Bez peňazí betón nepotečie. Čo bude so štyrmi rozostavanými nemocnicami

Chýba 1,8 miliardy eur, varuje KDH

Opozičné KDH tento týždeň iniciovalo mimoriadny zdravotnícky výbor s cieľom získať od ministrov zdravotníctva, obrany a financií odpovede, ako plánuje štát dofinancovať rozostavané objekty. Predstavitelia vlády však na výbor neprišli. 

„Nemajú financie na dostavbu, nechcú sa s nami rozprávať, nechcú ukázať, koľko to bude stáť a nechcú zvolať pracovnú skupinu zástupcov koalície aj opozície. My odmietame podpísať ‚bianko šek‘ na zmluvy, ktoré si oni teraz vykontrahujú a nechajú na novú vládu, aby našla stovky miliónov eur,“ konštatoval podpredseda KDH a poslanec Peter Stachura.

Hnutie vyčíslilo, že štátu môže na kompletné dokončenie a vybavenie nemocníc chýbať približne 1,8 miliardy eur. 

Bratislava

Najmenej vo výstavbe postúpila najväčšia slovenská nemocnica vo Vajnoroch, keďže tam štát len koncom roka 2025 začal kopať jamu.

Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) bude výstavba stáť miliardu a zdravotnícka technika ďalších 200 miliónov eur.

Chceme ju postaviť najmä zo štátneho rozpočtu, ale keďže stojí na pozemku bývalých vojenských kasární a podieľa sa na nej aj ministerstvo obrany, budeme si ju môcť započítať do výdavkov na obranu, ktoré sme povinní vynaložiť ako členský štát NATO. Bližšie podrobnosti nie sú známe.

Martin

Najďalej je Univerzitná nemocnica Martin. Polovicu objektu už zakryli strešnou doskou, montuje sa fasáda a vnútorné rozvody, pracuje sa na parkovisku aj výťahoch.

Z plánu obnovy sme na ňu dostali 256 miliónov eur a celková vysúťažená cena stavby má byť 399 miliónov eur bez DPH. Zdravotnícka analytička Jana Ježíková však upozornila, že v inom vládnom materiáli sa počíta až s cenovkou 554 miliónov eur plus DPH.

Európske peniaze sa minú už v tomto auguste a hoci minister dostal za úlohu nájsť peniaze na zvyšok objektu, zatiaľ sa tak nestalo.

Banská Bystrica

Postupuje aj zariadenie v srdci Slovenska. Na južnej časti budovy už vyrástlo štvrté nadzemné podlažie, zatiaľ čo na severnej časti sa buduje piate podlažie.

Celá hrubá stavba Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta by mala stáť 298 miliónov eur bez DPH a z plánu obnovy sme dostali 357 miliónov eur.

„Na dovybavenie nemocnice budeme podľa hrubých odhadov potrebovať 300 miliónov eur. Ministerstvá veľmi intenzívne rokujú, odkiaľ vziať peniaze. Zvažujú sa aj prostriedky z ďalšieho plánovacieho obdobia eurofondov,“ povedala riaditeľka zariadenia Miriam Lapuníková.

Dodala, že už robia verejné obstarávania, lebo v zmysle zákona môžu uzavrieť rámcovú zmluvu, ktorá sa bude napĺňať postupne, alebo ju podpísať až po úspešnom konci verejného obstarávania.

Prešov

Vojenská nemocnica na východnej hranici NATO by podľa Ježíkovej, ktorá sa odvoláva na najnovší vládny materiál, mala aj s medicínskym vybavením stáť 553 miliónov eur s DPH.

Dokopy 195 miliónov eur chcelo ministerstvo na stavbu dať z plánu obnovy a zvyšok zo štátneho rozpočtu.

Analytička však upozornila, že tých necelých dvesto miliónov eur ešte nie je právne „dokončených“, lebo v Centrálnom registri zmlúv nie je dôkaz o presune financií z ministerstva zdravotníctva. Zatiaľ je teda všetko na pleciach štátu.

Bez peňazí betón nepotečie

Európska komisia neodpovedala na otázky Štandardu, či má pochybnosti o tom, z čoho Slovensko dokončí štyri veľké projekty. Poskytla len staršie stanovisko z 30. marca, že nemocnice v Martine a Banskej Bystrici sú najväčšími investíciami Únie v rámci plánu obnovy a detailne monitoruje pokrok v ich výstavbe.

Analytik Martin Vlachynský pre Štandard uviedol, že verejný rozpočet má 68 miliárd a nájsť stovky miliónov je otázka priorít.

„Lenže tých priorít je veľa a so spomaľujúcou sa ekonomikou, obrovským deficitom a potrebou nájsť ešte ďalších zopár miliárd, aby sa rozpočet aspoň stabilizoval, je schopnosť zafinancovať dostavbu týchto nemocníc z verejných zdrojov veľmi otázna,“ poznamenal.

Minimálne v prípade Bratislavy a Prešova ide podľa neho o rýchlokvasené rozhodnutia, pri ktorých nie je jasné, ako budú zapadať do širšieho systému.

„Bez peňazí však betón nepotečie. Riziko nového skeletu – obzvlášť v prípade bratislavskej nemocnice – je reálne,“ uzavrel Vlachynský.