Preskočiť na obsah
  |  

KDH žiada Fica vysvetliť Magyarove slová o migrantoch

Opozičné KDH vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer), aby vysvetlil výroky lídra maďarskej strany Tisza Pétera Magyara, ktoré podľa nich naznačujú možné politické pozadie migračnej vlny pred slovenskými voľbami. Hnutie chce iniciovať zasadnutie brannobezpečnostného výboru a predvolať premiéra aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Podľa KDH aj Hnutia Slovensko existuje podozrenie, že zvýšený príchod migrantov nebol náhodný, ale mohol súvisieť s politickými záujmami.

Poslanec NR SR Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) tvrdí, že Maďarsko mohlo systematicky uvoľňovať prevádzačov a umožňovať presun migrantov smerom na Slovensko. Strana Demokrati hovorí o možnom zneužití migrácie na politické účely a nevylučuje ani trestnoprávne dôsledky.

Magyar sa vyjadril, že na rozdiel od doterajšieho premiéra Maďarska Viktora Orbána nevypustí 2 200 právoplatne odsúdených prevádzačov migrantov z maďarských väzníc. Zároveň povedal, že „neprivezieme migrantov na slovenské hranice, ak by si to vyžadoval záujem nášho ‚soci-kamaráta‘ vo volebnej kampani“.

(tasr, mja)

  |  

Ochranári kritizujú zonáciu Polonín, chcú ju zastaviť

Mimovládne ochranárske organizácie vyzvali vládu, aby neschválila návrh zonácie Národného parku Poloniny, ktorý pripravilo ministerstvo životného prostredia. Podľa nich ide o najhorší návrh spomedzi pripravovaných zonácií a nezabezpečuje dostatočnú ochranu územia. Tvrdia, že je v rozpore s legislatívou aj medzinárodnými záväzkami Slovenska.

„Ak zonácia Polonín prejde v tejto forme, vytvorí nie národný park, ale karikatúru národného parku,“ skonštatoval Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Ochranári upozorňujú, že prísne chránené zóny sú navrhnuté najmä na okrajoch parku, zatiaľ čo rozsiahle vnútorné územia majú mať nižší stupeň ochrany. Na približne 80 percentách územia by tak boli možné ťažba dreva a ďalšie zásahy človeka.

Návrh podľa nich zároveň nespĺňa zákonnú požiadavku, aby najprísnejšie chránené zóny tvorili minimálne 75 percent rozlohy parku.

Podľa zástupcov organizácií môže návrh ohroziť aj čerpanie financií z Európskej únie v rámci plánu obnovy, keďže zonácia je jedným z míľnikov reformy. Upozornili aj na problém čiernych stavieb v oblasti, ktorých je viac ako 200, pričom návrh podľa nich vytvára podmienky na ich legalizáciu.

Zníženie ochrany by zároveň znamenalo zrušenie predkupného práva štátu a možnosť prevodu pozemkov na súkromné osoby. Organizácie preto žiadajú vládu, aby návrh vrátila na prepracovanie.

(tasr, max)

  |  

USA a Irán by mohli obnoviť mierové rokovania budúci týždeň

Spojené štáty a Irán podľa webu Sky News pravdepodobne obnovia rokovania o ukončení vojny na Blízkom východe na budúci týždeň v Pakistane.

Izraelská vláda údajne plánuje rokovať aj o situácii v Libanone. Podľa zdrojov z Libanonu aj Izraela sú diplomatické snahy o zastavenie bojov intenzívne. Kľúčové rokovania medzi izraelskými a libanonskými predstaviteľmi sa uskutočnili vo Washingtone – po prvý raz od roku 1993. Obe strany ich označili za konštruktívne. Boje medzi Izraelom a Hizballáhom však pokračujú od marca a situácia zostáva napätá.

Hizballáh naznačil, že prímerie by mohlo prísť „čoskoro“, pričom Irán tlačí na USA, aby zahrnuli Libanon do širšej dohody.

Zároveň využíva ekonomický tlak cez Hormuzský prieliv. Do diplomatického úsilia sa zapája aj Pakistan, ktorý hostil rokovania USA a Iránu a pripravuje ďalšie kolo.

(mja)

  |  

Mimovládky poslali ministerstvu pripomienku k novele o kajúcnikoch

Mimovládne organizácie Via Iuris a Nadácia Zastavme korupciu poslali ministerstvu spravodlivosti pod vedením ministra Borisa Suska (Smer) hromadnú pripomienku k novele Trestného poriadku, ktorá mení pravidlá pre spolupracujúceho obvineného, teda kajúcnika.

Podľa organizácií môže navrhovaná úprava výrazne oslabiť odhaľovanie závažnej trestnej činnosti vrátane korupcie a v praxi skôr pomôcť organizovanému zločinu.

Riaditeľka Via Iuris Katarína Batková upozornila, že novela sprísňuje podmienky na získanie ochrany, no zároveň uľahčuje jej odobratie, čo môže znížiť ochotu spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Výhrady smerujú aj k požiadavke, aby výpoveď kajúcnika museli podporiť ďalšie dôkazy. Podľa organizácie môže takáto povinnosť zasahovať do voľného hodnotenia dôkazov súdom a byť v rozpore s ústavou.

Ministerstvo zatiaľ informovalo, že po skončení pripomienkového konania všetky návrhy vyhodnotí. Rezort tvrdí, že cieľom zmien je zvýšiť dôveryhodnosť výpovedí a obmedziť zneužívanie benefitov.

(tasr, mja)

  |  

Silný dopyt po čipoch mení vyhliadky technologického lídra

Holandská spoločnosť ASML zvýšila odhad svojich tržieb na rok 2026 po tom, ako zaznamenala silnejšie výsledky za prvý štvrťrok, než očakávala. Firma poukázala na rastúci dopyt po zariadeniach na výrobu čipov, ktorý poháňa najmä rozvoj umelej inteligencie.

Generálny riaditeľ Christophe Fouquet uviedol, že dopyt po čipoch prevyšuje ponuku a zákazníci zrýchľujú investície do rozširovania kapacít. Spoločnosť teraz očakáva, že jej tržby v roku 2026 dosiahnu 36 až 40 miliárd eur, čo je viac než predchádzajúci odhad.

ASML je jediným dodávateľom litografických zariadení typu EUV, ktoré sú nevyhnutné na výrobu najmodernejších čipov. Jej technológie využívajú firmy ako TSMC, Nvidia či Apple. Rast dopytu súvisí aj s výstavbou dátových centier a nedostatkom pamäťových čipov.

Firma plánuje v roku 2026 dodať 60 týchto zariadení, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku. Výsledky za prvý kvartál dosiahli zisk 2,76 miliardy eur pri tržbách 8,76 miliardy eur.

Spoločnosť zároveň upozornila na možné riziká spojené s exportnými obmedzeniami voči Číne, ktoré by mohli ovplyvniť jej ďalší rast.

(reuters, bak)

  |  

Výbor SIS nerokoval o Pellegriniho ceste do Ruska pred voľbami

Parlamentný výbor na kontrolu činnosti SIS sa nezaoberal otázkou možného ovplyvňovania volieb v súvislosti s cestou Petra Pellegriniho do Ruska v roku 2020. Mimoriadne zasadnutie, ktoré inicioval opozičný poslanec František Majerský (KDH), sa neuskutočnilo, keďže poslanci neschválili program.

Podľa podpredsedu výboru Petra Šucu (Smer) ide o nezmyselnú tému a osobnú aktivitu Majerského. Tvrdí, že v danom období nedochádzalo k ovplyvňovaniu volieb zo strany Ruska ani Maďarska. Poslanec Richard Glück (Smer) doplnil, že po voľbách v roku 2020 mala súčasná opozícia možnosť tieto podozrenia preveriť, no nič také sa nestalo.

Majerský považuje informácie o Pellegriniho návšteve Moskvy za závažné a chcel sa pýtať vedenia SIS, či o nich vedelo. Tvrdí, že výbor neposkytuje opozícii dostatok informácií. Kritiku fungovania výboru vyslovila aj Mária Kolíková (SaS), podľa ktorej reálne nepracuje.

Podľa medializovaných informácií maďarský minister Péter Szijjártó komunikoval s ruským ministrom Sergejom Lavrovom o prijatí Pellegriniho v Moskve. Pellegrini už skôr reagoval, že išlo o štandardné rokovanie.

(tasr, max)