Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aerolinky naprieč Európou chcú pre krízu pozastaviť emisné kvóty

Európske letecké spoločnosti vyzývajú Európsku úniu na prijatie núdzových opatrení v reakcii na dôsledky vojny v Iráne. Podľa dokumentu skupiny Airlines for Europe ide najmä o rozsiahle uzatváranie vzdušného priestoru a rastúce obavy z nedostatku leteckého paliva.

Skupina navrhuje monitorovanie zásob paliva na úrovni Únie, zváženie spoločného nákupu petroleja a dočasné pozastavenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre letectvo. Zároveň žiada zrušenie niektorých daní a úpravu pravidiel týkajúcich sa povinných ropných rezerv, ktoré aktuálne neobsahujú špecifické požiadavky na letecké palivo.

Krízu prehĺbili uzávierky vzdušného priestoru po začiatku americko-izraelského konfliktu s Iránom. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zakázala lety nad viacerými krajinami Perzského zálivu.

Zároveň uzavretie Hormuzského prielivu vyvolalo obavy z nedostatku paliva, pričom podľa odhadov môže Európa čeliť jeho výpadku v priebehu niekoľkých týždňov.

Európska komisia plánuje predstaviť balík opatrení na zmiernenie následkov vojny na energetické trhy, zatiaľ však nie je jasné, či sa budú týkať aj leteckého sektora.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kontroly dotácií z FPU odhalili vážne nedostatky, tvrdí rezort

Ministerstvo kultúry informovalo, že kontroly viacročných zmlúv projektov financovaných z Fondu na podporu umenia odhalili prípady, keď neboli dodržané zákonné podmienky a niektorí žiadatelia nemali nárok na pridelenie finančných prostriedkov.

Rezort pripomenul, že na nedostatky v systéme prideľovania dotácií upozorňovala aj Rada FPU. Po zmene zákona preto pristúpila k spätnému vyžadovaniu a kontrole vyúčtovacích dokladov. „Prebiehajúce kontroly a audity poukazujú na závažné nedostatky v procese posudzovania a hodnotenia žiadostí. V súčasnosti sa preveruje, či tieto pochybenia vznikli z nedbanlivosti, alebo boli výsledkom úmyselného konania,“ upozornila riaditeľka odboru komunikácie rezortu kultúry Petra Demková.

Zistenia naznačujú, že niektorí žiadatelia mohli mať zvýhodnené postavenie, keďže opakovane získavali významné finančné prostriedky a viacročné zmluvy, zatiaľ čo iní museli žiadať o podporu každoročne. V niektorých prípadoch pritom nesplnili zákonné podmienky.

Ministerstvo upozornilo aj na dodatočne predložené vyúčtovania, ktoré budú predmetom ďalšieho posudzovania. Zároveň odmietlo tlak na vyplatenie dotácií pre časť žiadateľov, keďže by to mohlo byť v rozpore so zákonom.

Proces posudzovania žiadostí zostáva pozastavený do ukončenia kontrol a auditu, po ktorých sa bude postupovať individuálne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ferenčák vyzval v pléne Šutaja Eštoka, aby odstúpil z funkcie

Nezaradený poslanec Národnej rady SR Ján Ferenčák vyzval v pléne ministra vnútra a svojho bývalého straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože zneužíva právomoc verejného činiteľa.

Urobil tak počas svojho vystúpenia v diskusii k jednému z návrhov z dielne ministra vnútra. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) ho však prerušil, pretože Ferenčák podľa neho nehovoril k prerokúvanej veci.

Následne Gašpar nechcel pripustiť ani faktické poznámky, napokon po zasadnutí poslaneckého grémia faktické poznámky dvoch poslancov odzneli.

„Chcem vás vyzvať, aby ste odstúpili zo svojej funkcie, pretože zneužívate svoje právomoci verejného činiteľa,“ vyhlásil Ferenčák smerom k Šutajovi Eštokovi.

Pokračoval tým, že minulý rok začali voči nemu na pôde policajnej inšpekcie konanie. Zvyšok jeho prejavu odznel už s vypnutým mikrofónom.

Na jeho vystúpenie reagovali Vladimíra Marcinková a Juraj Krúpa (obaja SaS). Krúpa pripomenul, že v najbližšom čase podá opozícia návrh na odvolanie ministra vnútra.

Ferenčák opakovane hovorí, že Šutaj Eštok nariadil kriminalizáciu jeho osoby prostredníctvom policajnej inšpekcie. Minister aj inšpekcia to odmietajú. Ferenčák je zároveň primátorom Kežmarku, v marci ho vylúčili z Hlasu, z poslaneckého klubu Hlasu odišiel sám ešte vlani.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Predsedníčku Najvyššieho správneho súdu nezvolili

Súdna rada SR nezvolila na svojom utorkovom zasadnutí žiadnu kandidátku na predsedníčku Najvyššieho správneho súdu SR.

O tento post sa uchádzali Katarína Benczová, ktorú navrhlo päť sudcov Najvyššieho správneho súdu, a Petra Príbelská, ktorú navrhlo 14 sudcov NSS a sudcovské rady správnych súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Ani jedna z nich nezískala dostatočný počet hlasov členov súdnej rady.

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila 9. januára voľbu kandidáta na funkciu predsedu súdu na 14. apríla. Urobila tak preto, že súčasnému predsedovi súdu Pavlovi Naďovi uplynie funkčné obdobie 18. mája.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Zelenskyj a Merz oznámili dohodu o výrobe dronov

Nemecko a Ukrajina sa dohodli na posilnení obrannej spolupráce vrátane výroby dronov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pripravovaná dohoda by sa mohla stať jednou z najväčších svojho druhu v Európe. Dokumenty podpísali počas jeho návštevy Berlína.

Podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza dohody potvrdzujú rastúci význam ukrajinského obranného priemyslu, ktorý sa počas vojny vyznačuje rýchlymi inováciami najmä v oblasti dronových technológií. Zdôraznil, že podpora Kyjeva zároveň posilňuje aj obranné kapacity Nemecka a celej Európy.

Nemecko je najväčším európskym poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 jej poskytlo približne 55 miliárd eur a v aktuálnom rozpočte vyčlenilo ďalších 11,5 miliardy eur. Súčasťou podpory sú aj nákupy systémov protivzdušnej obrany Patriot a IRIS-T.

Dohoda o dronoch počíta so vznikom spoločného podniku, ktorý má dodávať tisíce bezpilotných prostriedkov ukrajinskej armáde. Berlín zároveň plánuje investovať stovky miliónov eur do rozvoja úderných kapacít na dlhé vzdialenosti.

Obe krajiny tiež podpísali memorandum o porozumení, ktorého cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti nerastných surovín a energetickej bezpečnosti. Dohodli sa tiež na vytvorení novej pracovnej skupiny pre hospodárske a obchodné otázky.

(reuters, lud)

Minúta  |  

AGEL získal kontrolu nad nemocnicou Milosrdní bratia

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky schválil koncentráciu, na ktorej základe podnikateľ AGEL SK získal výlučnú kontrolu nad Univerzitnou nemocnicou s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. apríla 2026.

Skupina AGEL pôsobí na Slovensku v rôznych oblastiach zdravotnej starostlivosti vrátane ústavnej a ambulantnej starostlivosti, spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, lekárenskej starostlivosti, dopravnej zdravotnej služby a pracovnej zdravotnej služby.

Nemocnica Milosrdní bratia poskytuje zdravotnú starostlivosť najmä v ústavnej a ambulantnej oblasti, ako aj v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách.

Protimonopolný úrad posudzoval prekrytie aktivít oboch subjektov na lokálnej aj regionálnej úrovni v Bratislave a v Bratislavskom samosprávnom kraji. V oblasti ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti zistil, že rozsah prekrytí nie je významný a na trhu pôsobí viacero alternatívnych poskytovateľov.

V oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek je prienik aktivít minimálny a aj tu existuje dostatočná konkurencia. Úrad zároveň posudzoval vyjednávaciu silu skupiny AGEL voči zdravotným poisťovniam.

Po vyhodnotení dospel k záveru, že koncentrácia nenaruší hospodársku súťaž.

(bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.