Preskočiť na obsah
  |  

Astronauti misie Artemis II využili výcvik v oblasti fotografovania

Astronauti misie Artemis II absolvovali pred historickým preletom okolo Mesiaca približne 20 hodín špecializovaného fotografického výcviku, ktorý sa napokon výrazne prejavil na kvalite získaných snímok.

Pod vedením expertov z NASA sa učili pracovať v extrémnych podmienkach, vrátane simulácií fotografovania z kapsuly Orion s modelom Mesiaca. Výsledkom sú zábery, ktoré podľa dostupných informácií ohromili nielen verejnosť, ale aj samotných inštruktorov.

Kľúčovú úlohu zohrala technika – najmä osvedčená zrkadlovka Nikon D5, známa svojou odolnosťou voči žiareniu a schopnosťou snímať pri slabom osvetlení. Doplnkom bol aj iPhone 17 Pro Max, ktorý však narážal na limity prenosu dát.

Misia priniesla unikátne pohľady na odvrátenú stranu Mesiaca, zatmenie Slnka aj vzdialenú Zem. Na rozdiel od éry Apollo mali astronauti možnosť okamžite kontrolovať snímky a zdieľať video v reálnom čase.

(reuters, pir)

  |  

Čína a Rusko prehlbujú väzby, Lavrov sľúbil Pekingu viac energií

Čína vyslala smerom k Rusku jasný signál kontinuity a stability vzťahov. Prezident Si Ťin-pching počas stretnutia so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom zdôraznil, že obe krajiny si musia navzájom dôverovať, podporovať sa a spoločne brániť svoje záujmy.

Podľa jeho slov má čínsko-ruské partnerstvo osobitnú hodnotu najmä v období globálnych zmien, ktoré označil za „raz za sto rokov“. Zároveň však Peking rozvíja kontakty aj s inými krajinami vrátane európskych lídrov či Vietnamu.

Lavrov na tieto vyjadrenia nadviazal konkrétnou ponukou. Rusko je pripravené zvýšiť dodávky energií do Číny a pomôcť aj ďalším krajinám, ktoré čelia výpadkom na trhu v dôsledku napätia na Blízkom východe.

Podľa dostupných informácií by sa návšteva prezidenta Ruska Vladimira Putina v Pekingu mohla uskutočniť už v najbližších mesiacoch. Očakávaný samit má potvrdiť strategické partnerstvo oboch krajín, ktoré sa prezentuje ako stabilné a odolné voči tlaku Spojených štátov a ich spojencov.

(reuters, pir)

  |  

Plačková priznala finančnú ponuku za podporu Pellegriniho

Polícia preveruje podozrenia z netransparentného financovania prezidentskej kampane Petra Pellegriniho. Do centra pozornosti sa dostala influencerka Zuzana Plačková, s ktorou sa Pellegrini pozná a ktorá ho podporila aj vo voľbách.

Plačková na sociálnej sieti priznala, že sprostredkovala ponuku finančnej odmeny za podporu kandidáta Pellegriniho. Tvrdí však, že išlo o približne 10-tisíc eur, nie o 30-tisíc, ako uviedol influencer Filip Jovanovič. Podľa nej je bežné, že agentúry oslovujú známe osobnosti s cieľom získať politickú podporu.

Jovanovič však vypovedal, že ponuka bola vyššia a prišla priamo od Plačkovej, pričom o tom mal vypovedať aj svedok – jeho vtedajšia partnerka. Tvrdí, že peniaze odmietol, keďže nechcel spájať svoj názor na politiku s finančnou odmenou.

Prípad vyvoláva otázky o transparentnosti kampane, keďže zákonný limit výdavkov je 500-tisíc eur. Ak by sa podobné platby potvrdili, mohlo by to v prípade Pellegriniho znamenať prekročenie limitu.

(pir)

  |  

Irán s pomocou Číny sledoval americké základne, píše Financial Times

Irán podľa Financial Times tajne získal čínsky špionážny satelit, ktorý mu mal výrazne rozšíriť možnosti sledovania amerických vojenských základní na Blízkom východe.

Ide o satelit TEE-01B vyvinutý firmou Earth Eye Co, ktorý údajne koncom roka 2024 prevzali vzdušné sily Revolučných gárd. Podľa uniknutých dokumentov ho iránski velitelia využívali na detailné monitorovanie strategických lokalít vrátane základní v Saudskej Arábii, Jordánsku, Bahrajne a Iraku.

Satelit zachytával snímky tesne pred útokmi dronov a rakiet aj po nich, čo naznačuje jeho využitie pri plánovaní operácií. Irán mal získať prístup k pozemným staniciam spoločnosti Emposat.

Reuters upozorňuje, že informácie sa nepodarilo nezávisle overiť a dotknuté strany sa zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, pir)

  |  

Trump opäť kritizoval pápeža v súvislosti s Iránom

Americký prezident Donald Trump opäť verejne zaútočil na hlavu katolíckej cirkvi Leva XIV. V príspevku na Truth Social Trump naliehal, aby „niekto, prosím, povedal pápežovi Levovi“ o zabíjaní demonštrantov Iránom a o tom, že „je absolútne neprijateľné, aby Irán mal atómovú bombu“.

Pápež v rovnaký deň varoval pred rizikom, že demokracie skĺznu k „tyranii väčšiny“. Podľa neho strácajú demokracie legitimitu, ak nie sú založené na morálnych princípoch.

Irán nemá jadrové zbrane, zatiaľ čo USA áno. Izrael je všeobecne považovaný za jedinú krajinu na Blízkom východe s jadrovými zbraňami.

Zatiaľ čo západné štáty veria, že Irán sa usiluje o jadrovú bombu – alebo aspoň schopnosť veľmi rýchlo ju vyrobiť –, Teherán to vždy popieral s odvolaním sa na svoje členstvo v Zmluve o nešírení jadrových zbraní.

(reuters, pir)

  |  

„Toxické“ Magyarove slová. Česko stojí pri Benešových dekrétoch za Bratislavou

Maďarský politik Péter Magyar po volebnom víťazstve otvoril citlivú otázku Benešových dekrétov, ktoré podľa neho nemajú v právnom rámci EÚ miesto, keďže vychádzajú z princípu kolektívnej viny.

Téma súvisí aj so spormi o pozemky na Slovensku, kde štát rieši nedokončené povojnové konfiškácie majetku maďarskej menšiny. Spor vyvrcholil vlani v decembri schválením novely Trestného zákona, ktorá zavádza nový trestný čin popierania alebo spochybňovania povojnového mierového usporiadania.

Na jeho vyjadrenia reagovali českí politici. Predseda snemovne Tomio Okamura zdôraznil, že opätovné otváranie dekrétov je pre Prahu aj Bratislavu neprijateľné, hoci nevylúčil spoluprácu v iných témach.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka označil Magyarove výroky za „toxické“, pričom avizoval, že Česko bude vývoj pozorne sledovať.

(pir)