Preskočiť na obsah
  |  

Trump neuspel so žalobou proti Wall Street Journal

Americký súd zamietol žalobu Donalda Trumpa voči denníku Wall Street Journal pre údajné ohováranie v súvislosti s článkom o Jeffreyovi Epsteinovi. Sudca však umožnil umožnil podanie upravenej verzie žaloby.

Sudca Darrin Gayles rozhodol, že Trump nesplnil požadovaný štandard „skutočnej zlomyseľnosti“, ktorý musia verejné známe osoby preukázať v sporoch o ohováranie. Ten zahŕňa dôkaz, že tvrdenie bolo nielen nepravdivé, ale aj vedome alebo nedbanlivo šírené ako nepravda.

Podľa súdu novinári oslovili amerického prezidenta pred zverejnením článku a uviedli aj jeho odmietavé stanovisko, čo umožnilo čitateľom vytvoriť si vlastný názor. Trump v žalobe označil sporný materiál za „falošný“ a požadoval odškodné vo výške 10 miliárd dolárov. Vydavateľ denníka, spoločnosť Dow Jones, trvá na správnosti článku z júla 2025.

Sudca zároveň stanovil termín na podanie upravenej žaloby do 27. apríla. Právnici ani Biely dom sa k rozhodnutiu bezprostredne nevyjadrili. Ide o jeden z viacerých sporov, ktoré Trump vedie s médiami počas výkonu svojej funkcie.

(reuters, bak)

  |  

Rezort vnútra plánuje riešiť nepoistené vozidlá výzvami

Ministerstvo vnútra plánuje pred hromadným vyradením dlhodobo nepoistených vozidiel upozorniť ich majiteľov na potrebu nápravy. Po nadobudnutí účinnosti novej legislatívy by mali vlastníci áut bez povinného zmluvného poistenia tri mesiace na uzavretie poistky. Informoval o tom štátny tajomník Patrik Krauspe po rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.

Ak majitelia túto lehotu nedodržia, vozidlo bude vyradené z evidencie. Podľa Krauspeho ide často o autá, ktoré už fyzicky neexistujú, čo môže majiteľom zjednodušiť situáciu.

Opozícia zatiaľ podporu návrhu neprisľúbila. Poslanec Juraj Krúpa (SaS) chce počkať na finálne znenie zákona a upozornil na možné pozmeňujúce návrhy.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že legislatívu podporuje, najmä pre jej prínos v oblasti digitalizácie a zrýchlenia práce polície. „Ak chce niekto z vlády alebo z poslancov sťažiť priechodnosť zákona a tú podstatu, ktorú ten zákon nesie, no tak bude prinášať prílepky, ale chcem veriť, že tých prílepkov bude už minimum,“ poukázal.

Zmeny sa dotknú celkovo troch právnych predpisov: zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona o cestnej premávke a zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Po tom, ako zákon nadobudne účinnosť, plánuje rezort hromadné vyradenie vozidiel nepoistených dlhšie ako dva roky.

(tasr, bak)

  |  

Nový líder Maďarska sľubuje obrat v smerovaní krajiny

Víťaz volieb Peter Magyar avizoval po presvedčivom víťazstve strany Tisza zásadné zmeny vrátane úpravy ústavy a boja proti korupcii. Výsledok podľa neho ukázal snahu krajiny pevne sa ukotviť v Európe po rokoch sporov s Bruselom.

Magyar získal dvojtretinovú väčšinu, ktorá mu dáva voľné ruky pri presadzovaní reforiem právneho štátu a potenciálne aj pri odblokovaní miliárd eur z fondov Európskej únie. Zároveň oznámil zámer zmeniť ústavu a obmedziť výkon funkcie premiéra na dve funkčné obdobia. Podľa jeho slov chce vláda obnoviť systém bŕzd a protiváh a posilniť pluralitnú demokraciu.

Odchádzajúci premiér Viktor Orbán, ktorý bol pri moci 16 rokov, čelil kritike za konflikty s Bruselom a zmrazenie európskych fondov. Jeho priaznivci naopak zdôrazňovali obranu suverenity a tradičných hodnôt.

Magyar vyzval na rýchle odovzdanie moci a zdôraznil, že voliči rozhodli o zmene smerovania krajiny. Obnovenie práv maďarskej menšiny označil za podmienku zlepšenia vzťahov s Ukrajinou, ktorú považuje za obeť vojny. Rusko označil za bezpečnostné riziko a kontakt s Vladimirom Putinom odmietol.

Nový líder chce obnoviť vzťahy s Poľskom, posilniť spoluprácu v EÚ a zabezpečiť nezávislosť verejnoprávnych médií. Zdôraznil tiež potrebu silných národov v rámci fungujúcej Únie.

(reuters, bak)

  |  

PS žiada garancie pre rýchlostnú cestu pri Rimavskej Sobote

Otázka financovania plánovaných úsekov rýchlostnej komunikácie pri Rimavskej Sobote zostáva naďalej otvorená. Opozičné Progresívne Slovensko preto žiada vládu o konkrétne uistenia a presné pomenovanie zdrojov.

Na tlačovej konferencii v mestskej časti Bakta to po symbolickej blokáde cesty I/16 uviedol poslanec Národnej rady Ján Hargaš (PS). Hlavným zámerom symbolickej blokády hlavného južného ťahu bolo podľa neho upozorniť na dlhodobú nečinnosť vlády pri výstavbe rýchlostnej cesty na juhu Slovenska.

Pripomenul, že už takmer dvadsať rokov uplynulo od sľubu vlády Roberta Fica (Smer) z roku 2007 o vybudovaní rýchlostnej cesty do Košíc. Namiesto nej však obyvatelia čelia popraskaným fasádam domov a stovkám až tisícom kamiónov denne, ktoré prechádzajú popri ich obydliach.

Progresívne Slovensko poukazuje na to, že štát síce v uplynulom období vyhlásil verejné obstarávania na dva úseky, no na ich realizáciu nemá zabezpečené financovanie. Podľa Hargaša je bez jasného krytia zrejmé, že výstavba sa nezačne. Vyzval preto vládu, aby stanovila konkrétny plán financovania a termín začiatku prác.

Mestský poslanec Roman Vaľo upozornil aj na nedostatky v základnej infraštruktúre v Bakte. Národná diaľničná spoločnosť plánuje úseky Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa za takmer 400 miliónov eur, pričom financovanie chce štát hľadať najmä prostredníctvom eurofondov.

(tasr, bak)

  |  

Štát chce zvýhodniť kúpeľné samosprávy osobitným postavením

Splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Michal Kaliňák uviedol, že kúpeľníctvo na Slovensku predstavuje špecifický segment, ktorý je úzko prepojený s mestami a obcami. Po rokovaní s Komorou obcí Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vo Zvolene zdôraznil potrebu vytvoriť pre tieto samosprávy osobitné postavenie.

Podľa jeho slov majú slovenské kúpele významnú spoločenskú úlohu. „Poďme ich zvýhodniť a zároveň sa pokúsme tlačiť s majiteľmi kúpeľov na to, aby aj oni mali k novým eurofondom prístup,“ spresnil s tým, že ich rozvoj prispieva k rastu národného hospodárstva.

Kaliňák poukázal na to, že kúpeľné mestá čelia vyšším výdavkom a finančnému zaťaženiu, preto potrebujú dodatočnú podporu. Tá by sa mohla týkať napríklad pozemkových úprav, vodovodov, kanalizácií alebo celkového rozvoja územia.

Navrhuje tiež rozšíriť osobitné postavenie na mestá zapísané v zozname UNESCO. Zdôraznil, že ide o špecifické regióny, ktoré si vyžadujú odlišný prístup.

Podľa Kaliňáka je potrebné tieto opatrenia zakotviť v legislatíve. Pripomenul, že podobné mechanizmy podpory už Slovensko v minulosti využilo pri rozvoji prioritných okresov.

(tasr, bak)

  |  

Voľby v Maďarsku rozdelili slovenských europoslancov

Slovenskí europoslanci sa po maďarských parlamentných voľbách rozchádzajú v hodnotení ich dôsledkov pre Európsku úniu aj bilaterálne vzťahy. Niektorí očakávajú zlepšenie spolupráce medzi Budapešťou a Bruselom, iní výraznú zmenu politiky nepredpokladajú.

Lucia Yar (RE/PS) uviedla, že Viktor Orbán patril medzi lídrov brzdiacich akcieschopnosť Európskej únie a výsledok volieb podľa nej signalizuje odmietnutie jeho politiky. Očakáva zlepšenie vzťahov medzi Úniou a Maďarskom.

Miriam Lexmann (EPP/KDH) zdôraznila, že voliči si želajú konštruktívnu spoluprácu v rámci Únie, a vyjadrila pripravenosť spolupracovať na presadzovaní hodnôt vrátane ochrany rodiny. Upozornila však aj na možné napätie v súvislosti s otázkou Benešových dekrétov.

Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer) nepredpokladá zásadnú zmenu politiky a očakáva pokračovanie dobrých slovensko-maďarských vzťahov. Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas) upozornil, že výsledok neznamená automatickú podporu politiky Európskej komisie a predstavuje masívne odmietnutie politiky vlády Viktora Orbána.

Milan Uhrík (ESN/Republika) zdôraznil potrebu rešpektovať rozhodnutie maďarských voličov a vyjadril presvedčenie, že vzťahy so Slovenskom zostanú dobré. „Po 16 rokoch si voliči vybrali zmenu. Je to ich voľba, treba ju rešpektovať a ísť ďalej,“ uviedol.

(tasr, bak)