Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meta podľa EÚ obmedzuje konkurenciu na WhatsAppe

Európska komisia plánuje zasiahnuť proti spoločnosti Meta, ktorá podľa nej obmedzuje hospodársku súťaž na platforme WhatsApp.

Dôvodom je zavedenie poplatku za prístup pre konkurenčných AI asistentov, čo podľa Bruselu prakticky bráni ich fungovaniu. Komisia preto zvažuje nariadiť firme, aby obnovila prístup pre tretie strany za rovnakých podmienok ako pred októbrom 2025.

Predbežné opatrenia majú platiť až do ukončenia vyšetrovania, pričom cieľom je zabrániť „vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu konkurencie“.

Meta argumentuje, že ide o spravodlivé nastavenie pravidiel, a varuje, že bezplatný prístup pre veľké technologické firmy by znamenal, že ich náklady by nepriamo znášali malé podniky využívajúce službu WhatsApp Business.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Migaľ zváži skrátené konanie o novele verejného obstarávania

Minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) spochybnil potrebu skráteného legislatívneho konania pri novele zákona o verejnom obstarávaní. Upozornil, že finálna podoba zmien zatiaľ nie je jasná a objavujú sa nové návrhy, s ktorými sa ešte nestihol oboznámiť. Preto nepovažuje za správne žiadať parlament o zrýchlený proces.

Rezort pôvodne argumentoval rizikom hospodárskych škôd, no časť problémov podľa ministra vyriešili aj bez legislatívnych zásahov v spolupráci s regiónmi.

Migaľ sa pritom stotožnil aj s prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorý upozorňuje na nadužívanie skráteného konania.

Definitívne rozhodnutie chce ministerstvo prijať do konca aktuálnej schôdze parlamentu. Cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude funkčné a získa širšiu politickú podporu. Novela má zefektívniť kontrolu verejného obstarávania a odstrániť prekážky pri čerpaní eurofondov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Politico: Orbán vynechá samit EÚ, zastúpiť ho má Fico

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa na budúci týždeň nezúčastní na neformálnom zasadnutí Európskej rady. Pre magazín Politico to potvrdili oficiálne zdroje EÚ.

Vládna strana Fidesz utrpela v nedeľňajších parlamentných voľbách drvivú prehru, ktorá ukončí 16 rokov pôsobenia Orbána vo funkcii premiéra. V tej bude približne ešte mesiac. Pôvodne sa mal zúčastniť na dvojdňovom samite naplánovanom na 23. a 24. apríla, kde budú lídri členských štátov EÚ diskutovať o kríze na Blízkom východe a o ďalšom sedemročnom rozpočte Únie, ale podľa zdroja magazínu tento samit vynechá.

Na základe pravidiel Rady bude Orbána na stretnutí zastupovať líder iného členského štátu. Túto úlohu pravdepodobne prevezme jeho spojenec, slovenský premiér Robert Fico (Smer), píše Politico.

Maďarský premiér často využíva právo veta na blokovanie sankcií proti Rusku a pomoci EÚ Ukrajine. Minulý mesiac na samite EÚ predseda Európskej rady António Costa vyhlásil, že správanie Orbána sa rovná „vydieraniu“ a je „úplne neprijateľné“.

Maďarská vláda na žiadosť magazínu o reakciu neodpovedala.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ministri financií varujú pred dosahmi konfliktu na trhy a infláciu

Ministri financií z viac ako desiatich krajín upozornili, že napätie na Blízkom východe bude mať dlhodobé dôsledky pre globálny hospodársky vývoj, infláciu aj finančné trhy, a to aj v prípade jeho trvalého vyriešenia.

V spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnila britská vláda počas jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli, že obnovenie bojov, rozšírenie konfliktu alebo pokračujúce narušenie v Hormuzskom prielive by predstavovali vážne dodatočné riziká pre energetickú bezpečnosť, dodávateľské reťazce a ekonomickú stabilitu.

Podľa ministrov budú dosahy na rast, infláciu a trhy pretrvávať aj po prípadnom stabilnom ukončení konfliktu. Dokument podpísali predstavitelia Británie, Austrálie, Japonska, Švédska, Holandska, Fínska, Španielska, Nórska, Írska, Poľska a Nového Zélandu.

Zároveň zdôraznili, že pri obmedzených verejných financiách musia byť prípadné domáce opatrenia zamerané na tých, ktorí pomoc najviac potrebujú.

Ministri sa zaviazali vyhýbať protekcionistickým krokom a vyzvali ostatné krajiny, aby neobmedzovali obchod prostredníctvom vývozných kontrol, hromadenia zásob či iných bariér v dodávateľských reťazcoch.

(reuters, bak)

Minúta  |  

KDH žiada Fica vysvetliť Magyarove slová o migrantoch

Opozičné KDH vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer), aby vysvetlil výroky lídra maďarskej strany Tisza Pétera Magyara, ktoré podľa nich naznačujú možné politické pozadie migračnej vlny pred slovenskými voľbami. Hnutie chce iniciovať zasadnutie brannobezpečnostného výboru a predvolať premiéra aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Podľa KDH aj Hnutia Slovensko existuje podozrenie, že zvýšený príchod migrantov nebol náhodný, ale mohol súvisieť s politickými záujmami.

Poslanec NR SR Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) tvrdí, že Maďarsko mohlo systematicky uvoľňovať prevádzačov a umožňovať presun migrantov smerom na Slovensko. Strana Demokrati hovorí o možnom zneužití migrácie na politické účely a nevylučuje ani trestnoprávne dôsledky.

Magyar sa vyjadril, že na rozdiel od doterajšieho premiéra Maďarska Viktora Orbána nevypustí 2 200 právoplatne odsúdených prevádzačov migrantov z maďarských väzníc. Zároveň povedal, že „neprivezieme migrantov na slovenské hranice, ak by si to vyžadoval záujem nášho ‚soci-kamaráta‘ vo volebnej kampani“.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ochranári kritizujú zonáciu Polonín, chcú ju zastaviť

Mimovládne ochranárske organizácie vyzvali vládu, aby neschválila návrh zonácie Národného parku Poloniny, ktorý pripravilo ministerstvo životného prostredia. Podľa nich ide o najhorší návrh spomedzi pripravovaných zonácií a nezabezpečuje dostatočnú ochranu územia. Tvrdia, že je v rozpore s legislatívou aj medzinárodnými záväzkami Slovenska.

„Ak zonácia Polonín prejde v tejto forme, vytvorí nie národný park, ale karikatúru národného parku,“ skonštatoval Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Ochranári upozorňujú, že prísne chránené zóny sú navrhnuté najmä na okrajoch parku, zatiaľ čo rozsiahle vnútorné územia majú mať nižší stupeň ochrany. Na približne 80 percentách územia by tak boli možné ťažba dreva a ďalšie zásahy človeka.

Návrh podľa nich zároveň nespĺňa zákonnú požiadavku, aby najprísnejšie chránené zóny tvorili minimálne 75 percent rozlohy parku.

Podľa zástupcov organizácií môže návrh ohroziť aj čerpanie financií z Európskej únie v rámci plánu obnovy, keďže zonácia je jedným z míľnikov reformy. Upozornili aj na problém čiernych stavieb v oblasti, ktorých je viac ako 200, pričom návrh podľa nich vytvára podmienky na ich legalizáciu.

Zníženie ochrany by zároveň znamenalo zrušenie predkupného práva štátu a možnosť prevodu pozemkov na súkromné osoby. Organizácie preto žiadajú vládu, aby návrh vrátila na prepracovanie.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.