Preskočiť na obsah
  |  

Magyar: V prípade návštevy Netanjahua sme povinní ho zatknúť

Zmena vlády v Maďarsku prináša aj citeľný posun v zahraničnej politike. Budúci premiér Péter Magyar zo strany Tisza otvorene uviedol, že ak by izraelský líder Benjamin Netanjahu prišiel do krajiny, musel by čeliť zatknutiu na základe zatykača Medzinárodného trestného súdu z roku 2024.

Ten ho viní z údajných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

Ako uvádza Unian, ide o výrazný odklon od prístupu odchádzajúceho premiéra Viktora Orbána, ktorý Netanjahua chránil a dokonca plánoval vystúpenie Maďarska z ICC.

Magyar chce tento krok pozastaviť, aby štát ostal členom. Zároveň zdôraznil, že členstvo prináša jasné povinnosti vrátane vykonávania zatykačov.

Na otázku novinárov, čo to bude znamenať pre návštevu Netanjahua plánovanú na túto jeseň – už prijal pozvanie Maďarska –, politik odpovedal: „Jasne som to dal najavo aj izraelskému premiérovi“.

(pir)

  |  

Drahšie palivo zvýšilo náklady na diaľkové lety o desiatky eur

Vojna s Iránom spôsobila narušenie dodávok ropy, čo sa už premieta do cien leteniek. Podľa organizácie Transport & Environment (T&E) stúpli náklady na palivo pri diaľkových letoch z Európy v priemere o 88 eur na pasažiera, pri letoch v rámci Európy o 29 eur.

Analýza porovnáva ceny z polovice apríla s obdobím pred začiatkom konfliktu na konci februára. Napríklad let z Barcelony do Berlína zdražel z pohľadu paliva o 26 eur na osobu, pri trase Paríž – New York ide až o 129 eur.

Letecké spoločnosti varujú pred náročnou sezónou, keďže ceny leteckého paliva presiahli 100 dolárov za barel. V prípade dlhodobejších výpadkov hrozia aj rušenia letov. Viacerí dopravcovia už naznačili, že vyššie náklady premietnu do cien pre cestujúcich.

Európska únia plánuje reagovať usmerneniami pre prípad obmedzených dodávok paliva a zároveň presadzuje väčšiu energetickú nezávislosť, najmä cez investície do ekologických palív.

(reuters, est)

  |  

Žiadame Poľsko o povolenie preletu lietadla s Ficom do Moskvy

Poľsko dostalo od Slovenska žiadosť o využitie svojho vzdušného priestoru na prelet premiéra SR Roberta Fica (Smer) počas jeho cesty do Moskvy. V pondelok na to upozornila poľská agentúra PAP, ktorá citovala hovoru tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Macieja Wewióra.

Žiadosť SR podľa jeho slov aktuálne poľská strana vyhodnocuje, informuje TASR.

Predseda slovenskej vlády sa plánuje v Moskve 9. mája zúčastniť na oslavách Dňa víťazstva. Fico v sobotu informoval, že povolenie na prelet do ruského hlavného mesta nedostane od Litvy a Lotyšska. Hovorkyňa litovského rezortu diplomacie Kristina Belikova však v pondelok popoludní uviedla, že takáto žiadosť zo strany SR neprišla.

Estónsko v nedeľu informovalo, že Ficovi prelet nepovolí, lebo nikto nesmie využívať vzdušný priestor krajiny na posilňovanie vzťahov s Moskvou v čase, keď Rusko porušuje medzinárodné pravidlá.

Slovenský premiér pre nesúhlas pobaltských štátov už minulý rok letel vládnym špeciálom dlhšou, južnou trasou cez Maďarsko, Rumunsko a oblasť Čierneho mora.

(tasr, est)

  |  

Trump tvrdí, že „vyhrá vojnu proti Iránu“

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA podľa neho v konflikte s Iránom jednoznačne víťazia a situácia sa vyvíja „veľmi dobre“. Vo svojom príspevku na Truth Social opísal americkú armádu ako mimoriadne úspešnú a zároveň tvrdo zaútočil na veľké americké médiá, ktoré obvinil z klamstiev a podpory nepriateľa.

Tvrdí, že iránske námorníctvo bolo zničené, protivzdušná obrana vyradená a časť vedenia režimu zmizla, čo podľa neho naznačuje aj zmenu pomerov v Teheráne.

Zároveň však najväčší dôraz kladie na pokračujúcu blokádu iránskych prístavov, ktorú Washington podľa jeho slov nezruší bez dohody, lebo Irán stojí približne 500 miliónov dolárov denne.

Trump navyše naznačil, že dvojtýždňové prímerie nemusí predĺžiť, ak sa rokovania neposunú.

(pir)

  |  

Francúzsko a Nemecko nechcú Ukrajinu v EÚ v roku 2027

Podľa správy denníka Financial Times, ktorú cituje Kyiv Post, navrhli Francúzsko a Nemecko pre Ukrajinu „symbolickú“ formu integrácie do Európskej únie, ktorá by jej poskytla obmedzené výhody ešte pred plným členstvom.

Ukrajina by sa mohla zúčastňovať na zasadnutiach EÚ, ale nemala by hlasovacie právo ani okamžitý prístup ku kľúčovým častiam rozpočtu Únie vrátane poľnohospodárskych dotácií a regionálnych fondov.

Nemecko presadzuje model „asociovaného členstva“, zatiaľ čo Francúzsko navrhlo podobný koncept označovaný ako „štatút integrovaného štátu“. Oba modely by odložili plnú finančnú a politickú integráciu až do dokončenia štandardného procesu pristúpenia Ukrajiny.

Tieto návrhy nezodpovedajú ambíciám Kyjeva na urýchlené členstvo v EÚ po potenciálnej mierovej dohode s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina sa chce stať členom bloku už v roku 2027.

Ukrajinskí predstavitelia povedali denníku FT, že hoci diskusie s obomi štátmi prebiehajú, existujú obavy, že oslabená forma členstva by mohla byť vnútroštátne vnímaná ako náhrada za plné pristúpenie.

(est)

  |  

Kríza automobiliek premieňa Nemecko na zbrojovku

Nemecká ekonomika prechádza výraznou transformáciou, keďže tradičný exportný model založený najmä na automobilovom priemysle stráca dych. Krajina čelí dlhodobej stagnácii, tlaku lacnejšej konkurencie z Číny a poklesu globálneho dopytu, píše The Wall Street Journal.

Automobilky ako Volkswagen či Mercedes-Benz hlásia prudké prepady ziskov a masívne prepúšťanie.

Berlín sa preto rozhodol namiesto oživovania starého modelu presunúť ťažisko ekonomiky k obrannému priemyslu. Rastúce bezpečnostné obavy v Európe, vojna na Ukrajine a neistota okolo amerických záruk vedú k rekordným investíciám do zbrojenia.

Takmer bilión eur smeruje do obrany a nemecké firmy čoraz viac vyrábajú technológie pre armádu – od dronov po systémy Patriot. Zároveň sa do sektora zapájajú aj tradiční výrobcovia, ktorí využívajú existujúce kapacity a pracovnú silu.

Tento posun nielen zmierňuje dosahy krízy, ale podľa dostupných údajov môže z Nemecka urobiť kľúčovú zbrojársku základňu Európy.

(pir)