Maďarom predsa nový premiér sľúbil, že bude síce akýmsi novým Orbánom – ktorý odblokuje miliardové pôžičky pre seba z Bruselu a pre Ukrajinu –, ale bude predsa len Orbánom. V otázkach migrácie, klímy či neaktivistického prístupu k Ukrajine. A pri mnohých ďalších nacionalistických témach.
Je to racionálny prístup, ktorý berie ohľad na vlastné obyvateľstvo, no nie je „ohľaduplný“ voči komsomolskému prístupu k hlavnému centru moci v EÚ.
Bruselská radosť zo „svojho“ veľkolepého víťazstva v maďarskom léne, ktoré chceli aparátčici autoritársky ovládnuť, stále nie je celkom jednoznačná.
Program, s ktorým Magyar vyhral voľby a pre ktorý ho maďarskí občania volili, považuje Brusel za radikálne nepriateľský voči všetkým svojim „hodnotám“, čiže ideálom, ktorými je posadnutý. Magyar teda musí vyčistiť chliev bez toho, aby si to Maďari všimli a považovali ho za zradcu skôr, než sa Orbán vráti k moci.
Nie je ťažké si domyslieť, že výrazná podpora nového maďarského lídra nebude trvať dlho, pokiaľ sa svojmu národu a svojim voličom otočí chrbtom. Obzvlášť ak mu za chrbtom číha silný súper, zdatný v technikách moci.
Ako potlačiť demokratické voľby
Maďarské voľby sa často interpretovali ako súboj Orbána s Antiorbánom, v skutočnosti išlo o súboj medzi skorumpovaným Orbánom a jeho novou sympatickou verziou, ktorá sa ešte skorumpovať nestihla. V domácej politike Orbánovi uškodili korupcia a ovládnutie štátnych inštitúcií, čo je ťažko ovládateľné pokušenie štátnikov, ktorí sú pri moci neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého mali v rukách aj ústavnú väčšinu. Toho mali Maďari plné zuby.
Maďari však od neho očakávajú pokračovanie orbánovskej politiky postavenej na suverenizme, odmietaní migrácie, prístupe k Ukrajine.
Metódy, ktoré použili európske krajiny pri ovplyvňovaní domácich volieb, sú tiež bezprecedentné. Odpočúvanie ministra zahraničných vecí, ktorého práca je postavená na diskrétnosti, bolo priamym ovplyvňovaním volieb. Najmä za situácie, keď v Maďarsku pôsobia domáci agenti, ktorí sú pripravení s týmito odposluchmi pracovať pod krytím s názvom „nezávislá žurnalistika“.
Dešpekt k demokracii a k demokratickým procesom zo strany Bruselu sa v Maďarsku prejavuje od prvých dní po oslave Magyarovho triumfu.
Nie je tajomstvom, že Brusel ešte pred voľbami „podplatil“ maďarských voličov, keď so svojou vlastnou otvorenosťou eurolídrov nepobozkaných demokratickými princípmi vyhlasoval, že fondy a vojnová pôžička v súhrnnej výške 35 miliárd budú uvoľnené iba v prípade, ak si Maďari zvolia vo voľbách správne.
Voľby boli podľa Magyara „referendom o zadržaných európskych peniazoch“ a o ich „návrate domov“.
Predchádzajúci príklad z Poľska je pritom zrejmý: po nástupe novej vlády Donalda Tuska Brusel blokádu zrušil a zadržané európske peniaze vyplatil. Nie preto, že by Tusk obnovil právny štát – o to sa veľmi ani nepokúšal –, ale jednoducho preto, že porazil úhlavného nepriateľa.
No podľa Financial Times Brusel tentoraz spojil uvoľnenie pôžičiek a fondov s 27 podmienkami, ktoré Magyar dostal z riadiaceho centra. „Brzdenie európskych politík“, ako znie súčasný eufemizmus pre autoritárske riadenie a orwellovský pojem jednoty (neslobodno mať iný názor), musí byť v Maďarsku ukončené, pričom eurolídri majú svoje páky.
Voľby prekonali bruselské očakávania a očakávania sú teraz namierené aj voči Magyarovi. „Začneme spolupracovať s vládou čo najskôr, aby sme dosiahli rýchly a dlhoočakávaný pokrok v prospech maďarského ľudu,“ povedala v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, keď avizovala, že treba maďarský ľud a jeho vôľu čo najrýchlejšie a čo najtvrdšie potlačiť. „Ak oni doručia, my dodáme,“ znie podľa FT odkaz z Bruselu slovami nemenovaného vysokého európskeho predstaviteľa.
V zadaniach sú aj legitímne požiadavky, ku ktorým sa členské štáty zaviazali, napríklad zriadenie Európskej prokuratúry. No patrí tam aj LGBT agenda, klimatická likvidácia domáceho priemyslu a najmä – odblokovanie pôžičky pre Ukrajinu.
Dvaja diplomati EÚ avizovali očakávanie, že Magyar odblokuje pôžičku vo výške 90 miliárd eur a zruší veto Budapešti pri ďalšom kole sankcií voči Rusku, čo sú údajne podstatné ukazovatele toho, či sa nastupujúci premiér naozaj pokúsi obnoviť narušené vzťahy s Európskou úniou. Vlastný názor a konanie podľa vlastných záujmov, na ktoré má členská krajina podľa zakladajúcich zmlúv právo, sa dnes považuje za „pretrhnutie vzťahov“.
Táto podmienka bude kameňom úrazu a je nanajvýš otázne, ako ju Magyar zrealizuje, keď sám v kampani tvrdil, že k balíku pre Ukrajinu sa nepripojí, pretože to nie je maďarská vojna.
Možno aj preto Financial Times slovami európskych diplomatov pripomína, že situácia s použitím represívnych metód bude tentoraz iná, ako bola pred pár rokmi v Poľsku, keď Kaczyńského „protieurópsku vládu“ vystriedal eurohujer Donald Tusk.
Eurokomisia vtedy bleskurýchlo uvoľnila prostriedky, predtým zadržané pre „porušenia právneho štátu“, no bez toho, že by sa čokoľvek zmenilo. Podstatné bolo, že voľby vyhral poslušný bruselský vykonávateľ Tusk (ten následne obsadil verejnoprávnu televíziu priamo políciou, čím prekonal aj svojich predchodcov, výčitky týkajúce sa právneho štátu však nezazneli, aspoň nie z Bruselu).
Lenže eurokomisia dôverovala Tuskovi, keďže šlo o odskúšaného poskoka a vedelo sa, čo sa dá od neho očakávať. Brusel však s novým maďarským premiérom nemá skúsenosť, preto k nemu pristupuje opatrnejšie a reči o obnovení demokracie – teda potlačenie maďarských záujmov – zatiaľ považuje za podmienečné a európskymi fondami a pôžičkami bude naďalej vydierať.
Ukrajina je ešte skorší precedens
Magyarov aktuálny stav, teda pokus o kvadratúru kruhu, môže pripomenúť situáciu nielen nedávno v Poľsku, ale aj v roku 2014 na Ukrajine. Tá si vtedy zvolila „proruského“ prezidenta naviazaného na „ruskú oligarchiu“, menovite Volodymyra Zelenského, ktorý prevzal agendu Viktora Janukovyča a jeho voličské skupiny a svojmu ľudu prisľúbil dohody s Ruskom a ukončenie vojny na Donbase.
Kampaňoval teda s rétorikou, ktorá sa dnes označuje za proruskú a jej nositeľ je označovaný ako Putinov troll.
Vieme, kam to zašlo. Zelenskyj nedostal možnosť plnohodnotne realizovať svoju agendu, západné inštitúcie mu to „vysvetlili“. Západ nechcel mať z Ukrajiny slobodnú krajinu, ale poslušného vykonávateľa úlohy, Ukrajina mala byť bez ohľadu na vlastné záujmy nekompromisným nepriateľom Ruska a západným „spojencom“ mala poslúžiť ako baranidlo. To, či z Ukrajiny pri takejto neopatrnej politike niečo zostane, na Západe nikoho nezaujímalo.
V prípade Pétera Magyara by sa síce dalo povedať, že oproti starému Orbánovi ide o výrazne menej popísaný list, no v prípade očakávaní Bruselu od budúceho maďarského premiéra by mohlo platiť aj niečo iné: dávaj si pozor, čo si želáš, lebo sa ti to môže splniť. Dodajme, že tak, ako si to neočakával.