Preskočiť na obsah
  |  

Žiadame Poľsko o povolenie preletu lietadla s Ficom do Moskvy

Poľsko dostalo od Slovenska žiadosť o využitie svojho vzdušného priestoru na prelet premiéra SR Roberta Fica (Smer) počas jeho cesty do Moskvy. V pondelok na to upozornila poľská agentúra PAP, ktorá citovala hovoru tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Macieja Wewióra.

Žiadosť SR podľa jeho slov aktuálne poľská strana vyhodnocuje, informuje TASR.

Predseda slovenskej vlády sa plánuje v Moskve 9. mája zúčastniť na oslavách Dňa víťazstva. Fico v sobotu informoval, že povolenie na prelet do ruského hlavného mesta nedostane od Litvy a Lotyšska. Hovorkyňa litovského rezortu diplomacie Kristina Belikova však v pondelok popoludní uviedla, že takáto žiadosť zo strany SR neprišla.

Estónsko v nedeľu informovalo, že Ficovi prelet nepovolí, lebo nikto nesmie využívať vzdušný priestor krajiny na posilňovanie vzťahov s Moskvou v čase, keď Rusko porušuje medzinárodné pravidlá.

Slovenský premiér pre nesúhlas pobaltských štátov už minulý rok letel vládnym špeciálom dlhšou, južnou trasou cez Maďarsko, Rumunsko a oblasť Čierneho mora.

(tasr, est)

  |  

Trump tvrdí, že „vyhrá vojnu proti Iránu“

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že USA podľa neho v konflikte s Iránom jednoznačne víťazia a situácia sa vyvíja „veľmi dobre“. Vo svojom príspevku na Truth Social opísal americkú armádu ako mimoriadne úspešnú a zároveň tvrdo zaútočil na veľké americké médiá, ktoré obvinil z klamstiev a podpory nepriateľa.

Tvrdí, že iránske námorníctvo bolo zničené, protivzdušná obrana vyradená a časť vedenia režimu zmizla, čo podľa neho naznačuje aj zmenu pomerov v Teheráne.

Zároveň však najväčší dôraz kladie na pokračujúcu blokádu iránskych prístavov, ktorú Washington podľa jeho slov nezruší bez dohody, lebo Irán stojí približne 500 miliónov dolárov denne.

Trump navyše naznačil, že dvojtýždňové prímerie nemusí predĺžiť, ak sa rokovania neposunú.

(pir)

  |  

Francúzsko a Nemecko nechcú Ukrajinu v EÚ v roku 2027

Podľa správy denníka Financial Times, ktorú cituje Kyiv Post, navrhli Francúzsko a Nemecko pre Ukrajinu „symbolickú“ formu integrácie do Európskej únie, ktorá by jej poskytla obmedzené výhody ešte pred plným členstvom.

Ukrajina by sa mohla zúčastňovať na zasadnutiach EÚ, ale nemala by hlasovacie právo ani okamžitý prístup ku kľúčovým častiam rozpočtu Únie vrátane poľnohospodárskych dotácií a regionálnych fondov.

Nemecko presadzuje model „asociovaného členstva“, zatiaľ čo Francúzsko navrhlo podobný koncept označovaný ako „štatút integrovaného štátu“. Oba modely by odložili plnú finančnú a politickú integráciu až do dokončenia štandardného procesu pristúpenia Ukrajiny.

Tieto návrhy nezodpovedajú ambíciám Kyjeva na urýchlené členstvo v EÚ po potenciálnej mierovej dohode s Ruskom. Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina sa chce stať členom bloku už v roku 2027.

Ukrajinskí predstavitelia povedali denníku FT, že hoci diskusie s obomi štátmi prebiehajú, existujú obavy, že oslabená forma členstva by mohla byť vnútroštátne vnímaná ako náhrada za plné pristúpenie.

(est)

  |  

Kríza automobiliek premieňa Nemecko na zbrojovku

Nemecká ekonomika prechádza výraznou transformáciou, keďže tradičný exportný model založený najmä na automobilovom priemysle stráca dych. Krajina čelí dlhodobej stagnácii, tlaku lacnejšej konkurencie z Číny a poklesu globálneho dopytu, píše The Wall Street Journal.

Automobilky ako Volkswagen či Mercedes-Benz hlásia prudké prepady ziskov a masívne prepúšťanie.

Berlín sa preto rozhodol namiesto oživovania starého modelu presunúť ťažisko ekonomiky k obrannému priemyslu. Rastúce bezpečnostné obavy v Európe, vojna na Ukrajine a neistota okolo amerických záruk vedú k rekordným investíciám do zbrojenia.

Takmer bilión eur smeruje do obrany a nemecké firmy čoraz viac vyrábajú technológie pre armádu – od dronov po systémy Patriot. Zároveň sa do sektora zapájajú aj tradiční výrobcovia, ktorí využívajú existujúce kapacity a pracovnú silu.

Tento posun nielen zmierňuje dosahy krízy, ale podľa dostupných údajov môže z Nemecka urobiť kľúčovú zbrojársku základňu Európy.

(pir)

  |  

Vance údajne odchádza do Pakistanu rokovať s Iránom

Spojené štáty sa podľa zákulisných informácií portálu Axios pokúšajú urýchliť diplomatické riešenie konfliktu s Iránom. Viceprezident JD Vance údajne v utorok mieri do Islamabadu, kde by sa mali začať rokovania o možnej dohode.

Platnosť prímeria sa už pomaly končí a prezident Donald Trump otvorene hrozí obnovením bombardovania strategickej infraštruktúry v Iráne. Washington však signalizuje ochotu predĺžiť rokovania, ak sa ukáže posun.

V zákulisí rokovaní zohrávajú dôležitú úlohu sprostredkovatelia z Pakistanu, Egypta a Turecka, ktorí tlačia na Teherán, aby vyslal svoj tím.

Irán podľa zdrojov váhal s účasťou, pričom rozhodovanie ovplyvňovali Revolučné gardy presadzujúce tvrdšie podmienky. Kľúčové bolo schválenie najvyššieho vodcu, ktoré údajne prišlo na poslednú chvíľu.

Na rokovaniach sa majú zúčastniť aj ďalší americkí vyslanci.

(pir)

  |  

Filipíny: Prístup USA k základniam obmedzujú pozemkové spory

Prístup amerických síl k filipínskym základniam zatiaľ naráža na praktické problémy. Minister obrany Gilberto Teodoro uviedol, že využitie lokalít v rámci dohody EDCA je len marginálne, a to najmä pre nevyriešené pozemkové spory a oneskorenia pri ich rozvoji.

Podľa dostupných informácií niektoré základne stále nedisponujú ani základnými kapacitami, čo obmedzuje ich reálne využitie.

Hoci dohoda EDCA umožňuje rotáciu amerických vojakov bez trvalej prítomnosti, jej praktické napĺňanie zaostáva.

Rozšírenie počtu lokalít na deväť, ktoré schválil prezident Ferdinand Marcos Jr. v roku 2023, malo posilniť strategickú spoluprácu najmä v oblastiach blízko Taiwanu a Juhočínskeho mora. Zároveň však naráža na praktické limity. Teodoro priznal výrazné meškania, no konkrétne lokality nespresnil.

Celá situácia vychádza najavo práve počas prebiehajúcich cvičení Balikatan, ktoré sú najväčšie v histórii a zapájajú aj ďalších spojencov.

(reuters, pir)