Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Influencer Jovinečko: Plačková mi ponúkla peniaze za podporu Pellegriniho

Influencer Filip Jovanovič, známy ako Jovinečko, vypovedal na polícii v rámci preverovania možného nelegálneho financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho, uvádza Denník N.

Podľa zápisnice z konca januára ho pred voľbami kontaktovala influencerka Zuzana Plačková s ponukou finančnej odmeny za podporu kandidáta na sociálnych sieťach. Konkrétne malo ísť o približne 30-tisíc eur za zverejnenie instagramovej „storky“.

Jovanovič však tvrdí, že ponuku odmietol, keďže nechcel miešať politiku so svojou online prezentáciou ani prijímať peniaze za verejné politické postoje. Rozhovor označil za krátky a nezáväzný. Zároveň spomenul, že Plačková hovorila aj o ďalších známych menách, ktoré mali Pellegriniho podporiť.

Polícia si influencera predvolala na podanie vysvetlenia v rámci vyšetrovania, ktoré sa týka podozrenia z financovania kampane mimo zákonných pravidiel.

(pir)

Minúta  |  

ECB váha so sadzbami. Lagardová tlmí očakávania trhov

Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ nerozhodla o ďalšom smerovaní úrokových sadzieb, keďže dosahy konfliktu v Iráne na ekonomiku eurozóny zostávajú nejasné. Prezidentka ECB Christine Lagardová naznačila, že akékoľvek predpovede sú v tejto fáze predčasné a ani samotní členovia banky nemajú jednotný názor.

Investori čoraz viac špekulujú o možnom zvýšení sadzieb, najmä pre rast cien energií po uzavretí Hormuzského prielivu, ktorý tlačí infláciu nahor.

ECB pracuje s viacerými scenármi vývoja – od základného až po nepriaznivý, pričom ekonomika sa podľa Lagardovej momentálne pohybuje niekde medzi nimi. Zároveň však upozornila, že situácia sa môže rýchlo meniť a nie je možné potvrdiť konkrétnu trajektóriu sadzieb.

Lagardová zároveň odmietla špekulácie o odchode z funkcie a zdôraznila, že ECB bude viesť aj v období neistoty.

(reuters, pir)

Minúta  |  

KDH odmieta predĺženie mandátu samospráv

Opozičné KDH avizovalo, že nepodporí návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv na päť rokov ani v druhom čítaní. Predseda hnutia Milan Majerský uviedol, že takýto krok nepovažuje za riešenie problémov v regiónoch.

Podľa neho ide len o čiastkovú zmenu, ktorá neprinesie zlepšenie fungovania samospráv. „Idú vykonať iba tú najmenšiu možnú zmenu, predĺžiť obdobie. Veď keby urobili jednu zásadnú reformu v rámci decentralizácie, aby posunuli kompetencie do regiónov, posunuli eurofondy do regiónov, skrátili lehoty verejných obstarávaní, aby skrátili lehoty kontrol na ministerstve regionálneho rozvoja, tak vtedy starosta, primátor, župan stihne aj za štyri roky všetky projekty dotiahnuť,“ skonštatoval šéf KDH.

Kritizoval aj argument, že dlhšie volebné obdobie pomôže dokončiť rozbehnuté projekty.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) naopak KDH kritizoval, keďže návrh považuje za dôležitý. Ide o ústavnú zmenu, na ktorú je potrebná širšia podpora v parlamente.

KDH odmieta aj návrh SNS, ktorý počíta s predĺžením volebného obdobia parlamentu na päť rokov. Rovnako nesúhlasí so zrušením voľby poštou, keďže podľa hnutia neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by tento spôsob hlasovania spochybňovalo.

Majerský zároveň vyčítal vláde, že sa namiesto riešenia ekonomických problémov venuje úpravám volebných pravidiel.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ropovod Družba spojazdníme koncom apríla

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že ropovod Družba, poškodený ruským raketovým útokom, by mohol byť do konca apríla opäť schopný prevádzky, uvádza Ukrajinska pravda.

Na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom priznal, že opravy nebudú úplné, no potrubie by malo fungovať aspoň v základnom režime.

Zelenskyj zároveň upozornil, že niektoré skladovacie kapacity zostanú poškodené, keďže ich oprava si vyžiada viac času. Európska únia už skôr podporila plán obnovy Družby a avizovala pomoc pri financovaní aj technickom zabezpečení. Obnovenie ropovodu má význam najmä pre dodávky ropy do Maďarska a na Slovensko.

Budapešť dlhodobo podmieňuje podporu Ukrajine práve obnovením toku ruskej ropy cez Družbu. Víťaz maďarských parlamentných volieb Péter Magyar však naznačil, že možno uvoľní veto, ktorým Maďarsko blokuje 90 miliárd eur pre Ukrajinu.

(pir)

Minúta  |  

Opozícia vyčíta koalícii, že schôdza nerieši problémy občanov

Opoziční poslanci z klubu Slovensko – Za ľudí kritizovali program aktuálnej parlamentnej schôdze a návrhy predložené koalíciou. Výhrady opätovne smerovali aj k plánovaným zmenám pri voľbe zo zahraničia.

Podľa Veroniky Remišovej vládna koalícia neprináša legislatívu v prospech občanov, ale v prospech jednotlivcov. Poukázala aj na zámer predložiť uznesenie týkajúce sa prípadu bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Zároveň zdôraznila, že v programe schôdze podľa nej chýbajú návrhy riešiace chudobu, podnikateľské prostredie či ekonomickú situáciu.

Poslanci hnutia zároveň predstavili vlastné legislatívne iniciatívy. Spolu s Júliusom Jakabom informovali o návrhu takzvaného antipapalášskeho zákona. Ten má obsahovať zákaz zneužívania vládneho špeciálu na súkromné účely, zrušenie doživotných rent a zníženie počtu štátnych tajomníkov.

Hnutie Slovensko chce presadiť aj ďalšie opatrenia, medzi nimi zníženie platov politikov, zdanenie hazardu či sprísnenie trestov pre daňových podvodníkov. Podľa opozície ide o návrhy, ktoré majú priniesť konkrétny prínos pre občanov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Grécko údajne využíva migrantov na vytláčanie iných migrantov

Vyšetrovanie BBC prinieslo dôkazy, podľa ktorých grécka polícia využíva migrantov na násilné vytláčanie ďalších migrantov späť cez hranicu s Tureckom. Interné dokumenty naznačujú, že nábor týchto osôb riadili a kontrolovali vyšší policajní dôstojníci.

Svedectvá hovoria o závažnom násilí vrátane bitia, okrádania, vyzliekania či sexuálnych útokov. Migranti a bývalí vykonávatelia týchto operácií opisujú prípady, keď ľudia skončili zbití do bezvedomia. Objavili sa aj tvrdenia o znásilneniach či ponižujúcom zaobchádzaní s deťmi.

Podľa zistení takzvaných „žoldnierov“ regrutujú z radov migrantov z krajín ako Pakistan, Sýria či Afganistan. Za svoju činnosť majú dostávať hotovosť, mobilné telefóny alebo doklady umožňujúce pohyb naprieč Gréckom.

Grécky premiér deklaroval, že o týchto praktikách nemá vedomosť, pričom úrady na otázky BBC nereagovali. Odmietanie migrantov bez riadneho procesu je podľa medzinárodného práva považované za nezákonné.

„Niet vojaka, policajta ani príslušníka Frontexu (hraničnej agentúry EÚ) slúžiaceho tu v Evrose, ktorý by nevedel, že dochádza k vytláčaniu migrantov,“ dodal policajný zdroj britského vysielateľa.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.