Preskočiť na obsah
  |  

Pápež chce v Kamerune hovoriť o mieri

Lev XIV. sa vydal na ďalšiu časť svojej desaťdňovej cesty po Afrike, keď z Alžírska odletel do Kamerunu. Počas návštevy sa očakáva, že sa zameria na výzvy na mier v konfliktných anglofónnych regiónoch krajiny.

V kamerunskom hlavnom meste Yaoundé sa má stretnúť s prezidentom Paulom Biyaom a prihovoriť sa národným lídrom. Krajina čelí dlhodobému násiliu medzi vládnymi silami a separatistickými skupinami, ktoré si vyžiadalo tisíce obetí.

Cesta pápeža prichádza v čase, keď čelí kritike zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý reagoval na jeho postoje k vojne s Iránom. Lev však avizoval, že vo svojej kritike konfliktu bude pokračovať.

Pápež, ktorý pochádza z Chicaga, vedie katolícku cirkev od minulého roka. Po úvodnom období zdržanlivosti sa v posledných týždňoch výraznejšie vyjadruje k medzinárodným témam.

Jeho africká cesta patrí medzi najnáročnejšie v posledných rokoch, zahŕňa viacero krajín a tisíce kilometrov. V Kamerune sa očakáva aj účasť státisícov veriacich na plánovanej svätej omši.

(reuters, bak)

  |  

Peking vyzýva Washington na opatrnosť

Čína označila tvrdenia Spojených štátov o vojenskom tlaku na Taiwan za skreslené a motivované zlými úmyslami. Uviedol to hovorca čínskeho úradu pre záležitosti Taiwanu Čchen Pin-chua.

Americká strana podľa neho opakovane hovorí o takzvanej hrozbe z Číny, čím skresľuje fakty. Zdôraznil, že otázka Taiwanu je vnútornou záležitosťou Číny a nepripúšťa zásahy zvonku. Zároveň vyzval Spojené štáty, aby k tejto téme pristupovali opatrne.

Čína v poslednom období zintenzívnila vojenskú aktivitu v okolí ostrova vrátane vojenských cvičení. Taiwan, ktorý má demokratickú vládu, však odmieta nároky Pekingu na suverenitu.

Napätie sa zvýšilo po výzve amerického ministerstva zahraničných vecí, aby Čína zastavila vojenský nátlak a nadviazala dialóg s Taiwanom. Peking zároveň opakovane žiada, aby USA ukončili dodávky zbraní na ostrov.

Čínske vedenie zdôrazňuje, že uprednostňuje mierové zjednotenie, hoci nevylučuje použitie sily. Taiwan trvá na tom, že o jeho budúcnosti môžu rozhodnúť len jeho obyvatelia, pričom prezident Lai Čching-te odmieta akékoľvek nároky Pekingu.

(reuters, bak)

  |  

Národné obranné sily zaujali aj v zahraničí, vyhlásil Kaliňák

Do Národných obranných síl sa podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) prihlásilo viac ako 11 500 ľudí, pričom výcvikom zatiaľ prešlo viac ako 2-tisíc z nich. Rezort obrany spolu s ozbrojenými silami pracuje na zvýšení kapacít, aby dokázal pokryť rastúci záujem.

Minister vyzdvihol, že projekt zaujal aj zahraničných spojencov Slovenska, ktorým už rezort poskytuje základné informácie o jeho fungovaní.

Národné obranné sily vznikli minulý rok v lete na základe nového zákona. Ich štruktúra je rozdelená do troch typov záloh. Operačné zálohy sú určené najmä pre ľudí s predchádzajúcimi armádnymi skúsenosťami, ako sú bývalí vojaci alebo osoby so základným výcvikom.

Pohotovostné zálohy sú určené pre nováčikov bez skúseností. Tretím typom sú branné zálohy, ktoré umožňujú absolvovať výcvik bez povinnosti ďalšieho viazania sa k armáde.

Za absolvovanie výcviku a plnenie povinností dostanú účastníci motivačný príspevok a plat podľa hodnosti. Ministerstvo obrany avizovalo aj ďalšie benefity.

(tasr, max)

  |  

Vance považuje koniec podpory pre Ukrajinu za úspech

Americká vláda považuje ukončenie podpory pre Kyjev za úspech. Viceprezident USA JD Vance vyhlásil, že zastavenie financovania Ukrajiny patrí medzi úspechy administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Uviedol to na podujatí organizácie Turning Point USA v štáte Georgia.

Vance pripomenul situáciu, keď ho konfrontoval Američan ukrajinského pôvodu pre jeho výzvy na ukončenie podpory pre Kyjev. Zdôraznil, že na svojom postoji naďalej trvá a rozhodnutie administratívy o zmene kurzu považuje za jedno z najdôležitejších.

Spojené štáty podľa neho odkázali Európe, že ak chce podporovať Ukrajinu, môže nakupovať zbrane, no Washington ich už nebude financovať ani dodávať. Ide pritom o výrazný odklon od predchádzajúcej politiky, keďže USA patrili medzi hlavných podporovateľov Ukrajiny.

V dôsledku tohto kroku prevzali európski partneri väčšinu vojenskej pomoci v roku 2025. Ukrajina zároveň hlási meškania dodávok a nedostatok munície protivzdušnej obrany počas ruských útokov.

Vance patrí medzi najostrejších kritikov podpory Ukrajiny v rámci administratívy. Nedávno tiež kritizoval prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý reagoval tým, že viceprezident sa na mierových rokovaniach nepodieľa.

(kyivindependent, bak)

  |  

Demokrati predbehli v aprílovom prieskume KDH

Voľby by podľa aprílového modelu agentúry NMS vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 20,2 percenta. Na druhom mieste by skončil Smer so 17,3 percentami.

Tretie miesto patrí hnutiu Republika so ziskom 13,6 percenta. Nasledujú SaS (7,3 percenta), Hnutie Slovensko (7,1 percenta), Hlas (7 percent), Demokrati (5,8 percenta) a KDH (5,3 percenta).

Tesne pod hranicou zvoliteľnosti zostávajú Maďarská aliancia (4,2 percenta), Sme rodina (3,8 percenta), SNS (2,8 percenta) a Za ľudí (2,2 percenta).

Volebná účasť by dosiahla 61,9 percenta, čo je najviac za posledného pol roka. Rozdelenie mandátov by prisúdilo víťaznému PS 36 kresiel, Smeru 31, Republike 25, po 13 mandátov by získali SaS, Hnutie Slovensko a Hlas. 10 miest by obsadili Demokrati a o jedno menej KDH.

Agentúra vykonala prieskum na vzorke 1 001 respondentov v období od 8. do 13. apríla 2026.

(max)

  |  

Europoslanci tlačia na reformy v Turecku, kritizujú aj EÚ

Poslanci Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci upozorňujú na zhoršovanie demokratických štandardov v Turecku a vyzývajú na konkrétne reformy.

Ankara podľa europoslancov nevyužíva aktuálne oživenie procesu rozširovania Európskej únie, keďže pretrvávajú zásadné nedostatky v oblasti právneho štátu, ľudských práv a slobody médií. Zároveň zdôrazňujú potrebu posilniť nezávislosť súdnictva, chrániť novinárov a ukončiť politicky motivované súdne procesy.

Výbor kritizuje aj prístup Európskej únie a členských štátov, ktoré podľa neho reagujú na situáciu nedostatočne. Europoslanci preto žiadajú ráznejší a hlasnejší postoj na obranu demokratických princípov.

Hoci prístupové rokovania s Tureckom stagnujú už niekoľko rokov, poslanci zdôrazňujú jeho strategický význam ako spojenca NATO. Poukazujú na jeho vplyv v regiónoch ako Čierne more, južný Kaukaz alebo Blízky východ.

Okrem kritiky zároveň navrhujú pokračovať v spolupráci v oblastiach spoločného záujmu, obnoviť politický dialóg a podporovať občiansku spoločnosť.

O správe bude v najbližšom čase ešte hlasovať plénum Európskeho parlamentu.

(Európsky parlament, bak)