Preskočiť na obsah
  |  

ZMOS žiada vyňať mestá a obce z dlhovej brzdy

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyzýva na úpravu zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby sa jeho sankcie nevzťahovali na mestá a obce. Podľa predsedu združenia Jozefa Božika je podiel samospráv na verejnom dlhu minimálny a nedosahuje ani dve percentá.

Božik upozornil, že súčasný stav považujú za nespravodlivý, keďže mestá a obce majú už teraz zákonom stanovené limity zadlžovania. Tie určujú, že ich dlh nemôže presiahnuť 60 percent bežných príjmov. Podľa neho s navrhovaným vyňatím súhlasí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Cieľom návrhu je umožniť samosprávam prijímať rozpočty aj v nasledujúcich rokoch bez obmedzení vyplývajúcich z dlhovej brzdy. ZMOS tvrdí, že pri súčasnej legislatíve nehrozí, že zadlženie miest a obcí ohrozí celkovú dlhovú politiku štátu.

 „Pokiaľ nedôjde k zmene príslušného ústavného zákona, budeme opakovane deklarovať (potrebu vyňatia samospráv spod dlhovej brzdy) aj na rokovaní snemu ZMOS 26. a 27. mája v bratislavskej Inchebe. Je to dôležitá téma preto, aby aj pri zlej finančnej situácii v tomto štáte dokázali obce a mestá doručiť kvalitné služby svojim občanom žijúcim na území miest a obcí SR,“ dodal Božik.

(tasr, bak)

  |  

V budove STU v Bratislave vznikol požiar, budovu evakuujú

Bratislavskí hasiči aktuálne zasahujú pri požiari v budove Slovenskej technickej univerzity (STU) na Radlinského ulici v Bratislave. Hasičský a záchranný zbor o tom informoval na sociálnej sieti. „V súčasnosti prebieha evakuácia osôb nachádzajúcich sa v objekte,“ priblížili hasiči.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

  |  

Česko chce zmeniť financovanie verejnoprávnych médií

Česká televízia a Český rozhlas by od budúceho roka mohli byť financované zo štátneho rozpočtu namiesto koncesionárskych poplatkov. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý predstavil minister kultúry Oto Klempíř.

Podľa návrhu by obe verejnoprávne médiá dostali menej peňazí ako v súčasnosti. Česká televízia by mala v roku 2027 získať približne 5,74 miliardy korún a Český rozhlas 2,07 miliardy. Tento rok pritom očakávajú z poplatkov vyššie príjmy.

Klempíř tvrdí, že nový model zabezpečí stabilné a predvídateľné financovanie bez potreby vyberať poplatky od občanov. Zároveň zdôraznil, že zmena neohrozí nezávislosť verejnoprávnych médií. Vedenie Českej televízie a Českého rozhlasu však podľa neho bude musieť hospodáriť úspornejšie.

Zákon má začať platiť od januára budúceho roka, no jeho schválenie nie je isté. Opozícia avizovala obštrukcie a návrh môže naraziť aj v Senáte, čo by legislatívny proces predĺžilo.

(tasr, lud)

  |  

Organizácie predstavili návrhy na posilnenie postavenia pacientov

Platforma pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí predstavila Pacientsky manifest, strategický dokument zameraný na posilnenie zapojenia pacientov do rozhodovacích procesov a budovanie profesionálnych pacientskych organizácií.

Dokument upozorňuje, že hlas pacientov je v súčasnosti v systéme prítomný skôr formálne a nemá reálny vplyv na rozhodnutia. Navrhuje preto zavedenie jasných pravidiel participácie a štandardov kvality pre pacientsky sektor.

Manifest sa venuje aj problémom nepredvídateľnosti liečby, nejasným pravidlám úhrad a nedostatku dát o výsledkoch liečby. Zdôrazňuje potrebu férového prístupu k liekom, aby mali pacienti s rovnakou diagnózou rovnakú šancu na vyliečenie.

Zástupcovia platformy avizovali, že oslovia parlamentné aj mimoparlamentné strany, s ktorými chcú viesť odborný dialóg o jednotlivých návrhoch. Cieľom je, aby sa opatrenia stali súčasťou volebných programov.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uviedol, že podporí iniciatívy smerujúce k väčšiemu zapojeniu pacientov, ktoré podľa neho potrebujú mať jasné pravidlá. Považuje to za kľúčovú oblasť od prípravy legislatívy cez pripomienkové konania až po vyhodnocovanie dosahov zákona, vyhlášky alebo normy. 

Šaško si tiež myslí, že je potrebné zriadiť monitorovací výbor, ktorý by sledoval dosahy prijatých zákonov. Ďalej chce, aby sa na Slovensku jasne zadefinovalo, čo je pacientska organizácia.

(tasr, bak)

  |  

Ombudsman upozornil na prieťahy a chyby na katastri

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský identifikoval vo viacerých podnetoch z rokov 2022 až 2025 prieťahy a nesprávne postupy katastrálnych orgánov. Podľa jeho zistení tieto pochybenia viedli v konkrétnych prípadoch k zásahom do základných práv občanov.

Nedostatky sa týkali najmä nedodržiavania zákonných lehôt, problémov vo vnútorných procesoch pri práci so spismi a nedostatočného preverovania podkladov pred rozhodnutím. Ombudsman upozornil, že kataster nehnuteľností je kľúčový pre právnu istotu vlastníctva.

V jednom prípade katastrálny odbor rozhodol o oprave chyby až s výrazným časovým odstupom, hoci zákon stanovuje lehotu spravidla 30 dní, v odôvodnených prípadoch 90 dní. V inom prípade zostali na listoch vlastníctva plomby dlhé roky bez ukončenia konania, čo podľa ombudsmana predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckeho práva.

Mimoriadne závažný bol prípad, keď odvolanie nebolo postúpené súdu viac ako 15 rokov pre administratívnu chybu. Spis omylom archivovali.

Dobrovodský zdôraznil, že orgány verejnej moci musia konať zákonne, efektívne a bez zbytočných prieťahov.

(tasr, bak)

  |  

Aerolinky naprieč Európou chcú pre krízu pozastaviť emisné kvóty

Európske letecké spoločnosti vyzývajú Európsku úniu na prijatie núdzových opatrení v reakcii na dôsledky vojny v Iráne. Podľa dokumentu skupiny Airlines for Europe ide najmä o rozsiahle uzatváranie vzdušného priestoru a rastúce obavy z nedostatku leteckého paliva.

Skupina navrhuje monitorovanie zásob paliva na úrovni Únie, zváženie spoločného nákupu petroleja a dočasné pozastavenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre letectvo. Zároveň žiada zrušenie niektorých daní a úpravu pravidiel týkajúcich sa povinných ropných rezerv, ktoré aktuálne neobsahujú špecifické požiadavky na letecké palivo.

Krízu prehĺbili uzávierky vzdušného priestoru po začiatku americko-izraelského konfliktu s Iránom. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zakázala lety nad viacerými krajinami Perzského zálivu.

Zároveň uzavretie Hormuzského prielivu vyvolalo obavy z nedostatku paliva, pričom podľa odhadov môže Európa čeliť jeho výpadku v priebehu niekoľkých týždňov.

Európska komisia plánuje predstaviť balík opatrení na zmiernenie následkov vojny na energetické trhy, zatiaľ však nie je jasné, či sa budú týkať aj leteckého sektora.

(reuters, max)