Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spustili registráciu na hlasovanie zo zahraničia v referende

Občania Slovenska, ktorí žijú v zahraničí alebo sa tam budú v čase referenda 2026 zdržiavať, môžu hlasovať poštou. Požiadať o to môžu od vyhlásenia referenda, a to elektronicky cez systém ministerstva vnútra alebo portál Slovensko.sk, prípadne v listinnej podobe.

Podmienkami sú slovenské občianstvo, vek aspoň 18 rokov najneskôr v deň hlasovania, adresa pobytu v zahraničí a platný slovenský občiansky preukaz alebo cestovný pas. Žiadosť musí ministerstvo dostať najneskôr do 13. mája 2026.

Prezident SR Pellegrini vyhlásil referendum s dvomi otázkami, ktoré sa budú týkať zrušenia takzvanej doživotnej renty a obnovy Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, na 4. júla. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu v rozpore s ústavou. Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati.

(lud)

Minúta  |  

Gašpar kritizuje zákaz preletu do Moskvy aj vypísanie referenda

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) kritizoval zákaz preletu vládneho špeciálu s premiérom Robertom Ficom (Smer) cez vzdušný priestor pobaltských krajín na plánovanej ceste do Moskvy. Označil to za obmedzovanie slobody a tvrdí, že „takto sa diplomacia nerobí“. Podľa neho by podobný princíp mohol viesť k blokovaniu letov aj iných krajín.

Fico sa chce 9. mája zúčastniť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve. Estónsko už avizovalo, že prelet nepovolí s odôvodnením, že jeho vzdušný priestor nemožno využívať na posilňovanie vzťahov s Ruskom počas vojny na Ukrajine. Litva uviedla, že slovenskú žiadosť neeviduje, Poľsko ju ešte posudzuje.

Gašpar sa vyjadril aj k referendu o zrušení doživotnej renty a obnove Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, ktoré prezident Peter Pellegrini vyhlásil na 4. júla. Označil ho za zbytočné míňanie peňazí, no rešpektuje rozhodnutie hlavy štátu, ktoré podľa neho vyplýva zo zákona.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ráž trvá na kamerách pre rušňovodičov za 420-tisíc eur

Ministerstvo dopravy trvá na zavedení telových kamier pre rušňovodičov, ktoré považuje za nástroj na zvýšenie bezpečnosti. „Na celom svete sa konštatuje, že zavádzanie obrazových a zvukových záznamov z velínov, MHD či vlakov prispelo výrazne k zvýšeniu bezpečnosti,“ povedal minister Jozef Ráž (nominant Smeru).

Zavedenie kamier pre Železničnú spoločnosť Slovensko má stáť približne 420-tisíc eur. Rušňovodiči však opatrenie odmietajú.

„Kamera rieši bezpečnosť po nehode. Môže ukázať, že rušňovodič robil niečo, čo nemal, ale pravú podstatu nehody neukáže,“ uviedol predseda petičného výboru Matej Motyčka s dôvetkom, že príčiny nehôd sú komplexné a riešením sú skôr zabezpečovacie systémy či investície do pracovníkov.

Kritiku vyjadril aj podpredseda parlamentného výboru Igor Janckulík (KDH), ktorý označil výdavky na kamery za neefektívne a poukázal na pracovné podmienky rušňovodičov.

Minister zdôraznil, že záznamy využijú len pri nehodách, a prirovnal situáciu k práci pod kamerovým dohľadom v bankách. Pripomenul aj nedávne nehody, pri ktorých podľa neho pochybil rušňovodič.

(tasr, max)

Minúta  |  

Smer obvinil PS zo zneužívania tragických udalostí

Opozičné PS podľa poslancov vládneho Smeru zneužíva tragické udalosti na vlastný politický boj. Príspevky na sociálnych sieťach týkajúce sa tragických nehôd a poukazujúce na starú infraštruktúru označila poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Plevíková (Smer) na utorkovej tlačovej konferencii za hyenizmus. Odmieta aj zneužívanie Dňa narcisov.

„Namiesto toho, aby Michal Šimečka (PS) úprimne vyjadril sústrasť rodinám obete, tak musel do toho vložiť takto hanebne politiku. Napísal, že zanedbaná infraštruktúra stojí životy a zdravie čoraz väčšieho počtu ľudí na Slovensku. Takže on už vlastne okamžite po tejto tragickej udalosti videl vinníka, a tým vinníkom bol minister dopravy. Pritom informácie sú tie, že kamión prešiel na červenú,“ argumentovala Plevíková k príspevku o tragickej nehode nákladného auta a vlaku v Dunajskej Strede z minulého štvrtka.

Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar poukázal na dehumanizáciu v politike. Je podľa neho neúnosná. „Prirovnávanie politických súperov k parazitom, k zvieratám, prípadne k chorobám, to je na dennom programe opozičného jazyka. Stretávame sa s tým v pléne, stretávame sa s tým na videokonferenciách a na všetkých tlačových brífingoch,“ vyhlásil.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Aktivisti žalujú Shell, chcú zastaviť nové ropné projekty

Holandská environmentálna organizácia Priatelia Zeme podala novú žalobu na spoločnosť Shell, v ktorej žiada okamžité zastavenie investícií do nových projektov v oblasti ropy a zemného plynu. Podľa aktivistov je tento krok nevyhnutný na obmedzenie následkov klimatickej zmeny.

Žaloba nadväzuje na dlhoročné súdne spory medzi aktivistami a spoločnosťou Shell. V predchádzajúcom prípade odvolací súd uznal, že firma má zodpovednosť znižovať emisie, no nestanovil konkrétne ciele. Zároveň poukázal na to, že plánované investície do nových fosílnych projektov nemusia byť v súlade s touto povinnosťou.

Shell v minulosti označil podobné požiadavky za neprimerané a argumentoval potrebou fosílnych palív v globálnej ekonomike. Tvrdí, že obmedzenie jeho činnosti by neviedlo k poklesu produkcie, ale k jej presunu na iné spoločnosti.

Spoločnosť zároveň plánuje pokračovať v rozvoji produkcie skvapalneného zemného plynu a udržať významnú ťažbu ropy aj po roku 2030. Dátum pojednávania v novom prípade zatiaľ nestanovili.

(reuters, max)

Minúta  |  

IEA: Vojna s Iránom vyvolala najväčšiu energetickú krízu

Konflikt medzi Iránom, USA a Izraelom podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry Fatiha Birola prerástol do najväčšej energetickej krízy v dejinách.

V rozhovore pre France Inter povedal, že súčasný otras je ešte vážnejší, ak sa vezmú do úvahy aj predchádzajúce ropné šoky a výpadky plynu z Ruska.

Kľúčovým problémom je ochromená doprava v Hormuzskom prielive, cez ktorý prúdi približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu. Situáciu zároveň zhoršujú dôsledky ruskej vojny proti Ukrajine, ktorá už skôr narušila tok ruského plynu do Európy.

Birol pritom už na začiatku mesiaca tvrdil, že dnešné napätie na energetických trhoch je horšie než krízy z rokov 1973, 1979 a 2022 dohromady.

IEA preto v marci pristúpila k rekordnému uvoľneniu 400 miliónov barelov ropy zo strategických rezerv, aby aspoň čiastočne tlmila rast cien.

(reuters, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.