Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel podporí desiatky obranných projektov novými investíciami

Európska komisia oznámila, že vyčlení 1,07 miliardy eur na 57 projektov v oblasti obrany v kľúčových sektoroch, ako sú umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť, drony a systémy proti dronom.

Finančné prostriedky sú súčasťou balíka vo výške 7,3 miliardy eur určeného na obdobie rokov 2021 až 2027. Investície majú podporiť ciele plánu Defence Readiness Roadmap 2030, ktorý počíta s financovaním štyroch hlavných iniciatív: European Drone Defence Initiative, Eastern Flank Watch, European Air Shield a European Space Shield.

Európska únia zároveň prehlbuje spoluprácu s ukrajinským obranným priemyslom. Jednou z kľúčových iniciatív je projekt STRATUS, ktorý sa zameriava na vývoj kybernetického obranného systému pre roje dronov využívajúceho umelú inteligenciu. Na projekte sa podieľa aj ukrajinský subdodávateľ.

Do vybraných projektov je zapojených 634 subjektov z 26 členských štátov Európskej únie a z Nórska. Investície majú posilniť obranné kapacity a technologický rozvoj v rámci európskeho priestoru.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zrušenie maďarského veta odblokuje pomoc Ukrajine, tvrdí Kubilius

Európska únia je pripravená poskytnúť Ukrajine sľúbený úver vo výške 90 miliárd eur, hneď ako bude odstránené veto zo strany Maďarska. Uviedol to európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius.

Podľa jeho slov môže k posunu dôjsť po výsledku nedeľných volieb, v ktorých zvíťazil opozičný líder Péter Magyar. „Ľudia prehovorili. Fúka nový vietor,“ komentoval situáciu Kubilius.

Zároveň zdôraznil, že Európska únia je pripravená konať okamžite. „V každom prípade sme pripravení realizovať úver, hneď ako dostaneme zelenú,“ uviedol komisár.

Pôžička, na ktorej sa členské štáty dohodli ešte v decembri, má pomôcť Ukrajine financovať obranu proti Rusku. Jej realizáciu však blokovalo Maďarsko, ktoré patrilo medzi najvýraznejších odporcov tejto pomoci.

Porážka premiéra Viktora Orbána, ktorého považujú za najtvrdšieho kritika podpory Ukrajiny v rámci EÚ, by tak mohla odstrániť prekážky pri uvoľnení finančných prostriedkov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA údajne plánujú vyslať ďalšie tisíce vojakov na Blízky východ

Spojené štáty údajne vyšlú v najbližších dňoch tisíce ďalších vojakov do oblasti Blízkeho východu v snahe zvýšiť tlak na Irán a dosiahnuť dohodu, ktorá by ukončila niekoľkotýždňový konflikt. Uviedli to americkí predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity pre Washington Post.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zároveň podľa správy zvažuje aj ďalšie kroky vrátane možných úderov či pozemných operácií, ak sa prímerie neudrží.

Do regiónu by malo smerovať približne šesťtisíc vojakov na palube lietadlovej lode USS George H. W. Bush spolu s eskortnými plavidlami. Ďalších asi 4 200 príslušníkov námornej pechoty údajne dorazí koncom mesiaca. Posily by sa mali pridať k približne 50-tisíc americkým vojakom, ktorí už v oblasti pôsobia.

Spojené štáty zároveň zaviedli námornú blokádu iránskych prístavov, čím sa snažia prinútiť Teherán obnoviť prepravu cez Hormuzský prieliv a ukončiť jadrový program. V úvodných hodinách operácie americké sily zachytili viacero obchodných lodí.

(bak)

Minúta  |  

Škôlkari údajne zranili spolužiakov použitými injekčnými ihlami

Polícia preveruje okolnosti udalosti, ktorá sa údajne stala v stredu dopoludnia medzi deťmi v jednom z predškolských zariadení v okrese Galanta. Bližšie informácie však kvôli maloletým a pre citlivosť prípadu nezverejnila.

Ako však informoval spravodajský portál televízie Markíza, štvorročný chlapec do zariadenia v Seredi údajne priniesol použité injekčné striekačky a ihly a pomocou nich s ďalším rovesníkom svojich spolužiakov pichali do rôznych častí tela.

„V súvislosti s udalosťou mali byť kontaktovaní zákonní zástupcovia dotknutých detí,“ priblížila polícia s tým, že preveruje všetky relevantné okolnosti s cieľom náležitého zistenia skutkového stavu veci.

(tasr, max)

Minúta  |  

Portugalsko odmieta európsku armádu, chce posilňovať NATO

Portugalsko odmieta myšlienku vytvorenia samostatnej európskej armády a namiesto toho chce posilňovať svoje ozbrojené sily v rámci NATO. Uviedol to minister obrany Nuno Melo. Krajina sa tak odlišuje od postoja susedného Španielska.

Melo zdôraznil, že Portugalsko je zakladajúcim členom Aliancie a Spojené štáty považuje za kľúčového partnera. Podľa neho je potrebné investovať do vlastnej armády tak, aby bola schopná plniť úlohy v rámci NATO.

Debata o európskej armáde sa zintenzívnila pre neistotu týkajúcu sa záväzkov USA voči európskej bezpečnosti. Španielsko preto presadzuje vznik spoločných ozbrojených síl ako odstrašujúceho prvku.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte takýto návrh odmieta a upozorňuje na vysoké náklady. Členské štáty Aliancie sa dohodli zvyšovať výdavky na obranu, pričom Portugalsko dosiahlo cieľ dve percentá HDP skôr, než plánovalo.

Lisabon plánuje ďalšie investície do modernizácie armády vrátane nákupu fregát, obrnených vozidiel či dronov. Na posilnenie obrany chce využiť aj pôžičky z európskeho programu SAFE, ktorý má podporiť spoločné obstarávanie vojenskej techniky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pellegrini a biskupi podporujú pápeža Leva XIV. po útoku Trumpa

Prezident Peter Pellegrini vyjadril podporu výzve pápeža na mier a odmietol, aby sa jeho slová stávali predmetom politických útokov. Volanie Svätého Otca označil za jeden z najsilnejších hlasov v čoraz nebezpečnejšom svete, ktorý vyzýva na zastavenie zabíjania a zachovanie života.

„V tomto prípade predsa nereprezentuje sám seba, ale miliardy ľudí na svete, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu a jeho ideálom. Práve k nim smerovala aj pápežova výzva – nech si tí, ktorí majú moc vyvolávať vojny, vyberú mier,“ napísal.

Pellegrini zároveň považuje za neprijateľné, aby sa výzva na mier stala terčom kritiky. Dodal, že ak by sa snaha o mier a ochranu života stala prioritou svetových lídrov, svet by bol pokojnejší a bezpečnejší.

Podporu vyslovila aj Konferencia biskupov Slovenska. Bomby podľa biskupov nebudujú spravodlivý poriadok, ale prinášajú utrpenie, chaos a ohrozujú budúcnosť celého ľudstva.

Reakcie nasledovali po tom, ako prezident USA Donald Trump v nedeľu na sociálnych sieťach kritizoval Leva XIV. a vyhlásil, že prvý americký pápež je priveľmi „liberálny“ a „nerobí si svoju prácu dobre“. Stalo sa tak po pápežovej výzve na mier na Blízkom východe. Na stranu hlavy katolíckej cirkvi sa postavila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.