Preskočiť na obsah
  |  

USA údajne plánujú vyslať ďalšie tisíce vojakov na Blízky východ

Spojené štáty údajne vyšlú v najbližších dňoch tisíce ďalších vojakov do oblasti Blízkeho východu v snahe zvýšiť tlak na Irán a dosiahnuť dohodu, ktorá by ukončila niekoľkotýždňový konflikt. Uviedli to americkí predstavitelia, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity pre Washington Post.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zároveň podľa správy zvažuje aj ďalšie kroky vrátane možných úderov či pozemných operácií, ak sa prímerie neudrží.

Do regiónu by malo smerovať približne šesťtisíc vojakov na palube lietadlovej lode USS George H. W. Bush spolu s eskortnými plavidlami. Ďalších asi 4 200 príslušníkov námornej pechoty údajne dorazí koncom mesiaca. Posily by sa mali pridať k približne 50-tisíc americkým vojakom, ktorí už v oblasti pôsobia.

Spojené štáty zároveň zaviedli námornú blokádu iránskych prístavov, čím sa snažia prinútiť Teherán obnoviť prepravu cez Hormuzský prieliv a ukončiť jadrový program. V úvodných hodinách operácie americké sily zachytili viacero obchodných lodí.

(bak)

  |  

Škôlkari údajne zranili spolužiakov použitými injekčnými ihlami

Polícia preveruje okolnosti udalosti, ktorá sa údajne stala v stredu dopoludnia medzi deťmi v jednom z predškolských zariadení v okrese Galanta. Bližšie informácie však kvôli maloletým a pre citlivosť prípadu nezverejnila.

Ako však informoval spravodajský portál televízie Markíza, štvorročný chlapec do zariadenia v Seredi údajne priniesol použité injekčné striekačky a ihly a pomocou nich s ďalším rovesníkom svojich spolužiakov pichali do rôznych častí tela.

„V súvislosti s udalosťou mali byť kontaktovaní zákonní zástupcovia dotknutých detí,“ priblížila polícia s tým, že preveruje všetky relevantné okolnosti s cieľom náležitého zistenia skutkového stavu veci.

(tasr, max)

  |  

Portugalsko odmieta európsku armádu, chce posilňovať NATO

Portugalsko odmieta myšlienku vytvorenia samostatnej európskej armády a namiesto toho chce posilňovať svoje ozbrojené sily v rámci NATO. Uviedol to minister obrany Nuno Melo. Krajina sa tak odlišuje od postoja susedného Španielska.

Melo zdôraznil, že Portugalsko je zakladajúcim členom Aliancie a Spojené štáty považuje za kľúčového partnera. Podľa neho je potrebné investovať do vlastnej armády tak, aby bola schopná plniť úlohy v rámci NATO.

Debata o európskej armáde sa zintenzívnila pre neistotu týkajúcu sa záväzkov USA voči európskej bezpečnosti. Španielsko preto presadzuje vznik spoločných ozbrojených síl ako odstrašujúceho prvku.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte takýto návrh odmieta a upozorňuje na vysoké náklady. Členské štáty Aliancie sa dohodli zvyšovať výdavky na obranu, pričom Portugalsko dosiahlo cieľ dve percentá HDP skôr, než plánovalo.

Lisabon plánuje ďalšie investície do modernizácie armády vrátane nákupu fregát, obrnených vozidiel či dronov. Na posilnenie obrany chce využiť aj pôžičky z európskeho programu SAFE, ktorý má podporiť spoločné obstarávanie vojenskej techniky.

(reuters, bak)

  |  

Pellegrini a biskupi podporujú pápeža Leva XIV. po útoku Trumpa

Prezident Peter Pellegrini vyjadril podporu výzve pápeža na mier a odmietol, aby sa jeho slová stávali predmetom politických útokov. Volanie Svätého Otca označil za jeden z najsilnejších hlasov v čoraz nebezpečnejšom svete, ktorý vyzýva na zastavenie zabíjania a zachovanie života.

„V tomto prípade predsa nereprezentuje sám seba, ale miliardy ľudí na svete, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu a jeho ideálom. Práve k nim smerovala aj pápežova výzva – nech si tí, ktorí majú moc vyvolávať vojny, vyberú mier,“ napísal.

Pellegrini zároveň považuje za neprijateľné, aby sa výzva na mier stala terčom kritiky. Dodal, že ak by sa snaha o mier a ochranu života stala prioritou svetových lídrov, svet by bol pokojnejší a bezpečnejší.

Podporu vyslovila aj Konferencia biskupov Slovenska. Bomby podľa biskupov nebudujú spravodlivý poriadok, ale prinášajú utrpenie, chaos a ohrozujú budúcnosť celého ľudstva.

Reakcie nasledovali po tom, ako prezident USA Donald Trump v nedeľu na sociálnych sieťach kritizoval Leva XIV. a vyhlásil, že prvý americký pápež je priveľmi „liberálny“ a „nerobí si svoju prácu dobre“. Stalo sa tak po pápežovej výzve na mier na Blízkom východe. Na stranu hlavy katolíckej cirkvi sa postavila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová.

(max)

  |  

Dodávky Patria meškajú, armáda na ne čaká už päť rokov

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) vyjadril nespokojnosť s meškajúcimi dodávkami obrnených vozidiel Patria. Po piatich rokoch od uzavretia zmluvy Slovensko podľa jeho slov stále nemá k dispozícii ani jeden kus. Tému otvoril v súvislosti s logistickou pripravenosťou ozbrojených síl.

„Pred rokom a nejakými štyrmi mesiacmi sme podpísali zmluvu na dodávku špecializovaných vojenských vozidiel, z ktorých tu už prvé stovky kusov sú. Celkovo má ísť o výmenu niekoľkých tisícok, pretože všetky sú staršie ako 20 alebo 30 rokov,“ priblížil.

Kaliňák avizoval, že tento rok by mali doraziť aj špeciálne vozidlá určené na preklenutie vodných tokov a poškodených ciest, čo má zlepšiť logistické schopnosti armády.

Rezort obrany sa podľa neho zapája aj do civilných projektov. Spomenul účasť na výstavbe obchvatu vo Zvolene a záujem o spoluprácu pri financovaní obchvatu Rimavskej Soboty. Zároveň chce ministerstvo uzavrieť logistickú dohodu so Železnicami SR a spoločnosťou Cargo Slovakia.

(tasr, max)

  |  

Únia posilňuje ochranu detí na internete novým nástrojom

Európska únia pripravila aplikáciu na overovanie veku používateľov online platforiem, ktorá je technicky hotová a čoskoro bude dostupná. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Únia podľa jej slov urýchľuje presadzovanie európskych pravidiel a chce dôslednejšie vyžadovať zodpovednosť od digitálnych platforiem. Nový nástroj má pomôcť rodičom, učiteľom a opatrovateľom chrániť deti pri používaní sociálnych sietí.

Európske štáty zároveň pokračujú v opatreniach, ktorých cieľom je obmedziť prístup detí k sociálnym médiám. Von der Leyenová zdôraznila, že Európska únia nebude tolerovať spoločnosti, ktoré nerešpektujú práva detí.

Eurokomisia plánuje zaviesť aj koordinačný mechanizmus na európskej úrovni, ktorý zabezpečí jednotné overovanie veku v rámci národných systémov. Tento postup má pomôcť zosúladiť pravidlá medzi jednotlivými členskými štátmi.

Podľa eurokomisárky pre digitálne záležitosti Henny Virkkunenovej ide o dôležitý krok k posilneniu ochrany detí v online priestore.

Aplikácia má byť jedným z hlavných nástrojov na zabezpečenie dodržiavania nových pravidiel v digitálnom prostredí.

(reuters, bak)