Preskočiť na obsah
  |  

Ráž trvá na kamerách pre rušňovodičov za 420-tisíc eur

Ministerstvo dopravy trvá na zavedení telových kamier pre rušňovodičov, ktoré považuje za nástroj na zvýšenie bezpečnosti. „Na celom svete sa konštatuje, že zavádzanie obrazových a zvukových záznamov z velínov, MHD či vlakov prispelo výrazne k zvýšeniu bezpečnosti,“ povedal minister Jozef Ráž (nominant Smeru).

Zavedenie kamier pre Železničnú spoločnosť Slovensko má stáť približne 420-tisíc eur. Rušňovodiči však opatrenie odmietajú.

„Kamera rieši bezpečnosť po nehode. Môže ukázať, že rušňovodič robil niečo, čo nemal, ale pravú podstatu nehody neukáže,“ uviedol predseda petičného výboru Matej Motyčka s dôvetkom, že príčiny nehôd sú komplexné a riešením sú skôr zabezpečovacie systémy či investície do pracovníkov.

Kritiku vyjadril aj podpredseda parlamentného výboru Igor Janckulík (KDH), ktorý označil výdavky na kamery za neefektívne a poukázal na pracovné podmienky rušňovodičov.

Minister zdôraznil, že záznamy využijú len pri nehodách, a prirovnal situáciu k práci pod kamerovým dohľadom v bankách. Pripomenul aj nedávne nehody, pri ktorých podľa neho pochybil rušňovodič.

(tasr, max)

  |  

Smer obvinil PS zo zneužívania tragických udalostí

Opozičné PS podľa poslancov vládneho Smeru zneužíva tragické udalosti na vlastný politický boj. Príspevky na sociálnych sieťach týkajúce sa tragických nehôd a poukazujúce na starú infraštruktúru označila poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Plevíková (Smer) na utorkovej tlačovej konferencii za hyenizmus. Odmieta aj zneužívanie Dňa narcisov.

„Namiesto toho, aby Michal Šimečka (PS) úprimne vyjadril sústrasť rodinám obete, tak musel do toho vložiť takto hanebne politiku. Napísal, že zanedbaná infraštruktúra stojí životy a zdravie čoraz väčšieho počtu ľudí na Slovensku. Takže on už vlastne okamžite po tejto tragickej udalosti videl vinníka, a tým vinníkom bol minister dopravy. Pritom informácie sú tie, že kamión prešiel na červenú,“ argumentovala Plevíková k príspevku o tragickej nehode nákladného auta a vlaku v Dunajskej Strede z minulého štvrtka.

Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar poukázal na dehumanizáciu v politike. Je podľa neho neúnosná. „Prirovnávanie politických súperov k parazitom, k zvieratám, prípadne k chorobám, to je na dennom programe opozičného jazyka. Stretávame sa s tým v pléne, stretávame sa s tým na videokonferenciách a na všetkých tlačových brífingoch,“ vyhlásil.

(tasr, lud)

  |  

Aktivisti žalujú Shell, chcú zastaviť nové ropné projekty

Holandská environmentálna organizácia Priatelia Zeme podala novú žalobu na spoločnosť Shell, v ktorej žiada okamžité zastavenie investícií do nových projektov v oblasti ropy a zemného plynu. Podľa aktivistov je tento krok nevyhnutný na obmedzenie následkov klimatickej zmeny.

Žaloba nadväzuje na dlhoročné súdne spory medzi aktivistami a spoločnosťou Shell. V predchádzajúcom prípade odvolací súd uznal, že firma má zodpovednosť znižovať emisie, no nestanovil konkrétne ciele. Zároveň poukázal na to, že plánované investície do nových fosílnych projektov nemusia byť v súlade s touto povinnosťou.

Shell v minulosti označil podobné požiadavky za neprimerané a argumentoval potrebou fosílnych palív v globálnej ekonomike. Tvrdí, že obmedzenie jeho činnosti by neviedlo k poklesu produkcie, ale k jej presunu na iné spoločnosti.

Spoločnosť zároveň plánuje pokračovať v rozvoji produkcie skvapalneného zemného plynu a udržať významnú ťažbu ropy aj po roku 2030. Dátum pojednávania v novom prípade zatiaľ nestanovili.

(reuters, max)

  |  

IEA: Vojna s Iránom vyvolala najväčšiu energetickú krízu

Konflikt medzi Iránom, USA a Izraelom podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry Fatiha Birola prerástol do najväčšej energetickej krízy v dejinách.

V rozhovore pre France Inter povedal, že súčasný otras je ešte vážnejší, ak sa vezmú do úvahy aj predchádzajúce ropné šoky a výpadky plynu z Ruska.

Kľúčovým problémom je ochromená doprava v Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Situáciu zároveň zhoršujú dôsledky ruskej vojny proti Ukrajine, ktorá už skôr narušila tok ruského plynu do Európy.

Birol pritom už na začiatku mesiaca tvrdil, že dnešné napätie na energetických trhoch je horšie než krízy z rokov 1973, 1979 a 2022 dohromady.

IEA preto v marci pristúpila k rekordnému uvoľneniu 400 miliónov barelov ropy zo strategických rezerv, aby aspoň čiastočne tlmila rast cien.

(reuters, pir)

  |  

Deficit Slovenska bol nižší než plán, vláda hovorí o úspechu

Slovensko dosiahlo v roku 2025 nižší deficit verejných financií, než predpokladal schválený rozpočet. Podľa údajov Štatistického úradu SR skončil schodok na úrovni 4,45 percenta HDP, kým plán bol 4,72 percenta HDP. Ministerstvo financií pripisuje zlepšenie efektívnemu riadeniu verejných financií.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zhodnotil, že deficit sa podarilo znížiť nielen oproti rozpočtu, ale aj v porovnaní s odhadmi viacerých inštitúcií. Rezort zároveň poukázal na postupnú konsolidáciu verejných financií, keď sa deficit znížil z úrovne 6,51 percenta HDP v roku 2024 na 4,45 percenta v roku 2025.

Podľa ministerstva sa tento výsledok dosiahol napriek nepriaznivému externému prostrediu. Negatívny vplyv mali najmä slabší ekonomický vývoj u obchodných partnerov, obchodné konflikty, clá zo strany USA či environmentálne politiky Európskej únie.

Ministerstvo zdôraznilo, že Slovensko plnilo všetky fiškálne pravidlá Európskej únie vrátane limitov verejných výdavkov.

(tasr, max)

  |  

Rada mieru rokuje o obnove Gazy s dubajskou firmou

Rada mieru prezidenta Donalda Trumpa podľa dostupných informácií skúma možnosti spolupráce s dubajskou nadnárodnou spoločnosťou DP World pri povojnovej obnove Gazy.

Kľúčovou témou rokovaní je logistika – od dodávok humanitárnej pomoci až po technologické systémy na sledovanie a zabezpečenie tovaru, uviedol denník Financial Times.

Zároveň však zaznievajú aj ambicióznejšie návrhy, napríklad výstavba nového prístavu či vytvorenie obchodnej zóny.

Gaza je po dvoch rokoch konfliktu vo vážnom stave. Bombardovanie zničilo štyri pätiny budov a náklady na obnovu sa odhadujú na 70 miliárd dolárov. Zatiaľ však ide skôr o predbežné diskusie bez oficiálne potvrdených záväzkov.

Trump predstavil Radu mieru ako nástroj na ukončenie vojny. Jeho plán predpokladá stiahnutie izraelských vojsk výmenou za odzbrojenie Hamasu, čo zostáva kľúčovou, no zároveň spornou podmienkou.

(reuters, pir)