Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plačková priznala finančnú ponuku za podporu Pellegriniho

Polícia preveruje podozrenia z netransparentného financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho. Do centra pozornosti sa dostala influencerka Zuzana Plačková, s ktorou sa Pellegrini pozná a ktorá ho podporila aj vo voľbách.

Plačková na sociálnej sieti priznala, že sprostredkovala ponuku finančnej odmeny za podporu kandidáta Pellegriniho. Tvrdí však, že išlo o približne 10-tisíc eur, nie o 30-tisíc, ako uviedol influencer Filip Jovanovič. Podľa nej je bežné, že agentúry oslovujú známe osobnosti s cieľom získať politickú podporu.

Jovanovič však vypovedal, že ponuka bola vyššia a prišla priamo od Plačkovej, pričom o tom mal vypovedať aj svedok – jeho vtedajšia partnerka. Tvrdí, že peniaze odmietol, keďže nechcel spájať svoj názor na politiku s finančnou odmenou.

Prípad vyvoláva otázky o transparentnosti kampane, keďže zákonný limit výdavkov je 500-tisíc eur. Ak by sa podobné platby potvrdili, mohlo by to v prípade Pellegriniho znamenať prekročenie limitu.

(pir)

Minúta  |  

Irán s pomocou Číny sledoval americké základne, píše Financial Times

Irán podľa Financial Times tajne získal čínsky špionážny satelit, ktorý mu mal výrazne rozšíriť možnosti sledovania amerických vojenských základní na Blízkom východe.

Ide o satelit TEE-01B vyvinutý firmou Earth Eye Co, ktorý údajne koncom roka 2024 prevzali vzdušné sily Revolučných gárd. Podľa uniknutých dokumentov ho iránski velitelia využívali na detailné monitorovanie strategických lokalít vrátane základní v Saudskej Arábii, Jordánsku, Bahrajne a Iraku.

Satelit zachytával snímky tesne pred útokmi dronov a rakiet aj po nich, čo naznačuje jeho využitie pri plánovaní operácií. Irán mal získať prístup k pozemným staniciam spoločnosti Emposat.

Reuters upozorňuje, že informácie sa nepodarilo nezávisle overiť a dotknuté strany sa zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Trump opäť kritizoval pápeža v súvislosti s Iránom

Americký prezident Donald Trump opäť verejne zaútočil na hlavu katolíckej cirkvi Leva XIV. V príspevku na Truth Social Trump naliehal, aby „niekto, prosím, povedal pápežovi Levovi“ o zabíjaní demonštrantov Iránom a o tom, že „je absolútne neprijateľné, aby Irán mal atómovú bombu“.

Pápež v rovnaký deň varoval pred rizikom, že demokracie skĺznu k „tyranii väčšiny“. Podľa neho strácajú demokracie legitimitu, ak nie sú založené na morálnych princípoch.

Irán nemá jadrové zbrane, zatiaľ čo USA áno. Izrael je všeobecne považovaný za jedinú krajinu na Blízkom východe s jadrovými zbraňami.

Zatiaľ čo západné štáty veria, že Irán sa usiluje o jadrovú bombu – alebo aspoň schopnosť veľmi rýchlo ju vyrobiť –, Teherán to vždy popieral s odvolaním sa na svoje členstvo v Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

(reuters, pir)

Minúta  |  

„Toxické“ Magyarove slová. Česko stojí pri Benešových dekrétoch za Bratislavou

Maďarský politik Péter Magyar po volebnom víťazstve otvoril citlivú otázku Benešových dekrétov, ktoré podľa neho nemajú v právnom rámci EÚ miesto, keďže vychádzajú z princípu kolektívnej viny.

Téma súvisí aj so spormi o pozemky na Slovensku, kde štát rieši nedokončené povojnové konfiškácie majetku maďarskej menšiny. Spor vyvrcholil vlani v decembri schválením novely Trestného zákona, ktorá zavádza nový trestný čin popierania alebo spochybňovania povojnového mierového usporiadania.

Na jeho vyjadrenia reagovali českí politici. Predseda snemovne Tomio Okamura zdôraznil, že opätovné otváranie dekrétov je pre Prahu aj Bratislavu neprijateľné, hoci nevylúčil spoluprácu v iných témach.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka označil Magyarove výroky za „toxické“, pričom avizoval, že Česko bude vývoj pozorne sledovať.

(pir)

Minúta  |  

Vance: Nedôveru medzi USA a Iránom nemožno prekonať rýchlo

Americký viceprezident JD Vance priznal, že medzi USA a Iránom pretrváva hlboká nedôvera, ktorú nemožno odstrániť zo dňa na deň. Zároveň však pripustil, že rokovania zaznamenali určitý posun.

Podľa jeho slov iránski vyjednávači prejavujú záujem dosiahnuť dohodu a aktuálny vývoj hodnotí pozitívne.

Rokovania by sa mohli čoskoro obnoviť v Pakistane, čo potvrdil aj prezident Donald Trump po neúspešnom víkendovom kole, ktoré viedlo k sprísneniu tlaku Washingtonu vrátane blokády iránskych prístavov.

Situácia zostáva krehká aj pre prebiehajúce prímerie, ktoré má uplynúť o týždeň. Donald Trump v utorok povedal pre ABC News, že neuvažuje o predĺžení prímeria. „Môže to skončiť tak či onak, ale myslím si, že dohoda je lepšia, pretože potom sa môžu zotaviť,“ uviedol prezident.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Vojna v Iráne zdražuje plasty. Ázia prechádza na papierové obaly

Vojna v Iráne výrazne narušila dodávky ropy a petrochemikálií, čo spôsobilo prudký rast cien plastov na približne štvorročné maximá. V Ázii, ktorá patrí medzi najväčších spotrebiteľov plastov na svete, to vyvoláva reťazovú reakciu.

Firmy začínajú vo väčšej miere prechádzať na alternatívne materiály, najmä na papierové obaly.

Napríklad juhokórejská spoločnosť Yonwoo zaznamenala výrazný nárast záujmu o obaly s nižším podielom plastu.

Japonskí výrobcovia avizujú zdraženie plastových výrobkov až o 30 percent a obchodníci varujú pred možným nedostatkom obalov. Niektoré firmy už obmedzujú výrobu alebo prechádzajú na alternatívy, no pre iné je táto zmena technologicky náročná.

Ázia dlhodobo patrí medzi najväčších producentov plastového odpadu, a tak súčasná situácia môže paradoxne urýchliť zmeny, o ktoré sa environmentálne organizácie snažia roky. Otázne zostáva, či tento trend pretrvá aj po skončení konfliktu, alebo sa trh vráti k lacnejším plastom.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.