Preskočiť na obsah
  |  

Brusel upozorňuje na možné dôsledky konfliktu na energetiku

Európska únia varovala členské štáty, že pokračovanie konfliktu s Iránom môže viesť k dlhodobému šoku na energetických trhoch a vynútiť obmedzenie spotreby palív.

Globálne dodávky energií sú ovplyvnené najmä uzavretím Hormuzského prielivu, cez ktorý bežne prechádza približne dvadsať percent svetovej ropy a skvapalneného zemného plynu. Európa zatiaľ nečelí nedostatku, no čelí rastúcim cenám a objavujú sa varovania pred možným nedostatkom leteckého paliva v najbližších týždňoch.

Európska komisia pracuje s dvomi scenármi vývoja. V prípade udržania prímeria a zrušenia blokády by sa dodávky mohli obnoviť v priebehu niekoľkých mesiacov a ceny by začali klesať. Naopak, pri pokračovaní napätia hrozia dlhodobý výpadok dodávok, prudké zdražovanie a následné obmedzovanie spotreby.

Takýto vývoj by mohol skomplikovať napĺňanie zásob plynu pred zimou a spôsobiť lokálne nedostatky palív. Komisia preto pripravuje opatrenia na zmiernenie dosahov vrátane podpory čistejších technológií a znižovania závislosti od fosílnych palív.

(reuters, bak)

  |  

Energopomoc naďalej pokračuje, tvrdí rezort hospodárstva

Ministerstvo hospodárstva pod vedením ministerky Denisy Sakovej (Hlas) odmieta tvrdenia o zrušení energopomoci a zdôrazňuje, že podpora pokračuje aj v roku 2026 bez prerušenia.

Program je schválený zákonom a týka sa približne 90 percent domácností na Slovensku. Pomoc poskytujú buď formou nižších cien energií priamo vo faktúrach, alebo cez energopoukážky pri dodávkach tepla.

Rezort zároveň pristúpil k častejšiemu prehodnocovaniu nároku, a to dvakrát ročne. Dôvodom je aktualizácia údajov o obyvateľoch a odberných miestach, čo predstavuje rozsiahly technický proces zahŕňajúci milióny dát. Ministerstvo aktuálne finalizuje spracovanie údajov, ktoré majú byť dostupné do konca apríla.

Pre väčšinu domácností sa nič nemení a pomoc budú dostávať automaticky bez potreby žiadostí. Rezort zároveň kritizuje šírenie nepravdivých informácií, ktoré podľa neho zbytočne zvyšujú obavy verejnosti.

(tasr, mja)

  |  

Meta podľa EÚ obmedzuje konkurenciu na WhatsAppe

Európska komisia plánuje zasiahnuť proti spoločnosti Meta, ktorá podľa nej obmedzuje hospodársku súťaž na platforme WhatsApp.

Dôvodom je zavedenie poplatku za prístup pre konkurenčných AI asistentov, čo podľa Bruselu prakticky bráni ich fungovaniu. Komisia preto zvažuje nariadiť firme, aby obnovila prístup pre tretie strany za rovnakých podmienok ako pred októbrom 2025.

Predbežné opatrenia majú platiť až do ukončenia vyšetrovania, pričom cieľom je zabrániť „vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu konkurencie“.

Meta argumentuje, že ide o spravodlivé nastavenie pravidiel, a varuje, že bezplatný prístup pre veľké technologické firmy by znamenal, že ich náklady by nepriamo znášali malé podniky využívajúce službu WhatsApp Business.

(reuters, mja)

  |  

Migaľ zváži skrátené konanie o novele verejného obstarávania

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) spochybnil potrebu skráteného legislatívneho konania pri novele zákona o verejnom obstarávaní. Upozornil, že finálna podoba zmien zatiaľ nie je jasná a objavujú sa nové návrhy, s ktorými sa ešte nestihol oboznámiť. Preto nepovažuje za správne žiadať parlament o zrýchlený proces.

Rezort pôvodne argumentoval rizikom hospodárskych škôd, no časť problémov podľa ministra vyriešili aj bez legislatívnych zásahov v spolupráci s regiónmi.

Migaľ sa pritom stotožnil aj s prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorý upozorňuje na nadužívanie skráteného konania.

Definitívne rozhodnutie chce ministerstvo prijať do konca aktuálnej schôdze parlamentu. Cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude funkčné a získa širšiu politickú podporu. Novela má zefektívniť kontrolu verejného obstarávania a odstrániť prekážky pri čerpaní eurofondov.

(tasr, mja)

  |  

Politico: Orbán vynechá samit EÚ, zastúpiť ho má Fico

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa na budúci týždeň nezúčastní na neformálnom zasadnutí Európskej rady. Pre magazín Politico to potvrdili oficiálne zdroje EÚ.

Vládna strana Fidesz utrpela v nedeľňajších parlamentných voľbách drvivú prehru, ktorá ukončí 16 rokov pôsobenia Orbána vo funkcii premiéra. V tej bude približne ešte mesiac. Pôvodne sa mal zúčastniť na dvojdňovom samite naplánovanom na 23. a 24. apríla, kde budú lídri členských štátov EÚ diskutovať o kríze na Blízkom východe a o ďalšom sedemročnom rozpočte Únie, ale podľa zdroja magazínu tento samit vynechá.

Na základe pravidiel Rady bude Orbána na stretnutí zastupovať líder iného členského štátu. Túto úlohu pravdepodobne prevezme jeho spojenec, slovenský premiér Robert Fico (Smer), píše Politico.

Maďarský premiér často využíva právo veta na blokovanie sankcií proti Rusku a pomoci EÚ Ukrajine. Minulý mesiac na samite EÚ predseda Európskej rady António Costa vyhlásil, že správanie Orbána sa rovná „vydieraniu“ a je „úplne neprijateľné“.

Maďarská vláda na žiadosť magazínu o reakciu neodpovedala.

(tasr, mja)

  |  

Ministri financií varujú pred dosahmi konfliktu na trhy a infláciu

Ministri financií z viac ako desiatich krajín upozornili, že napätie na Blízkom východe bude mať dlhodobé dôsledky pre globálny hospodársky vývoj, infláciu aj finančné trhy, a to aj v prípade jeho trvalého vyriešenia.

V spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnila britská vláda počas jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli, že obnovenie bojov, rozšírenie konfliktu alebo pokračujúce narušenie v Hormuzskom prielive by predstavovali vážne dodatočné riziká pre energetickú bezpečnosť, dodávateľské reťazce a ekonomickú stabilitu.

Podľa ministrov budú dosahy na rast, infláciu a trhy pretrvávať aj po prípadnom stabilnom ukončení konfliktu. Dokument podpísali predstavitelia Británie, Austrálie, Japonska, Švédska, Holandska, Fínska, Španielska, Nórska, Írska, Poľska a Nového Zélandu.

Zároveň zdôraznili, že pri obmedzených verejných financiách musia byť prípadné domáce opatrenia zamerané na tých, ktorí pomoc najviac potrebujú.

Ministri sa zaviazali vyhýbať protekcionistickým krokom a vyzvali ostatné krajiny, aby neobmedzovali obchod prostredníctvom vývozných kontrol, hromadenia zásob či iných bariér v dodávateľských reťazcoch.

(reuters, bak)