracovný program spojený s výročím vzniku Policajného zboru. Dodal, že ak mu to povinnosti dovolia, na výbor chodí.

(tasr, lud)

  |  

Rezort obrany zakázal publikovať rozhovor s prezidentom Pavlom

České ministerstvo obrany zakázalo Generálnemu štábu Armády ČR zverejniť rozhovor s prezidentom Petrom Pavlom, ktorý mal byť súčasťou podcastu Kamufláž. Epizóda bola naplánovaná na 7. apríla, no napokon ju nepublikovali.

Rozhovor viedla pracovníčka tlačového oddelenia generálneho štábu Anežka Vrbicová a armáda ho vopred propagovala na sociálnych sieťach. Podľa informácií servera Aktuálně.cz však do procesu zasiahol rezort obrany a publikovanie zastavil.

Zdroj z armády uviedol, že rozhodnutie súvisí s napätím medzi vládou a prezidentom. Vysokopostavený úradník ministerstva obrany naznačil, že v súčasnej situácii nie je vhodné, aby armáda zviditeľňovala hlavu štátu. Hovorca rezortu Petr Pešek však tvrdí, že epizódu mali zverejniť na novom YouTube kanáli, o ktorom ešte rokujú.

Napätie prehĺbili aj Pavlove výroky o Donaldovi Trumpovi, ktoré kritizovalo ministerstvo zahraničných vecí. Prezident následne zdôraznil význam dobrých vzťahov s USA a jednoty NATO.

Spory medzi vládou a prezidentom pretrvávajú aj v otázke nominácií a účasti na samite NATO v Ankare. Babiš by tam chcel ísť namiesto Pavla, ten však dal najavo, že sa neplánuje vzdať účasti.

Premiér v pondelok povedal, že zloženie delegácie nie je v súčasnosti témou, keďže vrcholná schôdzka je až o tri mesiace. Zároveň však podotkol, že nositeľom českej zahraničnej politiky je vláda a aj prezident uznal, že je v jej kompetencii, kto na samit pôjde.

Macinka avizoval, že Pavla na zoznam delegácie určite nenapíše, na čo Pavel kontroval, že mu nemôže zakázať vykonávať ústavné právomoci.

(tasr, bak)