Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Politico: Orbán vynechá samit EÚ, zastúpiť ho má Fico

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa na budúci týždeň nezúčastní na neformálnom zasadnutí Európskej rady. Pre magazín Politico to potvrdili oficiálne zdroje EÚ.

Vládna strana Fidesz utrpela v nedeľňajších parlamentných voľbách drvivú prehru, ktorá ukončí 16 rokov pôsobenia Orbána vo funkcii premiéra. V tej bude približne ešte mesiac. Pôvodne sa mal zúčastniť na dvojdňovom samite naplánovanom na 23. a 24. apríla, kde budú lídri členských štátov EÚ diskutovať o kríze na Blízkom východe a o ďalšom sedemročnom rozpočte Únie, ale podľa zdroja magazínu tento samit vynechá.

Na základe pravidiel Rady bude Orbána na stretnutí zastupovať líder iného členského štátu. Túto úlohu pravdepodobne prevezme jeho spojenec, slovenský premiér Robert Fico (Smer), píše Politico.

Maďarský premiér často využíva právo veta na blokovanie sankcií proti Rusku a pomoci EÚ Ukrajine. Minulý mesiac na samite EÚ predseda Európskej rady António Costa vyhlásil, že správanie Orbána sa rovná „vydieraniu“ a je „úplne neprijateľné“.

Maďarská vláda na žiadosť magazínu o reakciu neodpovedala.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ministri financií varujú pred dosahmi konfliktu na trhy a infláciu

Ministri financií z viac ako desiatich krajín upozornili, že napätie na Blízkom východe bude mať dlhodobé dôsledky pre globálny hospodársky vývoj, infláciu aj finančné trhy, a to aj v prípade jeho trvalého vyriešenia.

V spoločnom vyhlásení, ktoré zverejnila britská vláda počas jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone, uviedli, že obnovenie bojov, rozšírenie konfliktu alebo pokračujúce narušenie v Hormuzskom prielive by predstavovali vážne dodatočné riziká pre energetickú bezpečnosť, dodávateľské reťazce a ekonomickú stabilitu.

Podľa ministrov budú dosahy na rast, infláciu a trhy pretrvávať aj po prípadnom stabilnom ukončení konfliktu. Dokument podpísali predstavitelia Británie, Austrálie, Japonska, Švédska, Holandska, Fínska, Španielska, Nórska, Írska, Poľska a Nového Zélandu.

Zároveň zdôraznili, že pri obmedzených verejných financiách musia byť prípadné domáce opatrenia zamerané na tých, ktorí pomoc najviac potrebujú.

Ministri sa zaviazali vyhýbať protekcionistickým krokom a vyzvali ostatné krajiny, aby neobmedzovali obchod prostredníctvom vývozných kontrol, hromadenia zásob či iných bariér v dodávateľských reťazcoch.

(reuters, bak)

Minúta  |  

KDH žiada Fica vysvetliť Magyarove slová o migrantoch

Opozičné KDH vyzvalo premiéra Roberta Fica (Smer), aby vysvetlil výroky lídra maďarskej strany Tisza Pétera Magyara, ktoré podľa nich naznačujú možné politické pozadie migračnej vlny pred slovenskými voľbami. Hnutie chce iniciovať zasadnutie brannobezpečnostného výboru a predvolať premiéra aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Podľa KDH aj Hnutia Slovensko existuje podozrenie, že zvýšený príchod migrantov nebol náhodný, ale mohol súvisieť s politickými záujmami.

Poslanec NR SR Roman Mikulec (Hnutie Slovensko) tvrdí, že Maďarsko mohlo systematicky uvoľňovať prevádzačov a umožňovať presun migrantov smerom na Slovensko. Strana Demokrati hovorí o možnom zneužití migrácie na politické účely a nevylučuje ani trestnoprávne dôsledky.

Magyar sa vyjadril, že na rozdiel od doterajšieho premiéra Maďarska Viktora Orbána nevypustí 2 200 právoplatne odsúdených prevádzačov migrantov z maďarských väzníc. Zároveň povedal, že „neprivezieme migrantov na slovenské hranice, ak by si to vyžadoval záujem nášho ‚soci-kamaráta‘ vo volebnej kampani“.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ochranári kritizujú zonáciu Polonín, chcú ju zastaviť

Mimovládne ochranárske organizácie vyzvali vládu, aby neschválila návrh zonácie Národného parku Poloniny, ktorý pripravilo ministerstvo životného prostredia. Podľa nich ide o najhorší návrh spomedzi pripravovaných zonácií a nezabezpečuje dostatočnú ochranu územia. Tvrdia, že je v rozpore s legislatívou aj medzinárodnými záväzkami Slovenska.

„Ak zonácia Polonín prejde v tejto forme, vytvorí nie národný park, ale karikatúru národného parku,“ skonštatoval Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Ochranári upozorňujú, že prísne chránené zóny sú navrhnuté najmä na okrajoch parku, zatiaľ čo rozsiahle vnútorné územia majú mať nižší stupeň ochrany. Na približne 80 percentách územia by tak boli možné ťažba dreva a ďalšie zásahy človeka.

Návrh podľa nich zároveň nespĺňa zákonnú požiadavku, aby najprísnejšie chránené zóny tvorili minimálne 75 percent rozlohy parku.

Podľa zástupcov organizácií môže návrh ohroziť aj čerpanie financií z Európskej únie v rámci plánu obnovy, keďže zonácia je jedným z míľnikov reformy. Upozornili aj na problém čiernych stavieb v oblasti, ktorých je viac ako 200, pričom návrh podľa nich vytvára podmienky na ich legalizáciu.

Zníženie ochrany by zároveň znamenalo zrušenie predkupného práva štátu a možnosť prevodu pozemkov na súkromné osoby. Organizácie preto žiadajú vládu, aby návrh vrátila na prepracovanie.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA a Irán by mohli obnoviť mierové rokovania budúci týždeň

Spojené štáty a Irán podľa webu Sky News pravdepodobne obnovia rokovania o ukončení vojny na Blízkom východe na budúci týždeň v Pakistane.

Izraelská vláda údajne plánuje rokovať aj o situácii v Libanone. Podľa zdrojov z Libanonu aj Izraela sú diplomatické snahy o zastavenie bojov intenzívne. Kľúčové rokovania medzi izraelskými a libanonskými predstaviteľmi sa uskutočnili vo Washingtone – po prvý raz od roku 1993. Obe strany ich označili za konštruktívne. Boje medzi Izraelom a Hizballáhom však pokračujú od marca a situácia zostáva napätá.

Hizballáh naznačil, že prímerie by mohlo prísť „čoskoro“, pričom Irán tlačí na USA, aby zahrnuli Libanon do širšej dohody.

Zároveň využíva ekonomický tlak cez Hormuzský prieliv. Do diplomatického úsilia sa zapája aj Pakistan, ktorý hostil rokovania USA a Iránu a pripravuje ďalšie kolo.

(mja)

Minúta  |  

Mimovládky poslali ministerstvu pripomienku k novele o kajúcnikoch

Mimovládne organizácie Via Iuris a Nadácia Zastavme korupciu poslali ministerstvu spravodlivosti pod vedením ministra Borisa Suska (Smer) hromadnú pripomienku k novele Trestného poriadku, ktorá mení pravidlá pre spolupracujúceho obvineného, teda kajúcnika.

Podľa organizácií môže navrhovaná úprava výrazne oslabiť odhaľovanie závažnej trestnej činnosti vrátane korupcie a v praxi skôr pomôcť organizovanému zločinu.

Riaditeľka Via Iuris Katarína Batková upozornila, že novela sprísňuje podmienky na získanie ochrany, no zároveň uľahčuje jej odobratie, čo môže znížiť ochotu spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Výhrady smerujú aj k požiadavke, aby výpoveď kajúcnika museli podporiť ďalšie dôkazy. Podľa organizácie môže takáto povinnosť zasahovať do voľného hodnotenia dôkazov súdom a byť v rozpore s ústavou.

Ministerstvo zatiaľ informovalo, že po skončení pripomienkového konania všetky návrhy vyhodnotí. Rezort tvrdí, že cieľom zmien je zvýšiť dôveryhodnosť výpovedí a obmedziť zneužívanie benefitov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.