Preskočiť na obsah
  |  

Vojna v Iráne zdražuje plasty. Ázia prechádza na papierové obaly

Vojna v Iráne výrazne narušila dodávky ropy a petrochemikálií, čo spôsobilo prudký rast cien plastov na približne štvorročné maximá. V Ázii, ktorá patrí medzi najväčších spotrebiteľov plastov na svete, to vyvoláva reťazovú reakciu.

Firmy začínajú vo väčšej miere prechádzať na alternatívne materiály, najmä na papierové obaly.

Napríklad juhokórejská spoločnosť Yonwoo zaznamenala výrazný nárast záujmu o obaly s nižším podielom plastu.

Japonskí výrobcovia avizujú zdraženie plastových výrobkov až o 30 percent a obchodníci varujú pred možným nedostatkom obalov. Niektoré firmy už obmedzujú výrobu alebo prechádzajú na alternatívy, no pre iné je táto zmena technologicky náročná.

Ázia dlhodobo patrí medzi najväčších producentov plastového odpadu, a tak súčasná situácia môže paradoxne urýchliť zmeny, o ktoré sa environmentálne organizácie snažia roky. Otázne zostáva, či tento trend pretrvá aj po skončení konfliktu, alebo sa trh vráti k lacnejším plastom.

(reuters, pir)

  |  

Markízu možno kúpi český zbrojár Strnad

Michal Strnad, majiteľ zbrojárskeho holdingu Czechoslovak Group (CSG), rokuje podľa zdrojov portálu IntelliNews s investičnou skupinou PPF o možnom predaji televízie Markíza, najväčšej komerčnej stanice na Slovensku.

Strany už údajne začali hĺbkovú previerku podniku v súvislosti s potenciálnou obchodnou transakciou. CSG oficiálne poprela záujem o kúpu médií, no nevylúčila Strnadovu osobnú účasť na rokovaniach. PPF, ktorá Markízu vlastní prostredníctvom CME, situáciu nekomentuje.

Potenciálny obchod vyvoláva obavy o nezávislosť médií. Odborníci upozorňujú, že prepojenie veľkého zbrojárskeho dodávateľa so štátnymi zákazkami a vplyvnej televízie môže predstavovať riziko pre objektivitu spravodajstva.

Markíza má kľúčové postavenie na trhu a jej kontrola znamená významný vplyv aj pred blížiacimi sa voľbami. CSG zase čelí otázkam o transparentnosti po získaní veľkých štátnych zákaziek na Slovensku.

(est)

  |  

Magyar spochybňuje jadrový projekt s Ruskom

Maďarsko rieši spor okolo veľkého jadrového projektu Paks-2, ktorý má rozšíriť jedinú jadrovú elektráreň v krajine o dva nové reaktory. Projekt za 12,5 miliardy eur realizuje ruský Rosatom a má zásadne zvýšiť výrobu elektriny v krajine.

Víťaz nedávnych parlamentných volieb Péter Magyar však tvrdí, že cena je nadhodnotená a avizuje jej preverenie. V hre je aj možnosť projekt zastaviť, ak sa podmienky nezlepšia.

Rosatom reagoval, že je pripravený obhájiť náklady aj efektívnosť stavby.

Paks-2 bol doteraz symbolom úzkych vzťahov medzi maďarským expremiérom Viktorom Orbánom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Napriek meškaniam sa počíta s dokončením elektrárne okolo rokov 2030 až 2031. Moskva má totiž záujem pokračovať v spolupráci.

(reuters, pir)

  |  

Poslanci si chcú pripomenúť oscarový film Obchod na korze

Poslanci Národnej rady by mali na aprílovej schôdzi prijať vyhlásenie k 60. výročiu udelenia Oscara filmu Obchod na korze. Návrh na prijatie uznesenia odporučil parlamentu Výbor pre kultúru a médiá.

Predkladatelia zdôrazňujú mimoriadny kultúrny, historický aj etický význam diela, ktoré podľa nich zásadne ovplyvnilo dejiny slovenskej a českej kinematografie. Vo vyhlásení chcú poslanci označiť ocenenie za historický míľnik, vzdať hold autorom aj predstaviteľom filmu a vyjadriť uznanie aj mestu Sabinov za aktivity pri zachovávaní filmového dedičstva.

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) návrh odôvodnil významom, ktorý malo udelenie Oscara pre slovenské filmové prostredie, ako aj nadčasovým posolstvom diela.

Podpredsedníčka výboru Zora Jaurová (PS) síce uznala význam výročia, no upozornila na aktuálne napätie v kultúrnej obci. „V situácii, keď zástupcovia kultúrnej obce protestujú v uliciach, mi príde až cynické prijímať takéto vyhlásenie,“ vyhlásila. Podľa nej by deklarácia mala reflektovať aj podmienky na vznik nových diel.

Poslanec a člen výboru Jozef Hajko (KDH) by ocenil, ak by vyhlásenie obsahovalo aj výzvu, aby filmové dielo svojím posolstvom a pripomenutie výročia jeho ocenenia inšpirovali k zmierneniu polarizácie spoločnosti.

(tasr, bak)

  |  

Trump naznačil obnovu rokovaní s Iránom

Americký prezident Donald Trump uviedol, že rokovania medzi USA a Iránom by sa mohli obnoviť už v priebehu najbližších dní v Pakistane, hoci konkrétny termín zatiaľ nestanovil.

Po zlyhaní posledného kola rokovaní sa situácia síce vyostrila, no zároveň sa zdá, že obe strany zostávajú otvorené ďalšiemu dialógu.

Kľúčovým bodom sporu zostáva jadrový program Iránu. Spojené štáty navrhli jeho pozastavenie až na 20 rokov, pričom požadujú aj odstránenie obohateného materiálu a prísne kontrolné mechanizmy.

Teherán tento návrh odmietol a ponúkol výrazne kratšie obdobie obmedzení, približne tri až päť rokov.

Podľa zdrojov z rokovaní napriek rozdielom došlo v zákulisí k určitému posunu. Obe strany sa tak môžu priblížiť ku kompromisu, ktorý by sa mohol stať základom pre ďalšie oficiálne rokovania.

(reuters, pir)

  |  

Poslanci odmietli návrhy SaS, neprešlo ani zrušenie Žandárskeho zboru

Poslanci NR SR v utorok odmietli sériu opozičných noviel z dielne SaS, ktoré sa týkali fungovania štátu aj bezpečnostnej politiky. Strana chcela presadiť, aby na jednom ministerstve pôsobili najviac dvaja štátni tajomníci, no parlament jej návrh nepodporil.

Rovnako neprešla ani úprava zákona o SIS, ktorá mala chrániť označenia ako „tajná služba“ či „spravodajská služba“ pred zneužívaním. SaS to zdôvodňovala aj obavami z hybridných operácií Ruska a aktivitami združenia Brat za brata.

Odmietnutá bola aj novela Trestného zákona, ktorá mala presnejšie pomenovať vlastizradu najmä v súvislosti s členstvom Slovenska v EÚ a NATO, ako aj novela o zakotvení nášho členstva v EÚ a NATO v ústave.

Podporu nezískal ani návrh SaS, ktorým chceli opätovne ustanoviť štátny sviatok 17. novembra – Deň boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja.

Neúspešný zostal napokon aj návrh na zrušenie Žandárskeho zboru, ktorý SaS označuje za neefektívny.

(tasr, pir)