Preskočiť na obsah
  |  

Audit PPA odhalil vážne nedostatky, PS varuje pred zastavením dotácií

Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) hrozí podľa opozície strata akreditácie po negatívnom audite z konca minulého roka. Predstavitelia Progresívneho Slovenska (PS) tvrdia, že audit odhalil vážne nedostatky, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani prijatými opatreniami vrátane personálnych zmien vo vedení agentúry.

Podľa poslanca Petra Horného audítori navrhujú dočasné pozastavenie akreditácie. Medzi hlavné problémy patria nedostatky v oblasti riadenia ľudských zdrojov či vymáhania neoprávnene vyplatených dotácií. Kritika smeruje aj na legislatívne zmeny, ktoré umožnili vyplácanie podpôr aj osobám čeliacim obvineniam alebo odsúdeniu.

Strata akreditácie by podľa opozície znamenala zastavenie európskych dotácií pre poľnohospodárov, čo by mohlo vážne zasiahnuť ich financovanie. Následne by sa to mohlo prejaviť aj v cenách a dostupnosti potravín. Alternatívou by bolo financovanie podpôr zo štátneho rozpočtu, čo by zvýšilo tlak na verejné financie.

PS preto plánuje iniciovať mimoriadne rokovanie parlamentného výboru, na ktorom chce žiadať vysvetlenia od ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer) a predstavenie riešení.

(tasr, max)

  |  

Michel kritizuje von der Leyenovú za autoritárske riadenie

Bývalý predseda Európskej rady Charles Michel v rozhovore pre The Brussels Times ostro kritizoval predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a obvinil Komisiu z prekračovania právomocí. Podľa neho sa inštitúcia snaží „prevziať kontrolu“, čo podľa jeho slov nie je v súlade s európskymi zmluvami.

Vrátil sa aj k incidentu známemu ako „Sofagate“ z roku 2021 počas návštevy Ankary, kde spolu s von der Leyenovou rokovali s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Pre šéfku eurokomisie však nemali pripravené kreslo a sadla si napokon na pohovku.

Michel tvrdí, že protokol dodržali, no Komisia situáciu využila vo svoj prospech. Voči vedeniu inštitúcie v rozhovore použil aj výraz „autoritárske riadenie“ a naznačil, že niektorých komisárov odsúvajú na vedľajšiu koľaj.

V rozhovore sa vrátil aj k svojmu pôsobeniu počas pandémie, útokov v Bruseli či vojny na Ukrajine. Zastáva názor, že jeho dôraz na strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť sa neskôr ukázal ako opodstatnený.

Pri hodnotení Belgicka upozornil na potrebu jednoty v čase rastúcich vonkajších tlakov. Krajinu prirovnal k latté: „Môžete skúsiť oddeliť kávu a mlieko. Ale nefunguje to.“

(max)

  |  

Najbohatší Ukrajinec si kúpil v Monaku byt za takmer pol miliardy eur

Ukrajinský miliardár Rinat Achmetov kúpil podľa Bloombergu luxusný päťposchodový byt v Monaku za približne 471 miliónov eur. Ide o jednu z najväčších realitných transakcií v histórii.

Apartmán sa nachádza v projekte Mareterra, novovybudovanej štvrti na rekultivovanej pôde otvorenej v roku 2024. Má 21 izieb a rozlohu približne 2 500 štvorcových metrov, pričom súčasťou je súkromný bazén, vírivka a viacero parkovacích miest. Nachádza sa vo vlajkovej budove Le Renzo, ktorá patrí medzi najprestížnejšie v kniežatstve.

Akvizíciu realizovala Achmetovova holdingová spoločnosť System Capital Management, ktorá investíciu potvrdila, no bez detailov o cene. Podľa dostupných údajov však ide o rekordný predaj, ktorý prevyšuje aj známe transakcie v Londýne alebo New Yorku.

Kúpa sa uskutočnila ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022, ktorá následne zasiahla Achmetovovo podnikanie najmä v energetike. Jeho majetok podľa Bloombergu dosahuje približne šesť miliárd eur.

Monako patrí dlhodobo medzi najdrahšie realitné trhy na svete, pričom ceny v projekte Mareterra presahujú 100-tisíc eur za meter štvorcový.

(max)

  |  

Kováčik neuspel na Európskom súde pre ľudské práva

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik neuspel na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý jeho sťažnosť proti Slovensku ešte v januári jednomyseľne odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Informuje o tom Denník N.

Kováčik namietal, že boli porušené jeho práva, keď naňho špeciálna prokuratúra v septembri 2021 podala obžalobu na súd v korupčnej kauze skôr, než generálna prokuratúra rozhodla o jeho podaní podľa paragrafu 363. Súd však konštatoval, že jeho práva neporušili a postup nemal vplyv na spravodlivosť konania.

Korupčná kauza sa týka aj podozrenia, že Kováčik vzal úplatok 50-tisíc eur. Prípad je aktuálne na Najvyššom súde, ktorý nedávno zrušil predchádzajúce odsudzujúce rozsudky.

(lud)

  |  

Rezort chce zmapovať pripravenosť škôl na využívanie AI

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v spolupráci s výskumnou organizáciou Scio Research spustilo druhý ročník prieskumu AI Kompas zameraného na využívanie umelej inteligencie (AI) vo vzdelávaní. Informuje o tom rezort školstva na svojom webe.

Cieľom prieskumu je komplexne zmapovať pripravenosť škôl, žiakov a rodičov na využívanie AI vo vzdelávaní. Prieskum sleduje skúsenosti, úroveň znalostí, postoje a emócie, ale aj to, aké prínosy a riziká sa s týmito technológiami spájajú, pričom umožňuje porovnať pohľady jednotlivých skupín.

Do reprezentatívnej vzorky vybrali 410 škôl, ktoré kontaktovalo ministerstvo a následne aj organizácia Scio Research zabezpečujúca realizáciu prieskumu. „Ak škola neeviduje žiadny z týchto e-mailov (ani v priečinku spam), znamená to, že nebola zaradená do aktuálnej vzorky prieskumu,“ informuje ministerstvo školstva. Zber dát je anonymný. Prieskum sa uskutoční do 15. mája.

(tasr, lud)

  |  

Streľbe v Kyjeve predchádzal susedský spor, tvrdí minister

Streľba v Kyjeve, pri ktorej v sobotu zahynulo sedem ľudí, mala podľa ministra vnútra Ihora Klymenka predohru v dlhodobom susedskom konflikte. Útočník sa v deň incidentu pohádal so susedom a následne začal strieľať na okoloidúcich.

Podľa Klymenka najprv vystrelil pri vchode do domu z pištole, potom sa vrátil do bytu, vzal pušku, byt podpálil a vyšiel na ulicu. Po útoku sa zabarikádoval v supermarkete s rukojemníkmi, kde ho zastrelila polícia.

Muž si podľa ministra udalosti nahrával na diktafón, zrejme pre prípad neskoršej obhajoby. Klymenko zároveň naznačil, že pôvodne možno nemal úmysel strieľať.

Prípad vyvolal na Ukrajine silnú reakciu aj preto, že takéto útoky sú tam zriedkavé. Kritika sa zniesla aj na dvojicu hliadkujúcich policajtov, ktorých zachytili zábery pri úteku z miesta streľby. Podľa Ukrainskej pravdy po incidente zbavili funkcií celé vedenie kyjevskej hliadkovej polície.

(reuters, pir)