Preskočiť na obsah
  |  

IEA je pripravená v kríze čerpať zo svetových zásob ropy

Medzinárodná energetická agentúra signalizuje pripravenosť opäť zasiahnuť na ropných trhoch, ak si to vyžiada pokračujúca kríza spojená s vojnou s Iránom. Jej šéf Fatih Birol síce zdôraznil, že dúfa v stabilizáciu bez ďalších mimoriadnych krokov, zároveň však pripustil, že organizácia je pripravená konať pri prípadnom energetickom šoku.

Minulý mesiac agentúra pristúpila k historicky najväčšiemu koordinovanému uvoľneniu zásob – až 400 miliónov barelov ropy, pričom významnú časť poskytli Spojené štáty zo svojich strategických rezerv.

Podľa dostupných údajov vojna výrazne narušila globálne dodávky energií a poškodila desiatky kľúčových zariadení na Blízkom východe. Situáciu zhoršujú aj obmedzenie ťažby a uzavretie Hormuzského prielivu, čo tlačí ceny ropy k hranici sto dolárov za barel.

Birol zároveň upozornil, že uvoľňovanie zásob nie je dlhodobým riešením, ale skôr dočasným nástrojom na zmiernenie dôsledkov krízy.

(reuters, pir)

  |  

Magyar tlačí na prezidenta Sulyoka. Chce, aby odstúpil

Maďarský prezident Tamás Sulyok reagoval na výzvu lídra opozičnej strany Tisza Pétera Magyara, ktorý ho vyzval na odstúpenie z funkcie. Podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie však hlava štátu skôr naznačila, že takýto krok neplánuje.

Sulyok sa vo svojej reakcii oprel o ústavu, ktorá podľa neho jasne upravuje postavenie prezidenta aj podmienky výkonu jeho mandátu, pričom priamo na otázku rezignácie neodpovedal.

Magyar, ktorého strana získala v parlamentných voľbách dvojtretinovú väčšinu, vyzval prezidenta nielen na zvolanie ustanovujúcej schôdze parlamentu, ale aj na poverenie zostavením vlády a následné odstúpenie.

Zároveň kritizoval Sulyokovu nezávislosť, keď ho označil za súčasť mocenského aparátu vládneho Fideszu. Tvrdí, že strana Viktora Orbána postupne ovládla kľúčové inštitúcie v krajine vrátane súdnictva a prokuratúry, pričom prezident podľa neho do tohto systému zapadá.

(tasr, pir)

  |  

Vujčić: Ceny energií eurozóny zatiaľ držia základný scenár ECB

Boris Vujčić tvrdí, že vývoj cien energií zatiaľ zodpovedá základnému scenáru Európskej centrálnej banky (ECB) a eurozóne by nemal priniesť výraznejší inflačný ani rastový otras. Guvernér chorvátskej centrálnej banky pripomenul, že Európa je dnes na energetické výpadky pripravená lepšie než po ruskom útoku na Ukrajinu vo februári 2022.

Podľa neho za tým stojí najmä širšia diverzifikácia dodávok, ktorá znížila zraniteľnosť trhu. Zároveň však upozornil, že pokojnejší vývoj cien súvisí aj s tým, že konflikt na Blízkom východe zatiaľ neprerástol do podoby, ktorá by citeľne zasiahla ropu či plyn.

Pomohlo aj dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom. Vujčić preto hovorí, že Európa sa dnes nepohybuje ani v nepriaznivom, ani v najhoršom scenári ECB. Dodal však, že pri prípadnej eskalácii konfliktu by sa situácia mohla zmeniť.

Od 1. júna sa stane viceprezidentom ECB, kde nahradí Luisa de Guindosa.

(tasr, pir)

  |  

Fico z Vietnamu hlási posun. Krajiny podpísali viac dohôd

Premiér Robert Fico (Smer) označil návštevu Vietnamu za mimoriadne úspešnú a tvrdí, že intenzita rokovaní ukázala, aký význam má Hanoj pre Slovensko. Po sérii stretnutí s novým vedením krajiny podpísali obe strany viacero dohôd a spoluprácu povýšili na strategickú úroveň.

Premiér osobitne vyzdvihol oblasti jadrovej energetiky a zbrojárstva, no hovorilo sa aj o turizme, kultúre či možnom priamom leteckom spojení medzi Bratislavou a Hanojom alebo Ho Či Minovým mestom.

Zároveň zaznela aj téma riadenej legálnej migrácie, ktorá by podľa Fica mohla pomôcť Slovensku pri nedostatku pracovnej sily. Do Vietnamu pricestovala aj početná podnikateľská misia a na spoločnom fóre sa zišli stovky účastníkov.

Predseda kabinetu Vietnam opísal ako stabilnú a rešpektovanú krajinu s pragmatickou politikou. Podľa jeho slov teraz bude rozhodujúce, či firmy a rezorty dokážu nové príležitosti premeniť na konkrétne výsledky.

(tasr, pir)

  |  

Meloniová sa postavila za pápeža. Trumpove útoky odmieta

Talianska premiérka Giorgia Meloniová odsúdila útok amerického prezidenta Donalda Trumpa na pápeža Leva XIV., čo je vzhľadom na ich doterajšie vzťahy pomerne nezvyčajné. Trump vyvolal vlnu kritiky po tom, ako pápeža označil za „hrozného“ a zverejnil kontroverzný AI obrázok, ktorý mnohí veriaci považovali za rúhanie.

Meloniová najprv reagovala opatrne, no pod tlakom opozície vydala jasné stanovisko, v ktorom Trumpove výroky označila za neprijateľné.

Svätý Otec sa voči kritike ohradil a zdôraznil, že bude naďalej vystupovať proti vojne a na obranu migrantov.

K Meloniovej sa pridali aj ďalší talianski politici vrátane Mattea Salviniho, ktorý upozornil, že útoky na hlavu Katolíckej cirkvi nie sú múdre ani prospešné.

Historici zároveň pripomínajú, že lídri útočiaci na pápežov často politicky zlyhávajú.

(reuters, pir)

  |  

Ázijské štáty vyzývajú na trvalý mier medzi USA a Iránom

Ministri zahraničných vecí krajín Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) vyzvali Spojené štáty a Irán, aby pokračovali v rokovaniach o trvalom ukončení konfliktu a plne dodržiavali prímerie. Na virtuálnom stretnutí o vojne na Blízkom východe zároveň žiadali obnoviť bezpečný, neobmedzený a nepretržitý prechod lodí a lietadiel cez Hormuzský prieliv.

Upozornili aj na širšie dôsledky konfliktu pre regionálnu stabilitu, najmä v oblasti dodávok energií a potravín. Ministri zdôraznili, že počas kríz treba zabezpečiť členským štátom prístup k energiám.

Potvrdili aj záväzok posilniť regionálny mechanizmus spolupráce s Čínou, Japonskom a Južnou Kóreou, ktorý má pomáhať predchádzať nedostatku potravín, cenovým šokom a výpadkom v dodávkach.

Filipínska ministerka zahraničných vecí Tess Lazarová uviedla, že rokovali aj o zabezpečení hnojív a ďalších kľúčových vstupov pre poľnohospodárstvo. Zvažovali aj zavedenie krízového komunikačného protokolu medzi ministrami zahraničných vecí.

Filipíny zároveň potvrdili, že májový samit lídrov sa zameria na potravinovú a energetickú bezpečnosť aj na bezpečnosť občanov členských štátov.

(reuters, bak)